Stacionárne divadlo. S bábkou aj bez nej. Začnime finále: malým šťastím, takmer pred dverami, jemným chuťovým zážitkom z gelaterie Vanella vo viedenskej deviatej štvrti. „Zmrzlina v každom čase a v každom ročnom období!“, necháva Nikolaus Habjan prehovoriť dieťa v sebe. Aj keď nie na každom ihrisku. „Podľa vanilkovej spoznáte dobrú zmrzlináreň. Odvážite sa ochutnať všetky druhy, sami prekvapení, že pistáciová a slaný karamel sa môžu stať obľúbenými.“ Veru áno. Kým sa Vanellin ľadový karamel plne a tmavej farby nerozplynie na podnebí, drzo rozjasnený vanilkou, prirodzene čistou zo struku, bez presladenej umelej príchute; kým sa jemná pachuť nového objavu bazalka-oriešok lahodne nedotkne každého chuťového pohárika, chvíľu to trvá.
Dohody, presuny, SMS, maily, WhatsAppy: Omikron stále straší na divadelných scénach. V Bazileji Habjan inscenuje Rossiniho operu Barbier zo Sevilly ako bábkové divadlo. Tu, tam a ešte kade-tade sú už dávno pevne stanovené vystúpenia. Ťažké časy pre bábkara, bábkového herca, speváka, imitátora hlasov, umeleckého hvizdára, divadelného a operného režiséra. „Virtuóza“. Virtuóz je kódové slovo všetkých článkov o NH. Je ich veľa. Nemilujú ho len najdôležitejší intendanti. V rokoch 2016 a 2018 bol pri divadelnej cene Nestroy jasným favoritom publika.
Sotva sa nájde niekto, kto by ešte nemal zážitok s Habjanom a jednou z jeho 65 bábok. Naživo v divadle, opere, koncertnej sále alebo virtuálne na YouTube. Kto by sa nebol zasmial nad „orlím okom“ Bertiho Blockwardta, ktorý nás špehoval vo viedenskej karanténe? Nad Sebastianom Kurzom, ktorý na Heldenplatzi spieval Kreislerovu pieseň kapitalistov: No, ja vás milujem a nestrieľam hneď…? A kto netrpel s Friedrichom Zawrelom v Habjanovom „najdôležitejšom“ diele o barbarských dejinách? V roku 2012 získalo cenu Nestroy, no čo je ešte dôležitejšie: dodnes sa hrá na najväčších scénach. Spomínať!
Spomínať? Barbarstvo pokračuje inde. Vydýchnuť. Kritické myslenie sa počíta, okorenené poriadnou dávkou vtipu a irónie. Šťastie 35-ročného muža spočíva v tom, že robí presne to, čo má najradšej, odkedy ako škôlkar zažil Mozartovu Čarovnú flautu v Salzburskom bábkovom divadle: vdychovať hudbu, hýbať bábkami, stavať modely scén. Slušnosť sa tiež počíta. Flexibilný, stále s desiatimi projektmi v hlave, zostáva Nikolaus napriek obrovskému stresu verný našim dejinám.
Stomach. Mágia so Charlotte.
Prekvapivo bdelý, nuž, trocha bledý, keďže vstal o piatej ráno, aby cestoval z Bazileja do Viedne, študuje mladý pán so Charlotte jedálny lístok. Ona si vyberá špargľové rizoto s marinovanou reďkovkou z vodného melónu a syrom Grana Padana: „Úplne vynikajúce!“ Pohár vína? „Vždy!“, vyflautuje Charlotte pohotovo a rozhodne. Wow! Mágia bábky funguje aj v záhradnej reštaurácii. Všetci prítomní sa fascinovane smejú.
„Bola kuchárkou v jedálni divadla Theater an der Wien. Inscenoval som tam Salome“, vysvetľuje Habjan jej vznik. Na želanie intendanta Rolanda Geyera mala Charlotte predniesť reč pri jeho rozlúčkovom predstavení.
Vysoká móda. Habjanova kultová bábka Elfriede Jelinek – postavená v roku 2013 pre Jelinekovej hru Tieň (Eurydika hovorí) v Akademietheater – čítala reč pri udeľovaní ceny Nestroy za Tieň hlasom laureátky Nobelovej ceny. Tým pádom bola takmer naozaj v sále. Dokonalá ilúzia. Neskôr bábka Elfriede predniesla na štvrtkových demonštráciách Jelinekovej výzvu proti koalícii čiernych a modrých.
