A-La-Carte

Sparkling Project (2017/1)

Takmer neznámemu mladému vinárovi z Kremstalu sa podarilo ohromiť Champagne úplne novou, ním vymyslenou metódou výroby šumivého vína. Text: Christina Fieber · Fotografie: Klaus Vyhnalek Za ťažkými drevenými dverami sa skrýva myšlienkové centrum Christopha Hocha. Vlastne je to jeho pivnica na sekt, ale…


Takmer neznámemu mladému vinárovi z údolia Kremstal sa podarilo ohromiť Champagne úplne novou metódou výroby šumivého vína, ktorú sám vymyslel.

Text: Christina Fieber · Fotografie: Klaus Vyhnalek

Za ťažkými drevenými dverami sa skrýva riadiace centrum Christopha Hocha.

Vlastne je to jeho pivnica na sekt, ale veľké školské tabule pred drevenými sudmi dodávajú starej pivničnej klenbe istý vedecký charakter: bielou kriedou sú na nich nakreslené nespočetné šípky, špirály a vzorce. To, čo vyzerá ako zmätok znakov a symbolov, má celkom zmysel. Aspoň keď to živý vinár vysvetlí. A robí to veľmi rád a podrobne. Pri tom sa mu líca červenajú, akoby práve musel bežať maratón. Christoph Hoch je veľký, urastený chlap s priateľskou tvárou a bystrým duchom. Nedá sa o ňom povedať, že by bol málomovný, ale má tiež veľa čo povedať a človek ho rád počúva.

Hoch sa neuspokojí s tým, že len vyrába víno. Nechce kráčať po vyšliapaných cestičkách – ide veciam na koreň, analyzuje, skúma a skúša nové veci: stále dookola. Je to neustály proces.

Pred tromi rokmi začal vyvíjať úplne nový postup výroby šumivého vína. Nazýva ho „Sparkling Project“. Vzniklo to náhodou, spomína si. Inšpirovala ho k tomu výrazná kyslosť jeho vín. A samozrejme mimoriadne vápencová pôda regiónu, takzvaný „Hollenburger Konglomerat“, ktorý vykazuje podobnú kvalitu ako pôdy v Champagne.

Počas degustačnej cesty tam sa mu skutočne podarilo nadchnúť pre svoj projekt niektorých z najznámejších vinárov zo Champagne. Nasledovala čulá výmena názorov medzi svetoznámym regiónom šumivých vín a skôr neznámou dedinou v Dolnom Rakúsku. Medzitým už dokonca 18-členná francúzska vinárska delegácia vycestovala z Remeša do Hollenburgu, aby si tento ambiciózny projekt pozrela.

To je dosť nezvyčajné, keďže výrobcovia vína v Champagne neplatia práve za otvorených novým nápadom. Pokiaľ ide o ich ušľachtilé bublinky, nenechajú si do toho od nikoho hovoriť. Už vôbec nie od niekoho, kto nie je Francúz. Ale Christoph Hoch má zjavne na to, aby nadchol sebavedomých Francúzov.

Nechcel len vyrobiť nejaký vinársky sekt – aj tradičná metóda Champagne sa mu zdala byť akási banálna. Predovšetkým pridávanie kupovaného cukru a cudzích kvasiniek na naštartovanie druhotného kvasenia vo fľaši pre neho neprichádzalo do úvahy. „Všetko má byť prirodzené, má to vznikať zo samotného vína – bez vonkajšieho zásahu.“

Tak prišiel na nápad použiť vlastný burčiak: k hotovému základnému vínu z predchádzajúceho roka pridá ešte kvasiaci hroznový mušt a tým naštartuje druhé kvasenie vo fľaši. Táto metóda je známa aj z momentálne takých trendových Pet Natov, perlivých vín vyrobených starým postupom, ktoré smú mať maximálne 2,5 baru tlaku oxidu uhličitého – teda len slabo perlia. Hoch však chce „skutočné“ bublinky so 6 až 8 barmi tlaku, presne ako pri sekte alebo šampanskom. A to konštantne, v každej jednej fľaši. To, čo znie tak jednoducho, je v detailoch poriadne zložité. Burčiak musí byť taký živý, kvasinky musia byť také silné, aby sa kvasenie nezastavilo. Vynaliezavý vinár z toho vyvinul skutočnú vedu. Všetko sa premýšľa do najmenšieho detailu.

Hrozno na to musí pochádzať z tých najlepších polôh, presnejšie povedané zo štyroch vysoko položených vinohradníckych radov, ktoré vykazujú obzvlášť vysoký podiel vápenca a aj inak ponúkajú optimálne podmienky. Ako všetky jeho vinohrady, aj tieto sa obhospodarujú biologicky, takže po celý svoj život nevidia žiadnu chémiu. Pre presvedčeného biodynamika je to absolútny predpoklad úspešného kvasenia s prírodnými kvasinkami.

Od polovice júla zažívajú tieto štyri terasovité rady absolútne špeciálne zaobchádzanie: prostredníctvom špeciálneho manažmentu pôdy, vody a výživy sa vyvoláva skoré praskanie bobúľ, vysvetľuje Hoch, pretože práve tam je populácia prírodných kvasiniek najväčšia. „Doháňame to do extrému – až na hranicu, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok,“ vysvetľuje Hoch plný nadšenia. Pritom sa všetko točí okolo toho, aby sa trafil správny čas, inak bola všetka snaha zbytočná.

