Text: Claudia Schemerl-Streben, fotografie: Stephanie Golser
Chobotnica má svoje nálady. Agresia, dravosť, túžba po láske alebo strach v okamihu premenia jej inak matne šedé až žltohnedé telo na hlbokú purpurovú, jedovatú zelenú, sýtu čiernu, žiarivo žltú alebo žiarivo bielu. Svoju schopnosť farebnej hry na turbo-pohon využíva aj ako maskovanie. Bleskovo sa tento šikovný osemramenný mím, hoci je farboslepý, tvári klamlivo skutočne ako hnedo-zlatá mramorovaná platesa, zmení svoj hladký povrch kože na pieskovohnedo zrnitý, čím napodobňuje štruktúru morského dna, alebo vo vedeckých experimentoch imituje šachovnicové vzory.
Toto prispôsobivé a vysoko inteligentné zviera sa cíti doma takmer vo všetkých svetových oceánoch. Chobotnica je však rozšírená predovšetkým v skalnatých pobrežných oblastiach Stredozemného mora, v Atlantiku a v Indickom oceáne. Hoci patrí spolu s kalmármi (tie zvyčajne končia na tanieri ako krúžky v mastnom cestíčku) a sépiami do triedy hlavonožcov, a preto sa s nimi veľmi rada zamieňa, odlišuje ju od jej menších kolegov hneď niekoľko charakteristík: Zatiaľ čo sépie a kalmáre sú vybavené desiatimi chápadlami, chobotnica disponuje ôsmimi svalnatými chápadlami, ktoré sú posiate stovkami dvojradových prísaviek. Odhaduje sa, že existuje okolo 200 druhov chobotníc, ktoré dorastajú od niekoľkých centimetrov až po niekoľko metrov (rozpätie ramien vyše štyroch metrov dosiahla napríklad chobotnica obrovská, známe sú však aj väčšie kalibre) a na rozdiel od väčšiny ostatných mäkkýšov nemajú ani schránku, ani podpornú kostru, vďaka čomu je ich telo extrémne flexibilné a pohyblivé a môžu vykĺznuť aj do tých najmenších otvorov, ako sú úzke skalné štrbiny.
Chápadlá chobotnice sú spojené spoločnou blanou. Jej vrecovité telo, na ktorého báze sa v ústnom otvore skrýva papagájovitý rohovinový zobák, obklopuje srdcia (má tri), žiabre, žalúdok, lievik a atramentový vak, ako aj vysoko vyvinutý mozog, a je vybavené dvoma veľkými šošovkovitými očami. Chobotnica žije pri dne a pohybuje sa zvyčajne plazením pomocou svojich chápadiel. Ak musí ísť rýchlo, používa reaktívny princíp: pohybuje sa pumpujúcimi pohybmi tela vpred a ťahá chápadlá za sebou, pričom dokáže dosiahnuť vysoké rýchlosti a zároveň zapôsobiť obratnou manévrovateľnosťou. Na lov potravy ako slimákov, mušlí a krabov sa vydáva prednostne v noci. Pri tom korisť uchopí svojimi silnými ramenami, vedie ju k ústnemu otvoru a tvrdým zobákom rozlúskne schránku. Svojimi tráviacimi šťavami rozloží vnútro koristi a posilní sa jej proteínovou šťavou. Po nich zostávajú panciere a prázdne schránky, ktoré chobotnica rada zanecháva pred jaskyňou alebo vlastnoručne postaveným valom z kameňov, z ktorého nepozorovane zaútočila na svoje jedlo.