Fotofotofoto. Múdra bábka inšpektor skúma s bábkovou kuchárkou Stomachovu kuchyňu. Mňam! Ale prosím žiadnu chamtivosť! Charlotte si skoro popálila prsty na hrnci s polievkou z májovej repy. Ale vonia až príliš dobre. Podáva sa s mangovo-čili čatní. Áno, polievky. Zahrievače žalúdka, potešenie duše, dodávatelia sily. Nikolaus ich miluje. Mamin krém z tekvice je na prvom mieste; paradajková polievka ide vždy: tá najlepšia je podľa receptu starej mamy. S jej rýchlou, jednoduchou polievkou s rascou sa často zahrieval počas lockdownov, keď boli všetky projekty na ľade.
„Vtedy som začal variť naozaj ,poriadne‘. V časoch štúdia a počas stáží to bolo ťažké.“ Smeje sa. „Rudimentárna príprava stravy, to by som nenazval varením.“ Okrem toho. „Možno som bol trochu zastrašený rodinnými vzormi: príliš rešpekt vzbudzujúci staromamin úžasný teľací guláš s haluškami, jej pľúcka a jej múčniky, trochu z českého súdka. Makové rezance sama vaľkala a jej cisársky trhanec bol ten najnadýchanejší, aký som kedy jedol. Bez hrozienok. Surové som ich jedol naberačkou, no v nákypoch alebo žemliach sú dodnes tabu.“ Prirodzene. On a jeho sestra pomáhali v kuchyni. „Obzvlášť radi, keď stará mama piekla svoje úžasné medovníky. Avšak: Tie naše sa nikdy nedostali ku konzumácii. Boli šedé.“ Šedé? „Áno, tak sme to excesívne miesili...“
Ak sme boli príliš otravní, pokrájala nám pár horúcich zemiakov, dala k tomu maslo, rascu a soľ – a na okraji lesa v Graz-Andritz zavládol mier.
Rozplýva sa: „Pôžitok bol v našej rodine vždy na prvom mieste. Obaja rodičia varia radi a nesmierne dobre. Už veľmi skoro nás rozmaznávali. Hlavnou kuchárkou je mama, ach, jej hovädzie na smotane a jej ryžový nákyp, na kolená padnúť! Ocko tak rád pečie, najmä odvtedy, čo je na dôchodku. Jeho veľkonočnú pletenku treba dlho hľadať. Teraz. Robí rezance. Tiež úplne úžasné!“
Vsuvka: ideálni rodičia, milovníci kníh: otec Valentin bol vydavateľ, matka Ulrike knihovníčka. „Ja som bol predčasne narodený, vždy som bol extrémne netrpezlivý. Dieťa s alergiami, ktoré začalo trpieť v jarnej zeleni, následne sedelo v telocvični a čítalo, keď sa ostatní hrali vonku. S plávaním tiež nič nebolo, chlórová voda mi nerobila dobre. Takže hlavolamy!“ A závislosť od opery. A túžba po plastelíne na tvarovanie figúrok. Nič nebolo na smiech, nič zakázané, každý tvorivý pokus podporený, každá, aj tá najťažšia otázka zodpovedaná.
Na Vianoce sme varili všetci spolu. Nikolaus nedávno s úplne novým sebavedomím: „Predtým. Vždy som sa striktne držal receptov, tých od starej mamy, mami a Ottolenghiho z kuchárskej knihy Simple. Nikdy z toho nič nebolo, bolo to sklamanie. Potom. Jednoducho som nasledoval svoju intuíciu. Ako pri stavbe bábok. Trochu viac, trochu menej, trochu inak.“ Počas lockdownu to trénoval. Ako pokusného králika pozval svoju najlepšiu priateľku Evu a podarilo sa mu navariť tak, aby bola šťastná. Nakoniec, dokonca pozývať hostí. S úspechom.
