Naplno v oleji
Text Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert
Teraz prišiel rad na sardinky. La Crique slávnostne rozdelil každú z rybičiek na štyri časti a pritom postupoval s najväčšou starostlivosťou a presnosťou, aby sa žiadna z týchto častí nerozpadla. Teraz chodil s Tintinom, ktorý držal konzervu, naokolo, opatrne vyberal nožom kúsky a každému položil na chlieb porciu, ktorá mu patrila. Pritom mal správanie kňaza, ktorý veriacim podáva večeru Pánovu.
Nikto sa ničoho nedotkol, kým nebolo všetko rozdelené. Tigibus dostal, ako bolo dohodnuté, konzervu s olejom a niekoľkými malými útržkami kože, ktoré v nej plávali.
Nebolo to veľké sústo, ale bolo dobré, dobré! Niečo také si človek musel poriadne vychutnať. A všetci ovoniavali a oňuchávali, ohmatávali a oblizovali kúsoček ryby, ktorý ležal na ich chlebe, zbožne sa pozerali na túto vzácnosť, tešili sa na skvelú chuť, ktorú pocítia na jazyku, a boli takmer smutní pri pomyslení, že všetko sa tak rýchlo skončí. Jeden hlt a všetko bude preč. Nikto nemal srdce začať. Bol to taký malý kúsoček. A preto si ho museli vychutnať, vychutnať!
Louis Pergaud, Vojna gombíkov, Francúzsko 1912
Pred takmer sto rokmi boli teda sardinky v oleji v podstate to najlepšie, čo si človek vedel predstaviť – vzácne, drahé (aspoň pre pár chlapcov z francúzskej dediny) a vzácnej lahody. Okolnosť, ktorú si dnes možno sotva predstaviť, pretože sardinka v oleji bola dlhé roky nielen najlacnejšou rybou, akú bolo možné dostať, mala aj mizerný imidž, v regáli bola vždy úplne vzadu, ako takpovediac posledná rezerva, konzumovala sa vlastne len vtedy, keď sa človek vrátil v nedeľu z dovolenky domov, chladnička bola prázdna a reštaurácie boli zatvorené, alebo keď mal nastať veľmi „mládenecký“ čas.
K zmene došlo asi pred desiatimi rokmi, a to z ekonomických dôvodov: Portugalská masová výroba stlačila ceny a imidž do pivnice, no v 90. rokoch sa konzervárenský priemysel v Maroku skvele rozvinul, tonáže severoafrických rybacích konzerv prudko stúpli (v súčasnosti asi 600 000 ton ročne) a boli predovšetkým mnohonásobne lacnejšie ako všetka konkurencia z Európy, najmä tá z krajín s relatívne vysokou mzdovou úrovňou, ako je Francúzsko a severné Španielsko. Existovala teda len jedna možnosť: buď dotovaný dumping, alebo otvorenie kvalitatívnej niky – vo Francúzsku a v Baskicku sa rozhodli pre to druhé, následkom čoho boli špeciálne selekcie, kontroly kvality, remeselné spracovanie a tvorba nových produktových línií, ako napríklad „ročníkové sardinky“, vo Francúzsku dokonca regulované a podrobené kontrolám štátneho AFNOR.
Sardinku v oleji však nevynašli ani v Európe, ani v severnej Afrike, ale v Kalifornii, konkrétne v Monterey, a to Frankom E. Boothom v roku 1895. Jeho továreň na konzervovanie rýb založila tento priemysel v Monterey a slúžila aj ako scéna pre román Johna Steinbecka Cannery Row. Okrem literárneho významu sa tu okolo prelomu storočí dosiahli aj zásadné úspechy a pokroky v mechanizácii pri produkcii sardiniek v oleji. Sardinky, ktoré sa tam na Pacifiku konzervovali a dodnes konzervujú (aj keď už nie v Cannery Row v Monterey – to je medzitým turistické centrum s viacerými nákupnými centrami než rybacími konzervami), sú, samozrejme, iné ako tie, ktoré poznáme my: pacifické sardinky dorastajú až do 35 cm a do hliníkovej konzervy idú v kusoch, európske sú menšie a zásadne sa spracúvajú vcelku.