Chobotnica je kategorický samotár. Voči menším, slabším jedincom svojho druhu sa správa kanibalisticky. Výnimku robí chobotnica výlučne v období párenia. Rozmnožovať sa chobotnice môžu len raz za život, ktorý je celkovo obmedzený na priemerne tri roky. Samček chobotnice zvyčajne hynie bezprostredne po spárení so samičkou. Ak samček chobotnice presvedčil samičku o svojich kvalitách (vábenie je charakteristické súbojmi o moc a impozantným svetelným signalizovaním), vloží pomocou o niečo kratšieho chápadla – nazývaného aj hektokotylus; tretie chápadlo sprava – balíček semena do plášťovej dutiny samičky. Potom je život samčeka na konci. Samotné oplodnenie prebieha s časovým odstupom. Samička uchováva semeno dovtedy, kým nenájde vhodné miesto na nakladenie vajíčok. Až potom sa počas niekoľkých týždňov na koralové vetvy alebo vodné rastliny nakladie až 400 000 vajíčok v strapcoch (sépie naopak kladú vajíčka jednotlivo) a počas výstupu z kopulačnej tašky sa oplodnia. Časovo náročná je aj nasledujúca, často mesiace trvajúca starostlivosť o potomstvo – ovievanie vajíčok vodou bohatou na kyslík, neustále čistenie a obrana –, preto matka brloh takmer neopúšťa, v tomto čase prijíma len málo alebo žiadnu potravu a zvyčajne hynie od vyčerpania hneď, ako sa plne vyvinuté mláďatá vyliahnu a sú odkázané samy na seba, alebo sa stane ľahkou korisťou pre iné jedince.
Chov chobotníc dodnes neexistuje. Plachého, ale predsa veľmi zvedavého obyvateľa mora lovia vlečnými sieťami a vršami (drôtené koše). Viedenský popredný veľkoobchod s rybami Eishken Estate rodinného klanu Aibler so sídlom na veľkoobchodnom trhu Großgrünmarkt dováža chobotnice s hmotnosťou od 500 gramov do štyroch kilogramov z Maroka. Približne päť ton sa dodáva maloobchodníkom a špičkovej gastronómii – pre Elisabeth Aibler je to zvládnuteľné množstvo. Pre porovnanie: v minulom roku prešlo cez pult odborníkov na ryby viac ako 200 ton čerstvého lososa. S divoko ulovenými chobotnicami sú zásobované adresy ako Meinl am Graben, Le Ciel, Sacher a Kim Sohyi, ktorá sa v roku 2013 so svojou reštauráciou „Kim kocht“ presťahovala do gurmánskeho supermarketu Merkur na námestí Hoher Markt. Že morský živočích získal vo Viedni na popularite, je z veľkej časti zásluha Kim, ktorá chobotnicu vždy so samozrejmosťou zaradila do jedálneho lístka. Hostia však potrebovali určitý čas na zvyknutie: keď špičková šéfkuchárka servírovala chobotnicu, ako je v jej rodnej Kórei zvykom, len krátko blanšírovanú, a teda s pre Európanov neobvykle pevnou, kožovitou textúrou, vyvolalo to spočiatku nepochopenie. „Veľmi rýchlo som prišla na to, že to tu až tak dobre nechutí,“ hovorí s úsmevom. „Mäkko uvarená chutila potom všetkým.“ Kim pripravuje zviera pri nízkej teplote puristicky vo vode, kým mäso nezíska korenistú slanú arómu a jemnú konzistenciu, a v ďalšom kroku ho zvyčajne prudko opečie na wok panvici.
V jej rodnom Soule sa chobotnica v surovom stave považuje za delikatesu. Predovšetkým v tržniciach sa tam loví malý druh chobotnice z akvária, napichnutý na paličky zaživa a podáva sa so sezamovým olejom a čili pastou. Väčšie exempláre tejto špeciality s názvom „Sannakji“ šéfkuchári krájajú nožnicami. To, že tieto kúsky sú aj potom „živé“, hýbu sa, putujú alebo sa dokonca prisávajú na tanieri, sa v Kórei považuje za znak kvality. Dokonca aj mnohí vyhlásení gurmáni by sa tvárou v tvár tomuto jedlu pravdepodobne s odporom odvrátili, zatiaľ čo surové a tým pádom tiež živé ustrice sa bez obáv vysrkávajú.
Surová chobotnica sa považuje za extrémne tuhú. Tenko nakrájaná ako sashimi, ako je zvykom v japonskej kultúre stravovania, sa však mäsu pripisuje jemná konzistencia. Napriek všetkým domnienkam sa v Japonsku ako zložka sushi nepoužíva surová. Skôr sa chobotnica podáva v blanšírovanom stave a nakrájaná na milimetrové tenké kúsky na presne temperovanej a dokonale vytvarovanej ryži. Jiro Ono, takmer 90-ročný majster sushi, ktorý pri stanici metra Ginza v Tokiu prevádzkuje reštauráciu s tromi michelinskými hviezdami s iba desiatimi miestami na sedenie, zviera dokonca masíruje až päťdesiat minút, kým ho ponorí do vriacej vody. Profesionálny šéfkuchár prisahá na túto metódu, od ktorej si sľubuje jemnejšiu textúru.