Kýcha. Áno, breza. „Nádherný strom. Ale nemilujem ju. Najmä keď kvitne.“ Priamo nad nami na starosvetsky romantickom nádvorí reštaurácie v Seegasse, ktorú divadelníci milovali odjakživa. Hlučné oslavy Clausa Peymanna, Georgea Taboriho, Luca Bondyho. Dôstojné. Nikolaus ctí spomienku, len teraz nič nepomáha proti peľovej alergii. Hrdinské, že napriek tomu robí šou. Ďakujem. S bozkom na ruku Charlotte. Tá už dávno drieme vo svojom bábkovom kufríku.
Konzerthaus. Gemischter Satz s Franui.
Ponáhľa sa tam, na deviaty ročník jarného festivalu Gemischter Satz svojich dlhoročných spojencov, východotyrolskej musicbandy Franui a ich mastermindov Andreasa Schetta a Markusa Kralera – podľa Ö1 „najsvojráznejšie hudobné zoskupenie Rakúska“. Viacvrstvové víno, viacvrstvový program, počas dvoch večerov vo viedenskom Konzerthause. NH bude trikrát moderovať s Lady Bug, touto pravdovravnou-úsečnou-vtipnou-očarujúcou-melancholickou „subretou na rozlúčkovom turné“. Od 15 alebo od 17 rokov? Každopádne s piesňami Georga Kreislera, ktorým podľahla: Keď sneh v noci zrazu zmodrie alebo zozelenie, keď zubár povie, že nechce honorár... potom nie je nič pravdou.
Nikolaus počúval piesne ako dieťa v rádiu, spieval ich so sestrou, hovorí, že Kreislerova hudba ho ovplyvnila. Schlag sie tot (Ubi ich) nazval svoju prvú satirickú revue v Schubert Theater na Alsergrund, kde svojej prvej maňuške, pánovi Bernimu z domova dôchodcov, vdýchol jej zlomyseľne temnú dušu. Wien ohne Wiener (Viedeň bez Viedenčanov), jeho inscenácia Kreislerových šansónov so Schettom a Kralerom v Volkstheater. A. Alles nicht wahr (Všetko nie je pravda) strhlo publikum na Bregenzer Festspiele v roku 2021 k standing ovation. Teraz. 1. júla vychádza album Kreisler-Lieder od Habjana a Franui ako pocta k 100. narodeninám veľkého skladateľa piesní, básnika, hudobníka a kabaretistu. Potom bude aj víno. Možno Gemischter Satz.
Café Monarchie. Čaj s voškami.
Bábkové tváre. Všetky na napodobnenie. Kam sa pozrieš, od personálu až po hostí, starí, mladí, vyfintení, zničení. Ich nosy, pohyby hlavy, útržky slov. „Inšpirujúce! Skoro ako v metre“, nadchýna sa Nikolaus v záhrade levanduľovo zafarbeného Café Monarchie. Často tam chodí učiť sa texty. Už len tá svojrázna perspektíva nástennej maľby zámku Schönbrunn ho fascinuje. Z kríkov pršia drobné vošky, plávajú v čaji, impregnujú jeho košeľu. „Nevadí, aj tak mám práve bielu várku na pranie“, mávne rukou. Ako dieťa choval pavúky, kreslil hmyz a chcel byť okrem bábkara aj zoológom. Na to malinová sóda!
A obhliadky za bazilejskou premiérou. Radosť z jemných kritík, radosť, že tam boli rodičia, radosť z Gabri’s Pasta v Rheingasse, jeho kulinárskeho ostrova počas skúšok. Prirodzene, zlákal tam svojich milovaných: „Keď si objednáš menu, nevieš vopred, čo dostaneš. Dokonalé prekvapenie: štyri predjedlá, tri hlavné jedlá a jeden dezert“, spomína na bôčik v pyré zo zeleru, salsicciu con pasta a domácu zmrzlinu. „Môže konkurovať Vanelle!“ Teda lahodné.
„Zázrak“ sa zjavil aj veteránovi jedální. Manifestovaný v Theater Basel. Prebudovaný na „jedáleň pre všetkých, operu, činohru a balet“, Giuseppe zo Sicílie vládne kuchyni a prináša pôžitok extra triedy – a všetko naaranžované ako obraz.
