Odnedávna treba vo viacerých reštauráciách platiť vopred. Pre hostinských to nepochybne prináša výhody. Či si však aj hostia chcú svoju večeru rezervovať rovnako ako návštevu koncertu alebo letenku, sa ešte len ukáže.
<
Text: Georges Desrues · Ilustrácia: Andrea Krizmanich
Mario Bernatovic je nahnevaný a hovorí to jasne. „Ide tu o skutočný problém, ktorý by sa mal konečne začať riešiť, pretože sa to stále zhoršuje,“ domnieva sa hostinský a šéfkuchár viedenskej reštaurácie Kussmaul. To, čo vyvoláva hnev úspešného gastronóma, sú pribúdajúci fantómoví hostia, teda takí, ktorí si síce stoly zarezervujú, ale v reštaurácii sa nikdy neobjavia. „Len minulú sobotu zostalo neobsadených celých šesť stolov. Sú to značné finančné straty, veď napokon treba zaplatiť aj personál, ktorého počet sme v niektorých prípadoch zvýšili v závislosti od stavu rezervácií,“ rozhorčuje sa Bernatovic. Navyše, jeho podnik sa nenachádza na frekventovanej ulici, takže opätovné obsadenie stolov náhodnými okoloidúcimi je takmer nemožné.
Prečo to hostia robia, môže aj hostinský len hádať. „Samozrejme, pri rezervácii si pýtame spätné telefónne číslo, len keď potom zavoláme, buď nikto nedvíha, alebo tvrdia, že rezerváciu zrušili, čo je, samozrejme, klamstvo, pretože by sme si to, pochopiteľne, zaznamenali,“ hovorí. A potom existujú aj hostia, napríklad niektorí páni, ktorí si zarezervujú stôl hneď vo viacerých podnikoch. „Chcú zapôsobiť na svoju novú známosť, a preto nechajú sprievodkyňu vyberať z piatich lokálov, aby jej dokázali, že ak chcú, dostanú stôl kdekoľvek,“ tvrdí Bernatovic. Zažil už aj to, že hosť sedel so svojou sprievodkyňou uňho v Kussmaul, odtiaľ zavolal do reštaurácie Tian a zrušil tam zarezervovaný stôl, údajne preto, že obaja ochoreli. Bezodná drzosť, ako si myslí.
Aby tomuto správaniu urobil koniec, hostinský by najradšej žiadal číslo kreditnej karty rezervujúcej osoby a v prípade nedostavenia sa účtoval pokutu. „Niečo také je vo špičkovej gastronómii iných krajín úplne bežné a malo by sa to zaviesť aj u nás. Myslel som na sumu okolo 60 eur na osobu, čo aj tak nie je príliš veľa,“ domnieva sa Bernatovic. Problémom však je, že niečo také sa, samozrejme, nedá zaviesť na vlastnú päsť. Na to treba niekoľko kolegov z oblasti vyššej gastronómie, ktorí by sa zapojili, aby človek neprišiel k zlej povesti alebo dokonca k súťažnej nevýhode.
V skutočnosti existuje množstvo podnikov v USA, vo Veľkej Británii alebo aj v Španielsku, ktoré v prípade nedostavenia sa účtujú pokutu a zaťažujú kreditné karty spomínaných fantómových hostí. Medzitým už aj viaceré firmy ponúkajú softvér a aplikácie pre smartfóny, ktoré prevádzkovateľom podnikov uľahčujú správu rezervácií a v niektorých prípadoch vymáhajú aj pokutové poplatky. Lídrom na trhu je firma OpenTable, ktorá pôsobí od roku 1998, celosvetovo ráta medzi svojich klientov tisíce reštaurácií a podľa vlastných údajov v roku 2014 dosiahla obrat 34 miliónov dolárov, než bola v tom istom roku predaná spoločnosti Priceline za 2,7 miliardy dolárov – spoločnosti, ktorá prevádzkuje aj internetové stránky ako Kayak a Booking.com. Pre hosťa je však rezervácia cez OpenTable bezplatná. A ak sa v dohodnutom čase rezervácie v reštaurácii neobjaví, čaká ho iba varovanie alebo, v najhoršom prípade, vykázanie zo systému. Preto Nick Kokonas prišiel na niečo iné a pred pol rokom uviedol na trh systém s názvom Tock.
Jeho podstatný rozdiel oproti bežným rezervačným systémom spočíva v tom, že hosť si spolu s rezerváciou stola zároveň už aj platí jedlo. Úspech na seba zjavne nenechal dlho čakať. „V týchto prvých šiestich mesiacoch využilo naše služby 70 reštaurácií. Pôsobíme v 23 mestách v šiestich krajinách a prijali sme rezervácie v hodnote 80 miliónov dolárov,“ teší sa Kokonas, ktorého úplne prvými klientmi boli jeho vlastné reštaurácie. Podnikateľ je totiž spolumajiteľom niekoľkých veľmi populárnych podnikov. So svojím partnerom, hviezdnym šéfkuchárom Grantom Achatzom, prevádzkuje v Chicagu tri reštaurácie, medzi nimi aj Alinea, ocenenú tromi hviezdami sprievodcu Michelin.
„Denne dostávame tri až päť dopytov od podnikov, ktoré chcú systém zaviesť,“ pokračuje Kokonas, „a to bez toho, aby sme doteraz investovali čo i len jediný cent do marketingu.“ K jeho klientom už patria aj Thomas Keller so svojimi dvoma trojhviezdičkovými reštauráciami The French Laundry v Napa a Per Se v New Yorku, ako aj Daniel Patterson s dvojhviezdičkovou reštauráciou Coi v San Franciscu. Vo Veľkej Británii sa podarilo získať takisto trojhviezdičkovú reštauráciu The Fat Duck od Hestona Blumenthala, ako aj ambicióznu jednohviezdičkovú reštauráciu The Clove Club. Spomedzi severanov veril softvéru René Redzepi vo svojom dočasnom pop-up reštaurácii Noma Sydney. A aj Švéd Magnus Nilsson sa rozhodol pre systém platby vopred, hoci od iného poskytovateľa. A to aj napriek tomu, že v Nilssonovej odľahlej reštaurácii Fäviken v pustatine stredného Švédska, do ktorej musia hostia pricestovať, by azda nikomu z nich nenapadlo radšej zostať v Štokholme.