Vzdušnou čiarou vzdialený približne 9 130 kilometrov sa Hiroshi Sakai vo Viedni touto témou zaoberá iným spôsobom. Japonský majster kuchár bol 15 rokov zodpovedný za najlepšie sushi v meste v reštaurácii „Unkai“ v Grand Hoteli, predtým ako sa osamostatnil vo štvrti Josefstadt so svojím rovnomenným podnikom, kde rutinne narába s neobyčajnými surovinami, ako je úhor, morský jež, morský slimák a krab snehový. Zastáva pomerne triezvy prístup, pokiaľ ide o masáž chobotnice. Aj on hnetie morského živočícha (hoci nie oveľa dlhšie ako desať minút), Sakaiovi však ide pri tom o dôkladné čistenie, preto siahne po veľkorysej porcii soli a škrobu, aby dokázal odstrániť aj tie najmenšie čiastočky v prísavkách chápadiel. Nasledujúce kroky pripomínajú rituál, ktorý odráža dokonalosť japonskej kuchyne: chápadlá sa pod tečúcou vodou zbavia masážnych prísad, preklepú sa ošúpanou tyčinkou z reďkovky daikon, krátko prevaria a schladia studenou vodou. Následne Sakai presne stiahne kožu okolo prísaviek chápadiel a vloží ich spolu s reďkovkou do aromatického vývaru zo sódovej vody, saké, sójovej omáčky a mirinu, v ktorom sa mäso dusí v pare dovtedy, kým morský živočích nezíska maslovo jemnú konzistenciu a nakrájaný na kúsky sa vo svojom vývare s nastrúhaným zázvorom a čili nitkami finalizuje.
Podľa kalibru trvá varenie chobotnice 45 minút až niekoľko hodín. Mäso má akúsi bielkovinovú štruktúru z dlhých a vetvených proteínov, ktoré sa podobajú spojivovému tkanivu stavovcov, preto sú chobotnice v kuchyni krehké a šťavnaté len pri správnom zaobchádzaní. Úspech sľubuje niekoľko techník. Šéfkuchár „Fabios“ Christoph Brunnhuber, ktorý odoberá týždenne vyše dvadsať kilogramov tejto špeciality, prisahá na šetrné varenie a má skúsenosti s rôznym východiskovým materiálom. Dodávajú mu chobotnice v hlbokom zmrazenom stave, ako aj čerstvo ulovené letecky. „Šokové zmrazenie vedie k zničeniu bielkovinových reťazcov a údajne uľahčuje prípravu. Keď však dostanem chobotnicu čerstvú, zmäkne rovnako rýchlo, len chutí lepšie.“ Na to ju Brunnhuber preferuje vložiť do vriacej vody a následne ju nechá jemne dusiť pri nízkom plameni pod bodom varu. Oddelené chápadlá servíruje napríklad krátko opečené jednoducho s zemiakovou penou a údenou paprikou v prášku. Vykostené telo šéfkuchár nakrája nadrobno a použije ako surovinu do ligúrskeho rybieho guláša, v ktorom končia aj sépie, mušle a denné úlovky rýb ako branzino, kambala alebo pražma.
