A-La-Carte

Nad nebom a pod zemou (2012/4)

Andreas Tscheppe vyrába svoje vína zvláštnym spôsobom: sudy s vínom zakopáva hlboko do zeme. V Rakúsku je zatiaľ jediným vinárom, ktorý túto metódu používa. Vyvoláva tým rozruch na medzinárodnej scéne a zároveň aj búrlivé diskusie o otázke, či takéto vína nemožno podľa klasického ponímania označiť jednoducho za chybné.


Text: Christina Fieber Foto: Peter M. Mayer
Roháč obyčajný je bizarný hmyz. Svojimi mohutnými parohmi patrí k najväčším a najnápadnejším chrobákom Európy. Pritom ho takmer nevidieť, pretože väčšinu svojho života trávi pod zemou.
Po párení samička zakope vajíčka až do hĺbky 50 cm do zeme. Z vajíčok sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré zostávajú pod zemou ďalšie tri až osem dlhých rokov. Potom sa zakuklia, aby sa na jeseň konečne stali chrobákmi. Stále necítia ani najmenšiu chuť na zhon nad zemou. Ďalších deväť mesiacov si užívajú pokoj pod zemou. Až v júni prvýkrát v živote uzrú denné svetlo, aby po niekoľkých týždňoch skonali. Práve dosť času na to, aby sa rozmnožili.
Andreas Tscheppe je fascinovaný týmto zvláštnym živočíchom a jeho podzemnou existenciou. Samotný vinár je pokojný človek, ktorému život nad zemou často pripadá namáhavý. Snílek, vizionár; nepokoju každodenného života nevie prísť na chuť. Pokoj pod zemou, uvažoval, by predsa musel prospievať aj vínam: „Žiadny hluk, žiadne svetlo ani elektrosmog, nič, čo by mohlo narušiť ich vývoj,“ svetlomodré oči mladého vinára žiaria nadšením.
Tak dostal nápad po vykvasení vína zakopať drevený sud aj s obsahom hlboko do zeme. Dosť náročná procedúra. Bagrom sa sud vyvezie do hlbokej jamy v zemi a zasype. Celú zimu zostáva pod zemou, aby bol na jar opäť pracne vykopaný. Celá tá námaha len preto, aby vystaviť rodiace sa víno žiadnym rušivým vplyvom prostredia?
„V zime sa energia prírody sťahuje späť do zeme, aj z toho víno profituje,“ je presvedčený Andreas Tscheppe, „získava na živosti, a to v spánku!“
Ako biodynamik vníma vývojové procesy v cykloch vzniku a zániku, ktoré treba vo vinárstve využiť.
„Nestačí len nestriekať žiadne jedy, to je len začiatok,“ zamýšľa sa, „celý systém podlieha kolobehu prírody.“
Čo znie ako marketingový ťah, je namáhavé úsilie s plným osobným nasadením. Veľké peniaze sa na tom zarobiť nedajú. Je to skôr posadnutosť, absolútna vôľa robiť autentické víno.
V roku 2004 zakopal prvý vínny sud. Bol tak prvým vinárom v našej krajine, ktorý nechal víno zrieť pod zemou. Až v nasledujúcich rokoch experimentovali jeho štajerskí kolegovia so zakopávaním amfor.
Vtedy ešte pracoval pre vinárstvo Riegersburg. Keď vypršala nájomná zmluva, podarilo sa mu získať štyri hektáre v juhoštajerskom Glanze; blízko rodičovského vinárstva, ktoré teraz obhospodaruje brat. Je to idylický kúsok zeme. Vysoko nad juhoštajerskou kopcovitou krajinou vidíte až do Slovinska. Slnko preniká cez hmlu a vrhá čarovné svetlo na vinice. Výhľad, ktorý vám vyrazí dych. Na najvyššom bode sú na dvoch stromoch pripevnené hojdacie siete, v ktorých sa človek vznáša akoby v nebi.
Pocit, ktorý pokračuje pri ochutnávaní vín. Chardonnay, ktoré je také jemné, citrónové a zároveň krémové ako jeho veľké sestry v Burgundsku. Voní po čerstvo upečených piškótach a sicílskej kôre. 18 mesiacov ležalo v 600-litrovom drevenom sude, s minimálnou sírou. Nie Morillon, ale Chardonnay.
Okrem toho produkuje dva veľmi odlišné Sauvignon: jeden jemný so živou kyselinkou a druhý s vyšším extraktom z vyšších, kamenistejších polôh. Hustý, plný, minerálny, s podmanivou decentnosťou. S každou minútou v pohári pribúdajú nové arómy, len jemne, nikdy nie krikľavo. Sauvignon pre tých, ktorí Sauvignon bežne nepijú a ktorých už nebavia tie prvoplánové, drsné tóny tejto odrody. Jednu noc ležal na šupkách, fermentovaný prírodnými kvasinkami, aby získal túto komplexnú štylistiku. Čistý Sauvignon.