Nápadné na zozname zúčastnených podnikov je každopádne to, že ide dôsledne o reštaurácie, ktoré ponúkajú fixné menu, teda hosť si nesmie vyberať z jedálneho lístka, čo platbu vopred prirodzene zjednodušuje. Systém je však mimoriadne flexibilný, zdôrazňuje Kokonas, a necháva na hostinskom, aký druh platby chce účtovať vopred. Môže sa teda rozhodnúť, či chce zadržať iba zálohu, garanciu alebo rovno celú cenu menu vrátane alebo bez prepitného. „V skutočnosti väčšina reštaurácií v dnešnej dobe ponúka rôzne druhy zážitkov. Majú napríklad jedáleň a bar, v lete servírujú vonku a organizujú ochutnávky vín, novoročné večere a iné podujatia. Prostredníctvom nášho rezervačného systému môžu aj reštaurácie, ktoré neponúkajú výhradne degustačné menu, lepšie prezentovať tieto rôzne zážitky svojim potenciálnym hosťom a lepšie na ne reagovať, než keby prijímali len jednoduchú rezerváciu,“ hovorí.
Zakladateľ Tocku v tom vidí medzník v histórii pohostinstva. „Rezervácie v reštauráciách zostali za posledných sto rokov viac-menej nezmenené. Aj OpenTable vlastne len jednoducho zdigitalizoval existujúci rezervačný systém, čo bola v tom čase určite skvelá vec. Ale odvtedy sa v spôsobe, akým komunikujeme, opäť všeličo zmenilo. Alebo povedzme to takto: Čo je vám milšie: Ak vám zavolajú z neznámeho čísla a požiadajú vás o potvrdenie rezervácie? Alebo dostať e-mail s mapou Google a popisom cesty do reštaurácie?“ pýta sa Kokonas bez toho, aby čakal na odpoveď. Okrem toho by sa vďaka Tocku splnil aj jeden z najstarších snov každého hostinského, pretože mu ponúka možnosť rozdeľovať si svojich hostí v priebehu dňa alebo večera.
Systém skutočne počíta s možnosťou ponúkať určité časové okná za rôzne ceny. V dôsledku toho niekto, kto si zarezervuje stôl na 20:00, zaplatí viac ako iný, kto si chce sadnúť k stolu o 18:00. Podľa Kokonasa to vyhovuje tak hostinskému, ako aj hosťovi. „Je to určite najprevratnejšia novinka. Od zavedenia tejto možnosti sme videli, že drahšie stoly v hlavnom čase sú zarezervované ako prvé, všetky ostatné sa následne postupne obsadzujú. Mnoho hostinských si ani neuvedomuje, aké dôležité je pre ich podnikanie čo najlepšie rozložiť svoje rezervácie. Preto na tomto bode neustále pracujeme, aj na výpočte toho, aké veľké musia byť cenové rozdiely medzi jednotlivými časovými úsekmi na jednej strane, aby hostinskému priniesli čo najmenšiu stratu. A na druhej strane aké smú byť, aby neodradili hostí,“ vysvetľuje.
To, že Tock vyhovuje aj hosťom, je tvrdenie, ktoré Kokonas rád opakuje. „Väčšina konvenčných rezervačných systémov tvrdí, že hostinskému zabezpečí viac alebo ‚lepších‘ hostí. V skutočnosti to dnes robia mapy miest alebo vyhľadávače na internete. Firmy ako OpenTable, ktoré zinkasujú pri každej jednej rezervácii, sa naproti tomu snažia zaviazať si hosťa čo najviac, aby si mohli od hostinského viac účtovať,“ hovorí. Pri Tocku sa na rozdiel od toho vytvárajú nástroje, ktoré vedú k väčšej pohostinnosti tým, že priamo spájajú hosťa a hostinského, čo hosťinskému prináša stálejšie podnikanie a hosťovi lepšiu starostlivosť. Hostinskému sa za to účtuje mesačný paušál v súčasnosti 695 dolárov.
Práve aspekt pohostinnosti je však niečo, čo kritici systému nedokážu celkom rozpoznať. Pretože aj keď je Kokonas presvedčený, že Tock sa v blízkej budúcnosti presadí aj na európskom kontinente, a to nielen v špičkových podnikoch, zostáva otvorená otázka, či sa na to skutočne všetci hostia dajú nahovoriť. Dokonca aj v USA, kde je hosť spravidla menej pánom než podnikateľ, už niekoľko podnikov po len pár mesiacoch od systému platby vopred upustilo. Medzi nimi napríklad špičková reštaurácia Volver vo Philadelphii. „Hostia tu u nás zjavne neboli ochotní platiť vopred za svoje jedlo,“ povedal Scott Steenrod, manažér reštaurácie miestnym novinám, „ale to sa v budúcnosti môže zmeniť, keď sa tento spôsob platby rozšíri a zakorení v mysliach ľudí.“ Dovtedy sa vo Volver vrátili k bežnému systému. A hosťovi, ktorý si nesplní svoju rezerváciu, účtujú 75 dolárov, čo je v prepočte 66 eur. A teda len o málo viac, než by si rád od svojich fantómových hostí vybral viedenský Mario Bernatovic.