Konstantin Filippou tiež nachádza využitie pre odrezky z chobotnice. „Jednoducho super na plnku do ravioli,“ rozplýva sa rodák z Grazu s gréckymi koreňmi, ktorý si sám vyrába cestoviny plnené aromatickým mäsom z chobotnice a ricottou a kombinuje ich s chápadlami chobotnice, omáčkou z kôrovcov a jaternicou. Tento špičkový kuchár s trojdňovým strniskom a divokou hrivou nemá rutinu len v príprave chobotnice, ktorú často zaraďuje do svojich menu, ale aj pri love tohto slizkého tvora. „Otec ma naučil, ako ho chytiť bez harpúny, teda rukami. Keď sú v nebezpečenstve, poriadne vystreknú atrament a potom chvíľu čakajú, či táto taktika zmätku zaberie. To je moment, kedy treba zakročiť. Musíte pritom rátať s tým, že vám zanechajú pár modrín, keď sa poriadne prisajú a potom pustia, aby unikli.“ Keď je chobotnica chytená, v Grécku sa tradične stokrát udrie o skalu, ďalších sto krát sa krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek trie o kameň a medzitým sa viackrát opláchne morskou vodou – procedúra, pri ktorej sa uvoľňujú enzýmy, ktoré prerežú dlhé bielkovinové vlákna a urobia chobotnicu jemnou. Potom, ako to poznáte z poslednej dovolenky v Grécku, visí ako mokrá bielizeň až do večera na šnúre, skôr než skončí – bez varenia – na grile a zje sa s olivovým olejom, citrónom a oreganom.
To, že občas narazíte na tuhý exemplár, sa podľa šéfkuchára Filippou nikdy nedá úplne vylúčiť. „Veľmi často pracujeme s chobotnicou – a vždy sa nájde nejaká, ktorá nechce zmäknúť – bez ohľadu na to, či bola predtým zmrazená, bitá alebo varená desať hodín.“ Nepomôže ani korková zátka, ktorá by sa svojimi voskovými látkami mala vložiť medzi bielkovinové molekuly a zabrániť tak ich plstnateniu. Mimochodom, ide o mýtus, s ktorým sa vyrovnáva nielen Filippou („ja som úplne bez korku“), ale aj šéfkuchár „Fabios“ Brunnhuber: „Nikdy som si nevedel predstaviť, že jedna alebo dve zátky v hrnci s niekoľkými litrami vody môžu mať vplyv na mäso z chobotnice. Raz som to napriek tomu vyskúšal – nemá to absolútne žiadny význam.“
Tuchlauben 6, 1010 Viedeň
Tel.: 01/532 22 22
www.fabios.at
Kim varí v reštaurácii
Merkur na Hoher Markt
Hoher Markt 12, 1010 Viedeň
ww.kimkocht.at
Konstantin Filippou
Dominikanerbastei 17, 1010 Viedeň
Tel.: 01/512 22 29
www.konstantinfilippou.com
Sakai
Florianigasse 36, 1080 Viedeň
Tel.: 01/729 65 41
www.sakai.co.at
Eishken Estate
Veľkoobchodné trhovisko Inzersdorf
Laxenburgerstraße 365
Maloobchodný predaj: Hala A2,
Stánok 1–3, 1230 Viedeň
Tel.: 01/889 37 33
Po.–Pi. 6–13, So. 7–12 hod.
www.eishken.at
Konstantin Filippou, reštaurácia Konstantin Filippou
Pre 4 osoby
Pre chobotnicu
1 chobotnica (kuchynsky upravená, cca 1 kg)
5 semienok koriandra
2 bobkové listy
4 guľôčky čierneho korenia
3 bobule borievky
1 vetvička tymianu
1 PL soli
Pre sépiové želé
500 g karfiolu
200 ml smotany
16 plátkov želatíny
1 ČL agaru
cca 3 ČL sépiového atramentu
soľ, čierne korenie
Pre plátky karfiolu
1 ks karfiolu, cca 500 g
1 PL olivového oleja, soľ
Pre sépiový kuskus
110 g sépiového kuskusu (Agrozimi,
www.yolenis.eu)
Pre vajce
4 vajcia
Na oblohu
4 plátky slaniny
100 g údenej slaniny
3 banánové šalotky
1 PL petržlenovej vňate (jemne nasekanej)
Pre chobotnicu
Chobotnicu dobre umyte. Cca 3 litre vody s koriandrovými semienkami, bobkovými listami, korením, bobuľami borievky, tymianom a soľou nechajte zovrieť v hrnci. Pridajte chobotnicu a pri nízkej teplote napoly prikrytú nechajte cca 2 hodiny lúhovať. Následne ju vyberte z vývaru, položte na plech a nechajte vychladnúť. Odrežte chápadlá a tesne pred podávaním ich opečte na olivovom oleji.
