Káva nie je len o zrnách, príroda okolo nich vytvorila aj dužinu a šupku. Tie kedysi končili po tonách v komposte, teraz sa spracúvajú na konzumáciu.
Text: Florian Holzer Foto: Stockfood/Peter Gross
Produktoví vývojári v kozmetickom priemysle sú vždy prví. Pretože kozmetika potrebuje novinky, potrebuje senzácie, potrebuje zázračné prostriedky, a preto sa neustále v nejakých odpadových produktoch z výroby kakaa, vína, piva alebo oleja objavujú cenné antokyány, polyfenoly, antioxidanty, vitamíny, enzýmy a bielkoviny. Ktoré si potom môžete stopercentne prírodne a za sto eur za päťdesiat gramov natrieť na tvár.
Kávová čerešňa bola samozrejme na tento účel už preskúmaná: Odpadový produkt, ktorý sa buď pri mokrom spracovaní odstráni z jadra kávovej čerešne, zrna, pomocou „pulpera“, alebo sa v procese suchého spracovania zo zrna ošúpe, končil doteraz v prvom rade v komposte, kde zhnil na prírodné a lacné hnojivo. Kozmetický priemysel však vie o látkach proti starnutiu, hydratovanej kyseline hyalurónovej, vitamíne B a cenných antioxidantoch v dužine a šupkách kávových čerešní – 21 000 výsledkov na Googli a 300 eur za 100 ml…
V skutočnosti je „cáscara“, teda dužina a šupka kávovej čerešne, samozrejme úplne významnou surovinou, ktorá si využitie mimo hnojenia pôdy rozhodne zaslúži, aspoň ak ide o ekologicky pestované kávovníky. Pretože kávová čerešňa sa neskladá len z približne 30 % z ovocia a šupky, okrem údajnej kyseliny hyalurónovej a iných rozprávkových zložiek obsahuje aj zložky, ktoré ju robia oveľa bezprostrednejšie využiteľnou – a to kulinársky: kávové čerešne totiž obsahujú cukor a nie práve málo kofeínu.
V Bolívii a Paname, ako koluje fáma po uverejnení jedného nemeckého článku pred dvoma rokmi, si vraj campesinos zo sušených šupiek kávových čerešní vždy robili druh nálevu s obsahom kofeínu, pretože káva z pražených zŕn bola pre nich príliš drahá. Aj v Jemene má mať takýto nápoj dlhú tradíciu, tvrdí aspoň nekonečný vesmír internetu, tam sa vraj odvar zo sušených kávových čerešní spracováva s korením na druh chai, ktorý potom nesie názov „Quishar“. Či je to pravda alebo dobre vymyslené, je jedno, dobrý príbeh to zostáva v každom prípade. Najmä ako pozadie pre rôzne Cascara čaje, ktoré sa už asi tri roky epidemicky šíria medzi pražiarňami, Brew-Bars, Baristarias, 3rd-Wave-Coffeeshops a inými dejiskami modernej kávovej kultúry v Londýne, Berlíne, New Yorku, Tokiu a Štokholme.
Cascara čaj? Áno, sušené kávové čerešne sa zalejú vriacou vodou a nechajú sa päť až sedem minút lúhovať. Výsledkom je čaj, ktorý farbou a vôňou trocha pripomína slabší čaj zo šípok, s príjemne ovocno-horkastou arómou a predovšetkým obsahom kofeínu, ktorý stojí za to. Konkrétne tento čaj nakopne tak, ako sme pri káve už dávno neboli zvyknutí.
Tento produkt ponúka už asi dva roky mnoho moderných malých pražiarní, s obľubou aj ako jednodruhový alebo s uvedením regiónu pôvodu. Square Mile Coffee Roasters z East London, prakticky pilier hnutia 3rd-Wave a momentálne pravdepodobne jedna z najlepších avantgardných pražiarní na svete, patrila k prvým, ktoré tento produkt ponúkli. Ich Cascara pochádza od ekologicky pracujúceho družstva v regióne Tarrazú v Kostarike a je prakticky vedľajším produktom suchého spracovania tamojších zŕn Typica: Čerešne sa aj so zrnami sušia na slnku, kým nedosiahnu správnu vlhkosť, potom sa suché plody „rozlúsknu“, zrná sa ďalej spracujú, šupky sa zbierajú na Cascara. Vďaka dlhému kontaktu zrna a dužiny získavajú nielen kávové zrná na komplexnosti, aj šupkám to prospieva, myslí si James Hoffmann, spoluzakladateľ Square Mile. Vo svojej (vynikajúcej) knihe The World Atlas of Coffee opisuje dužinu kávovej čerešne ako prekvapivo lahodnú, so sladkosťou pripomínajúcou medový melón a mierne osviežujúcou kyslosťou – arómy, ktoré sú pri Square Mile-Cascara celkom pochopiteľné.