Nuž, jedálne. „Len príjem potravy, počas štúdia na viedenskej Hudobnej univerzite, nespočetných stáží a turné.“ Čisté šťastie je naopak Gmoakeller vo Viedni po vystúpeniach v Konzerthause a Akademietheater. Skutočné vyznanie lásky však NH posiela domov do Grazu, do svojho „veľkého kulinárskeho chrámu“ Santa Clara. Nenápadný vstup z Bürgergasse 6, klenba a záhrada k Abraham-a-Santa-Clara-Gasse, skoro za rohom od divadla Schauspielhaus. „Čo všetko dokážu urobiť so zeleninou!“ Fenykel z rúry bol obľúbeným jedlom, keď v roku 2018 inscenoval text Paulusa Hochgatterera o svetoznámom rodákovi z Grazu, dirigentovi Karlovi Böhmovi: Böhm ako mnohovrstvová-cynicko-analytická hra o kolaborácii, Habjan v 15 úlohách, ako bábkar a ako opatrovateľ starca. TÁ úspešná produkcia: 10 000 kliknutí na prvý stream, hosťovania bez konca, vysielanie v ORF 2. V kritike sa „virtuózne“ zmenilo na „dychberúce“ a „geniálne“.
Áno. To sprisahanie vo vzájomnej dôvere. Doviedlo kongeniálny tím
H & H až na Zelený vŕšok v Bayreuthe. Netreba zabudnúť na frenetický potlesk za opernú zvodnosť Von Luft und Liebe s jemnocitnými textami psychiatra H k majstrovstvu umeleckého hvizdára H s hitmi od koloratúry Kráľovnej noci až po koloratúru bábky Olympie z Hoffmannových poviedok. Majstrovské, jasné. V roku 2015 sa bravúrne dostal na štvrté miesto najlepších umeleckých hvizdárov sveta, o jedno miesto pred Rogerom Whittakerom.
Karmelitermarkt. Volské srdcia. A. Lego pre dospelých.
Habjan nakupuje. Zelenina musí byť. Čakanka do frittaty – a veľmi dôležité: veľká zrelá paradajka odrody volské srdce do polievky zo sladkých zemiakov s ďumbierom a pomarančom. Jedol ju u priateľov a okamžite si ju navaril: „Ďumbier a pomaranč cez zimu prečistia každé prechladnutie. V lete chutí ako studená polievka úžasne. Áno. S cesnakovou bagetou!“ Takže cesnak. Bezpodmienečne. NH je fanúšik. Smeje sa bez okolkov: „Na zlosť môjho okolia.“ Cesnaková polievka je ďalším favoritom v sortimente a na vanilkovú roštenku nedá dopustiť – „aj keď z teba ide cítiť ešte tri dni potom“. Petržlen, mäta? Nie, nepotrebuje. Surprise, Surprise: hviezda si nielen perie bielizeň sám, pestuje si aj kvety – vonkajšie – a bylinky – vnútorné – na balkóne. Yotam Ottolenghi pozdravuje. Všetko je tu.
„Od hladkej až po tri druhy kučeravej petržlenovej vňate, od žeruchy cez koriander, tymian, majorán a mätu až po oregano. „Saturejka sa rozrastá. Tie veľmi ostré čili sa krásne červenejú. Kóla-bylinka pre najlepší čaj na žalúdok sa darí. Niektoré sú mrazuvzdorné. Iné sa zrežú a zmrazia.“ Ale kto polieva, keď je týždne na turné?
„Hihi! Diaľkovo ovládaný zavlažovací systém. Môžem polievať zo Stuttgartu. Úplne jednoducho cez aplikáciu. Pripojíš magnetický ventil na vodovodnú prípojku – tým sa riadi spotreba.“ Predvádza to cez mobil: „Vidíš prietok vody v aplikácii. Spotrebovalo sa presne päť litrov. Ak bude veľmi horúco, možno budeš musieť polievať dvakrát. Ak je hlásený dážď na týždeň, polievanie vynecháš. A. Položíš malé hadičky s rôznymi násadami – podľa toho, či to má kvapkať alebo striekať. Ako Lego pre dospelých. Je to veľká zábava!“
Barytón Florian Boesch mu dal tento tip: „Hobbymarket. Royal Gardening aj s aplikáciou Rain Point.“ Počas skúšok Schubertovho piesňového cyklu Die schöne Müllerin s Franui v Štátnej opere v Berlíne. Srdcervúce, praktickým odzbrojené. Udržuje virtuózov pri zemi. —