Pre sépiové želé
Karfiol bez hlúbika uvarte v smotane do mäkka, ochuťte a rozmixujte na krémovú hmotu. Pridajte vopred namočenú želatínu, agar a nakoniec sépiový atrament. Na plech položte fóliu a potrite ju olejom. Zmes karfiolu a sépie natrite na fóliu (hrubú 1 milimeter) a následne vložte do chladničky. Keď je hmota tuhá, pomocou 7-centimetrového krúžkového vykrajovača vytvorte krúžky.
Pre plátky karfiolu
Karfiol rozštvrťte a naprieč nakrájajte na čo najtenšie plátky. Krátko blanšírujte a schlaďte v ľadovej vode. Zeleninu následne ožahnite a marinujte v olivovom oleji a soli.
Pre sépiový kuskus
Nechajte zovrieť vodu, pridajte sépiový kuskus a varte 10-12 minút. Sceďte, osoľte a krátko orestujte na olivovom oleji.
Pre vajce
Vajcia nechajte lúhovať pri teplote 63,5 stupňa cca jednu hodinu. Žĺtok opatrne oddeľte od bielka, vlažný žĺtok položte na tanier.
Na oblohu
Slaninu a šalotku nakrájajte na kocky a na panvici zľahka orestujte. Dochuťte petržlenovou vňaťou, soľou a korením. Chápadlá chobotnice naaranžujte spolu s karfiolom, sépiovým želé, kuskusom a vajcom a podávajte so slaninou.

Christoph Brunnhuber, reštaurácia Fabios
Pre 4 osoby
Pre chobotnicu
1 kus chobotnice (cca 1 kg)
2 šalotky
1 strúčik cesnaku
½ stonky póru
2 stonky zeleru
1 citrón
olivový olej
100 ml Noilly Prat (Vermút)
300 ml bieleho vína
10 guľôčok bieleho korenia
1 vetvička tymianu
morská soľ
Pre zemiakovú penu
150 g múčnych zemiakov
75 ml mlieka
25 ml vody z varených zemiakov
15 g mäkkého masla
soľ
čierne korenie
kajenské korenie
Ďalej:
údená paprika v prášku
Pre chobotnicu
Chobotnicu očistite a opláchnite studenou vodou. Šalotku a cesnak ošúpte, pór a zeler očistite a všetko nakrájajte na hrubé kocky. Citrón nakrájajte na plátky. Vo veľkom hrnci zohrejte olivový olej, zeleninu v ňom poduste a podlejte Noilly Prat a bielym vínom. Chobotnicu vložte do tekutiny a dolejte toľko vody, aby bola takmer zakrytá. Pridajte koreniny a plátky citróna, tekutinu nechajte zovrieť a chobotnicu potom varte pri nízkej teplote do mäkka. Chobotnicu vyberte z vývaru a nechajte mierne vychladnúť. Ešte za tepla oddeľte chápadlá a odložte bokom.
Pre zemiakovú penu
Zemiaky ošúpte, rozštvrťte a uvarte v osolenej vode do mäkka. Sceďte a ešte horúce pretlačte cez lis na zemiaky. Hmotu dajte do misy a dobre premiešajte so zvyšnými ingredienciami. Naplňte do fľaše na espumu, zaskrutkujte tri bombičky a fľašu udržujte teplú vo vodnom kúpeli.
Na panvici opečte chobotnicu z oboch strán na troche olivového oleja. Následne ju nakrájajte na plátky a udržujte teplú. Zemiakovú penu naaranžujte na taniere spolu s plátkami chobotnice a posypte údenou
paprikou v prášku. Dochuťte morskou soľou a olivovým olejom.