Moderná berlínska pražiareň kávy na Kurfürstendamm zvolila pre svoju Cascara sušenú dužinu odrody Pacamara, ktorej obsah cukru je o 20 % vyšší ako pri bežných odrodách Arabica; Johanna (Die Rösterin) Wechselberger zo Stockerau odoberá svoje sušené kávové čerešne okrem iného z Finca Nombre de Dios zo Salvádoru, Karina a Daniel Fasch z veľmi mladej a rovnako ambicióznej pražiarne alpha am Wienerwaldsee ponúkajú dokonca sušenú dužinu zo zŕn Geisha z Panamy.
A kde je kofeín a cukor, tam samozrejme nie je ďaleko ani energetický nápoj. Armin Machhörndl, pražiar kávy a prevádzkovateľ Brew-Bar v Norimbergu, prišiel pred piatimi rokmi prvýkrát do kontaktu s Cascarou, trochu o tom popremýšľal a začiatkom roka z toho urobil nápoj s názvom „Wilde Ziege“ (Divoká koza) – koza preto, lebo legenda hovorí, že etiópsky pastier si všimol, aké čiperné boli jeho kozy po tom, čo zožrali divoké kávové čerešne… Aj v Berlíne vytvoril tím start-upu takýto produkt, nazval ho „Selosoda“ a do popredia postavil aspekt udržateľnosti. Ako mimochodom aj Machhörndl, ktorý svoju „Wilde Ziege“ označuje za „typicky upcycled“.
Machhörndl mieša nálev zo svojich sušených kávových čerešní z Bolívie s agávovým sirupom a citrónovou šťavou, celé to sýti kyselinou uhličitou a nakoniec je to druh kalného ľadového čaju s miernou fermentačnou príchuťou, jemne sladovou arómou z agávy, pomerne malým množstvom cukru a s obsahom 66 mg / 0,33 l má obsah kofeínu ako dobré espresso podľa definície Istituto Nazionale Espresso Italiano. Druhá várka bola v každom prípade už trikrát taká veľká ako prvá, 700 debien, koncom marca sa plnilo tretíkrát, „Wilde Ziege“ ide na odbyt ako teplé cappuccino.
A potom je tu Ulrich Salamun. Ulrich Salamun je Rakúšan, ktorý bol donedávna súčasťou prominentného dabingového kabaretu Maschek a potom sa rozhodol úplne venovať svojej druhej vášni, nikaragujskej káve z regiónu Jinotega. A ako Rakúšan má človek vzhľadom na cukornaté plody svoje vlastné nápady, ktoré teraz nesmerujú až tak veľmi k ovocnej šťave, čaju alebo energetickému nápoju – ale k pálenke.
Samozrejme, so svojimi partnermi, predovšetkým drobnými farmármi a malými poľnohospodárskymi družstvami v hmlovom lese severne od Matagalpy, už vyrába aj Bio-Cascara, ktorá má byť na trh uvedená na budúci rok. Problémom však je stále rýchlo nastupujúca fermentácia počas sušenia. Presne tú chce teraz Salamun využiť; pálenica je v každom prípade už objednaná, píše, a príde na jeseň kontajnerom do Nikaraguy. Pálenie sa v Rakúsku už naučil a mal aj príležitosť naučené aplikovať, od budúcej úrody neskoro na jeseň bude potom k dispozícii pravdepodobne prvá pálenka z kávovej čerešne na svete, a tým pravdepodobne aj prvý ušľachtilý destilát na svete s prírodným obsahom kofeínu. A keď už bude mať pálenicu na mieste, tak dodáva Salamun, má byť okrem toho ešte Gongo-destilát – „jablko“ kešu orieška, v Nikarague nazývané „marañón“ – a Ulrich Salamun bude potom páliť aj mango. Skutočným cieľom však má byť destilácia nikaragujského Rhum agricole, teda rumu z vylisovanej šťavy z cukrovej trstiny; cukrová trstina sa totiž v Jinotega pestuje odjakživa ako krmivo pre mulice. To by bol dôležitý krok, pretože doteraz platí „Flor de Caña“ za najlepší rum Nikaraguy, a v tom je ešte veľa priestoru na zlepšenie. Ale to je iná téma.
Deväť miliónov ton kávových zŕn sa ročne celosvetovo zožne, to znamená, že asi štyri až päť miliónov ton šupiek a dužiny kávových čerešní čaká na zmysluplné využitie. Na to bude pravdepodobne ešte veľa nápadov. A možno sa dá z listov alebo koreňov urobiť ešte niečo zaujímavé.