To, čo z toho vzíde, je akýsi vysokovýkonný burčiak – úplne bez dopingu. Ani v pivnici nedostáva ani gram síry. Výmena s kyslíkom, ktorú sa mnohí vinárski kolegovia tak obávajú, je celkom žiadaná. Všetko má žiť. Tak, ako bolo predtým všetko minuciózne naplánované, tak neovplyvnene a slobodne sa teraz víno môže rozvinúť.

Žiadne zásahy, žiadne prísady.

To je druhá stránka inak tak pedantného vinára. V správnom momente pustiť, podriadiť sa prírode a jej procesom – nechať plynúť. „Bol to proces učenia,“ rozpráva aj otec Christopha Hocha, ktorý projekt sleduje s napätím. Spočiatku preňho bolo ťažké nezasahovať. „Vždy nám to tak vštepovali,“ spomína. Medzitým sú obaja celkom pokojní. „Prirodzené veci jednoducho fungujú,“ je presvedčený Christoph Hoch, „nechcem riadené vína, ale sprevádzané!“

Aj Benoît Tarlant, oslavovaná vinárska hviezda zo Champagne, si všimol „Sparkling Project“ malého rakúskeho vinára a navštívil ho. To, čo videl a ochutnal, ho zrejme poriadne zapôsobilo, veď mu dal k dispozícii dvanásť neošetrených drevených sudov zo svojej vlastnej pivnice. Ak by sa skutočne podarilo touto metódou kontinuálne vyrábať stabilný sekt, sudy by boli darčekom.

Šumivé vína od Hocha každopádne patria k tým najvzrušujúcejším, ktoré sa u nás vyrábajú: vznikajú tri rôzne sekty, prvý z nich prichádza práve teraz na jar na trh: „Kalkreich“ – Große Reserve 2013, Brut Nature z Rulandského bieleho a nádychu Rizlingu a Veltlínskeho zeleného, pripomína dobré šampanské: krémové, mnohovrstvové a vysoko aromatické. Namiesto prvoplánového ovocia alebo vtieravej cukrovej polevy zaujme temperamentnou kyslosťou. Zrelé a predsa nesmierne živé.

Christophovi Hochovi sa páči myšlienka „Non Vintage“ šumivého vína, cuvée z niekoľkých ročníkov, ako je to bežné aj v Champagne. Rôzne stupne zrelosti základných vín ho robia mnohotvárnejším, je presvedčený.

Ďalší ročník, v podstate zmes vín z dvoch ročníkov plus burčiak, udrie ešte výraznejšie, má ešte väčšiu hĺbku a charakter pôvodu. Musí však ešte rok dozrievať v pivnici, kým príde ten čas.

Najnovší „Kalkreich“ zo základných vín z rokov 2013, 2014 a 2015 je azda najsvojráznejší z týchto troch sektov – nesie najjasnejšie Hochov rukopis: jemnocitný, tajomný a drzý. Ešte stále vzniká, no už teraz je jasné, že to bude veľké šumivé víno. Benoît Tarlant mu každopádne daroval tých dvanásť drevených sudov.

V rámci „Sparkling projektu“ vyprodukoval aj jeden Pet Nat. Aby sa učil. Nazýva ho malým bratom „Kalkreichu“. Ako zábavný projekt však Pet Nat rozhodne nevníma. Na to je príliš prepracovaný a komplexný. Seriózne perlivé víno, takpovediac.

„Nie som mladý rebel a ani nerobím žiadne smiešne vína,“ hovorí rozhodne. Mali by to byť veľké vína, vína, ktoré sa môžu merať s tými najlepšími na svete, to mu bolo od začiatku jasné. Vždy tam bola tá výrazná zvedavosť, túžba bádať. Už vtedy, keď po niekoľkých rokoch v rodičovskom podniku založil svoje vlastné vinárstvo. Chcel vyskúšať, ísť na hranice, vidieť, „čo sa dá z toho vyťažiť“. Jedným z jeho najdôležitejších mentorov bol renomovaný vinár z Wachau Rudi Pichler. Povedal mu: „V prvom rade musíš pochopiť svoju pôdu!“ A potom začal skúmať geológiu svojich viníc. S jemu vlastnou posadnutosťou. Ako teriér sa zahryzol do problematiky. Až kým nenarazil na tieto mimoriadne vápencové pôdy.

Euforicky a obšírne vysvetľuje, čo robí vápenec Hollenburger Konglomerat takým výnimočným. Pre laikov nie práve strhujúca téma pôdnych pomerov sa uňho mení na triler. Slovo „terroir“ však pri tom do úst berie nerád. Je to už vraj príliš obohraté.

Na začiatku svojej ešte mladej vinárskej kariéry vyrábal víno tak, ako sa to učilo vo vinárskej škole – bez akýchkoľvek výstrelkov. Kým ho to nezačalo nudiť. Po intenzívnom premýšľaní a niekoľkých výskumných cestách doma i v zahraničí dospel k rozhodnutiu hospodáriť biodynamicky. Výsledkom sú jednoducho tie najzaujímavejšie vína. Myšlienka obmedziť priemyselný charakter vo vinohradníctve ho čoraz viac nadchýnala – robiť vína ako v 70. rokoch alebo skôr, ­bez chémie či prísad, s prírodnými arómami a nízkym obsahom alkoholu. Staré vedomosti kombinuje s vlastnými, novými metódami, na ktorých neúnavne pracuje. V súčasnosti Christoph Hoch spoločne so šampanskými domami De Sousa a Laherte pracuje na veľmi špeciálnom projekte zušľachťovania viniča: „Je tu ešte veľa možností!“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!