Skúšobné číslo preň nedostal, tak ako ani pre všetky svoje ostatné vína. Chutia príliš nezvyčajne, príliš prirodzene. Štajersko ako označenie pôvodu, viac na etiketu napísať nesmie. Predikát: Krajinské víno z Rakúska. Sauvignon, ktorý obzvlášť jasne odráža svoju polohu, úplne nefalšovaný. „Na to som si už zvykol,“ pousmeje sa šibalsky, „ale moje vína sú tak či tak nezameniteľné!“
Nielen chuťovo, aj vizuálne majú Tscheppeho vína vysokú rozpoznateľnosť, veď na každej fľaši je hmyz. Majiteľ renomovanej reklamnej agentúry (Demner, Merlicek & Bergmann) ich preňho navrhol, pretože bol tak nadšený z vín, rozpráva vinár nie bez hrdosti. A tak poznáme Chardonnay ako salamandru a oba Sauvignon sú modrá a zelená vážka. Zlatý muškát je zasa motýľ: aké očarujúce stvorenie.
Áno, a potom prichádza roháč. Obzvlášť nádherný exemplár zdobí etiketu. „lucanus cervus... žiari ako užitočný hmyz“, stojí pod chrobákom. Roháč je samozrejme víno zo zakopaného suda. Ako tento, aj on pochádza z vnútra zeme. Ako tento, aj on miluje tmavý chlad a nekonečný pokoj, ktorý tam dolu vládne. Vidno to na ňom. Úplne pokojný, v rovnováhe, sám so sebou. V tele rozvíja všetku svoju energiu, ktorú počas zimy nazbieral pod zemou. Víno, ktoré chutí a pôsobí. Šíri sa pocit pokoja a šťastia. Omamne dobré. Tak má chutiť Sauvignon.
Tri týždne ležalo toto víno na šupkách, bolo kvasené ako červené víno so šupkami. „Orange Wines“ si hovoria tieto vína, pretože vďaka kontaktu so šupkami vykazujú tmavožlté, často oranžové sfarbenie. Okrem intenzívnej farby majú pre biele vína nezvyčajnú štruktúru trieslovín, čo ich robí obzvlášť odolnými. Preto sa tieto vína zaobídu aj s nízkym množstvom síry.
Malá skupina biodynamických vinárov pod názvom „Schmecke das Leben“, ku ktorým patrí aj Andreas Tscheppe, si v tejto oblasti získala medzinárodné meno. V Londýne, Kodani alebo New Yorku ich nájdete na vínnych lístkoch tých najtrendovejších gurmánskych chrámov. V Rakúsku si to trúfne len máloktorý someliér. Orange vína sa zriekajú prvoplánových aróm, nie sú to ovocné bomby ani barokové orgie. To mnohým sťažuje ich pochopenie. Naše nosy a jazyky sú príliš podmienené na krikľavé chuťové tóny.
Na príslušných internetových fórach a vinárskych blogoch sa vedú búrlivé diskusie, ktoré neraz nesú fundamentalistické črty. Odporcovia kritizujú nové vína ako módny výstrelok, ktorý vykazuje chybné tóny alebo je chuťovo zameniteľný. Zástancovia zasa vyčítajú obmedzenosť skeptikom. Pritom sa mnohé veci zamieňajú: Biodynamické vína nie sú to isté ako vína fermentované na šupkách. Orange vína nemusia byť nutne vyrobené bez síry, aj keď sú na to vhodné, a „prírodné vína“ (Natural Wines) sú vína s nízkym obsahom síry, zväčša biologické.
„Zlé vína sa vyskytujú všade, bez ohľadu na biologické alebo konvenčné hospodárenie,“ hovorí Christian Zach, someliér v „Kreuzwirt am Pössnitzberg“ v Leutschachu, ktorý ako jeden z mála má na svojom lístku veľký sortiment Orange vín. Posúdenie vína je subjektívne, preto je aj potvrdená chyba podľa Zacha otázna. Nie všetko, čo chutí mimo normy, musí byť nevyhnutne pokazené.
Často kritizovaná uniformita Orange vín sa so skúsenosťami relativizuje. Ak sa človek otvorí novým pachovým a chuťovým arómam, pri porovnávacích degustáciách chutia mimoriadne diferencovane. Sú silne ovplyvnené pôdou a vinárom. Jednoducho charaktery.
Každému zvieraťu jeho pôžitok: jedni žijú radšej na zemi, druhých, ako roháča, to ťahá do ríše pod ňou – v prípade vína „Roháč“ (Hirschkäfer) sa v každom prípade netreba dlho škriepiť o chuť: v každom prípade sa objavuje tak zriedkavo ako jeho menovec, ktorý v našich končinách prakticky vyhynul.
ZDROJE
Vinárstvo Andreas Tscheppe
Glanz 14, 8463 Glanz/Leutschach
Južné Štajersko
Tel.: 03454/598 61 alebo
0664/312 57 56
office@at-weine.at
www.at-weine.at
Kreuzwirt am Pössnitzberg
Pössnitz 168a, 8463 Leutschach 

Tel.: 03454/20 56 00
kreuzwirt@poessnitzberg.at
www.poessnitzberg.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!