Sohyi Kim, reštaurácia Kim kocht
Pre 4 osoby
Pre chobotnicu
chobotnica (očistená, cca 1 kg alebo 2 kusy po 500 g)
trocha zemiakového škrobu
olivový olej
Pre hummus
500 g vareného cíceru
120 ml vody (z cíceru)
70 ml olivového oleja
50 g tahini (sezamová pasta)
1 strúčik cesnaku
citrónová šťava
soľ, čierne korenie, rímska rasca
Pre lôžko z hummusu
100 g hummusu
1 mrkva
1 cuketa (ošúpaná, nakrájaná na 4-milimetrové kocky)
miešaný bylinkový šalát
jablčný balzamikový ocot
tmavý sezamový olej
soľ
Pre chilli dresing
50 ml jablkového džúsu
50 ml vody
50 ml sójovej omáčky
50 g kórejskej chilli pasty
15 g sladkej papriky v prášku
10 g čerstvej papriky (červenej)
20 g cibule (nakrájanej najemno)
2 strúčiky cesnaku
50 g cukru
1 PL tmavého sezamového oleja
1 PL slnečnicového oleja
60 ml jablčného octu
20 ml bieleho vína
Na oblohu
1 hrsť granátových jadierok
1 hrsť píniových orieškov
Chilli dresing
listy koriandra
Pre chobotnicu
Chobotnicu opláchnite pod studenou vodou. Ostrým
nožom oddeľte chápadlá. Chápadlá vložte do hrnca s vriacou vodou, varte jemne cca 1 až 1,5 hodiny a nechajte vychladnúť. Potom odrežte 10 centimetrov chápadiel od špičky a odložte
bokom. Zvyšné hrubšie časti chápadiel nakrájajte na kúsky veľké na jedno sústo. Chobotnicu posypte zemiakovým škrobom a následne opečte na panvici s olivovým olejom. Kocky zeleniny a bylinkový šalát osobitne dochuťte soľou, jablčným balzamikovým octom a tmavým sezamovým olejom.
Pre hummus
Cícer a vodu, olivový olej, tahini a strúčik cesnaku rozmixujte v mixéri úplne najemno a dochuťte soľou, citrónovou šťavou, čiernym korením a rímskou rascou.
Pre lôžko z hummusu
Hummus pomocou krúžkového vykrajovača rozotrite na taniere a do stredu umiestnite trochu bylinkového šalátu. Zeleninu poukladajte okolo hummusu.
Pre chilli dresing
všetky ingrediencie v mixéri rozmixujte najemno. Pridajte kocky zeleniny a opečené kúsky chobotnice, ako aj po dve chápadlá chobotnice a podávajte s granátovými jadierkami, píniovými orieškami, chilli dresingom a čerstvým koriandrom.

Hiroshi Sakai, Reštaurácia Sakai
Pre 4 osoby
Pre chobotnicu
500 g chápadiel chobotnice
250 g daikonu (biela reďkovka, v celku)
100 g soli
50 g zemiakového škrobu
600 ml sódovej vody
75 ml sake (japonské ryžové víno)
75 ml sójovej omáčky
75 ml mirinu (sladké kuchynské sake)
Na oblohu
120 g listového špenátu (blanšírovaného)
sezam biely
chilli nitky
zázvor, nastrúhaný
Pre chobotnicu
Chápadlá so soľou a zemiakovým škrobom masírujúcimi pohybmi trieť cca 10 minút. Tým sa chobotnica očistí a odstránia sa nečistoty. Dávajte pozor najmä na prísavky. Následne opláchnite studenou vodou. Chobotnicu osušte a reďkovku ošúpte. Chápadlá s reďkovkou asi 10 minút naklepávajte, aby bolo mäso obzvlášť jemné. Potom chobotnicu vložte do vriacej vody, cca 3 minúty blanšírujte a následne schlaďte v studenej vode. Kožu na spodnej strane chápadiel starostlivo odstráňte a ponechajte len okolo prísaviek. Ošúpanú reďkovku pozdĺžne rozpoľte a spolu s chobotnicou vložte do sódovej vody, sake, sójovej omáčky a mirinu. Prikryte alobalom tak, aby bola chobotnica úplne zakrytá tekutinou (prípadne zaťažte malým tanierikom) a varte v pare pri 100 stupňoch Celzia cca 2 hodiny, kým mäso nezmäkne. Alternatívne sa dá pokrm pripraviť aj v tlakovom hrnci alebo v rúre na pečenie elektrického sporáka.
Chobotnicu a reďkev nakrájajte na cca 1 centimeter široké kúsky. V miske naaranžujte spolu s blanšírovaným špenátom, prelejte vývarom a servírujte s nastrúhaným zázvorom, sezamom a chili vláknami.
