A-La-Carte

Stála kvapka (2013/1A)

Nová horúca vec vo svete kávy je studená. A kvapká až 72 hodín cez náročné sklenené konštrukcie. Text: Florian Holzer, foto: Lucas Vossoughi. Ak to ešte niekto nezachytil: filtrovaná káva je opäť v móde, prinajmenšom medzi kávovými nadšencami a prívržencami takzvanej „tretej vlny“, pri ktorej, ako je známe, ide o…


Novou horúcou vecou vo svete kávy je chlad. A kvapká až 72 hodín cez komplikované sklenené konštrukcie.
Text: Florian Holzer Foto: Lucas Vossoughi

Ak si to niekto ešte nevšimol: filtrovaná káva je opäť v móde, prinajmenšom medzi kávovými nadšencami a prívržencami takzvanej „Third Wave“ (tretej vlny), pri ktorej ide, ako je známe, o obzvlášť jemnú prípravu zaujímavých káv z konkrétnych lokalít, ktoré boli pestované a vyrábané obzvlášť udržateľným spôsobom. Pri filtrovanej káve sa samozrejme nemyslí ten hnedý vývar, ktorým sme museli trpieť v ére pred espressom, nie, ide o takmer rituálne nálevy vyrobené pomocou high-tech filtrov, kanvíc a lisov, ktoré sa občas podávajú dokonca v pohároch značky Riedel.
Táto scéna, ktorá má svoje hotspoty v Japonsku, New Yorku, na americkom západnom pobreží, v Škandinávii, Londýne a Amsterdame, je mimoriadne živá, prepojená a kreatívna. A neustále hľadá inováciu alebo zlepšenie jednotlivých výrobných krokov, prípadne objavenie úplne nových metód. Metóda „Cold Drip“ síce nie je úplne nová, v New Orleans sa napríklad tento spôsob výroby kávy teší veľkej obľube odjakživa, čo však zvyšok sveta nikdy veľmi nezaznamenal. Pred tromi rokmi sa to zmenilo zo dňa na deň, keď americkí a japonskí výrobcovia uviedli na trh komplikované konštrukcie pripomínajúce alchymistické laboratórne vybavenie, ktoré nielenže vyzerajú veľkolepo, ale vytvárajú aj veľmi špeciálnu kávu: studená voda pri tom kvapku po kvapke celé hodiny preteká cez nahrubo namletú kávu a výsledkom je úplne iný nápoj, než aký sme doteraz z kávového zrna poznali – jemnejší, sladší, ovocný, a keďže v tom nie je žiadne teplo, horké látky kávového zrna sa vylúhujú len minimálne alebo vôbec. Názov „Kyoto metóda“ sa čoskoro ujal.
V jej pôvodnej forme v New Orleans sa mletá káva jednoducho nechala pár hodín extrahovať v studenej vode, potom sa nálev prefiltroval a vzniknutý koncentrát sa podával s kockami ľadu, vodou, likérom alebo čímkoľvek iným. Nie je to najdelikátnejší spôsob prípravy, ale pre ľadovú kávu to bol predsa len obrovský pokrok oproti vychladenej prekvapkávanej káve alebo espressu, ktoré kvôli teplotnému šoku zákonite trpí, stáva sa kyslým a horkým. Niektorí výrobcovia, z nich najznámejší Toddy (USA), tento systém štandardizovali a vyvinuli jednoduché a lacné plastové kanvice, s ktorými možno dosiahnuť dobré výsledky. Robert Gruber, ktorý je so svojím malým kávovým laboratóriom „POC – People on Caffeine“ priamo pri kostole Alte Kirche v štvrti Josefstadt jedným z rakúskych mozgov v oblasti „Third Wave“, bol doteraz napriek tomu s týmto systémom nespokojný: „Potrebujete obrovské množstvo kávy a čakáte večnosť, ale v konečnom dôsledku je to len hranie sa s neistým výsledkom.“ Johannes Runge z malého „Kaffeemodul“, taktiež v štvrti Josefstadt, vidí svoje doterajšie skúsenosti so studenou maceráciou naopak celkom pozitívne: „po 12 hodinách extrakcie bola káva ešte ovocná, po 48 hodinách sa stala už silnou. Ale hitom to bolo po 72 hodinách, vtedy mala káva niečo zo škótskej whisky, silne pripomínala zrenie v barikových sudoch“. Aj James Freeman, majiteľ známeho reťazca „Blue Bottle Coffee“, ktorý je zodpovedný za mnohé kávové inovácie posledných rokov, je citovaný blogerom NYT Oliverom Strandom tak, že studená káva pripravená celé hodiny má „alkoholické teplo“, „ako rum alebo bourbon“.
Okrem toho sú Kyoto-drippery – vyrábané sčasti z fúkaného skla, trubíc, špirál a balónov a zodpovedajúco drahé – samozrejme mimoriadne veľkolepé. V Blue Bottle Coffee vo Williamsburgu/Brooklyne stojí rad piatich takýchto automatov na kvapkanie vedľa seba. Je to potrebné, pretože na jedno zariadenie nemôžete za dvanásť hodín počítať s oveľa viac než litrom až litrom a pol koncentrovanej studenej kávy, „pri japonských zariadeniach sa dá nastaviť rýchlosť prietoku,“ vie Robert Gruber, „spektrum je medzi siedmimi a dvanástimi kvapkami za minútu“. Každopádne, jedno takéto zariadenie od japonského výrobcu Oji si už objednal. A keď sklenená konštrukcia dorazí do Viedne, využije to ako príležitosť na to, aby svoju malú kaviareň trochu prestaval. Pri Kyoto metóde predsa len jeme (a pijeme) aj očami.

Adresy

POC
Schlösselgasse 21, 1080 Viedeň
Po.–Pi. 8:00–17:00 hod.
www.facebook.com/pages/POC-People-On-Caffeine/ 150002268356137

Kaffeemodul
Josefstädter Straße 35, 1080 Viedeň
Po.–Pi. 7:30–17:30 hod.
www.kaffeemodul.at

Blue Bottle Coffee
www.bluebottlecoffee.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!