To však nie je jediný rozdiel, ktorý môže byť pri sardinkách v oleji rozhodujúci: podľa toho, v akých vodách ryby príbuzné sleďom vyrástli a z čoho pozostávala potrava týchto kŕdľových rýb, sa definuje kvalita, veľkosť, obsah tuku a chuť; podľa toho, ako rýchlo sa úlovok spracuje, či sa s tým začne už na lodi, alebo až v prístave – sardinka vám to dá vedieť; podľa toho, ako presne sa selektuje, ako veľmi sa prejavuje mechanické spracovanie, aký olej sa používa – pre chuť sardinky v oleji absolútne podstatné; podľa toho, ako dlho sa konzervy pred predajom skladujú – tak sa sardinky v oleji stávajú buď lacnou konzervou, alebo drahou delikatesou.
Rozhodujúcim bodom je, samozrejme, aj varenie rýb: špičkoví producenti, ako napríklad Connétable, Ménès alebo baskickí výrobcovia rybacích konzerv, krátko opečú ručne odrezané hlavy, vypitvané a očistené ryby v arašidovom oleji, čo zabezpečuje mimoriadne delikátnu arómu a veľmi dobre podčiarkuje orieškové tukové arómy sardiniek. U Connétable ryby potom ešte niekoľko hodín odkvapkávajú na rošte, predtým ako sa ručne ukladajú do konzerv. Lacnejšia, jednoduchšia a aj oveľa častejšia metóda je varenie sardiniek v pare, čo však robí mäso mäkším, neposkytuje ten špeciálny lahodný „hryz“ a aj aromaticky má menej čo ponúknuť.
a napokon úplne rozhodujúce: kosť alebo bez kosti. Čo hovorí proti kosti: najmä v Rakúsku je veľmi rozšírený strach z dusenia spôsobený rybou kosťou, ktorý možno označiť skôr za iracionálny. Okrem toho, zbavené kostí majú sardinky, samozrejme, menej námahy, ak ich chcete ďalej spracovať, napríklad rozmixovať do omáčky alebo vmiešať do pyré. Vzhľadom na obsah soli a skladovanie sardiniek v oleji je však vlastne zaručené, že početné, ale mimoriadne jemné kosti sardinky sa v oleji takpovediac rozpustia, okrem toho sa všeobecne dosť krehké sardinky v oleji dajú aj vynikajúco rozobrať. Netreba zabúdať, že kosť sardinky disponuje nielen celkom zaujímavým „hryzom“, ale vlastne aj mimoriadne pozoruhodnou arómou, ktorá chuť sardinky nielen dopĺňa, ale ju aj akýmsi spôsobom podčiarkuje. V prvotriednom a neporovnateľnom „Els Pescadors“ na Plaça Prim v Barcelone napríklad zachádzajú tak ďaleko, že aromatickú chrbticu tučnejších rýb vyprážajú a podávajú ako chrumkavú pochúťku. Ak sa sardinka zbaví kostí, nevyhnutne sa tým naruší štruktúra ryby a spôsobí tým isté vylúhovanie. Špičkové sardinky sú preto mysliteľné len s kosťou.
Zostáva ešte mystérium takzvanej ročníkovej sardinky. Neporovnateľný Rudi Kellner priniesol túto tému v Rakúsku prvýkrát na pretras. Ľudia sa smiali, krútili hlavami a vtedy dospeli k záveru, že Francúzi síce rozumejú jemnému jedlu naozaj dosť, ale že sa to niekedy asi stane absurdným. Ešte k tomu, keď obaly a sprievodné senzačné správy v príslušných médiách vysvetľovali, že ročníkové sardinky treba odložiť na niekoľko rokov, konzervy dvakrát ročne otáčať, aby sa zabezpečilo rovnomerné marinovanie, a po otvorení k olejovým rybičkám piť prvotriedne biele burgundské. Faktom je, že pri tovare, ktorý sa predáva ako ročníková sardinka, ide o špičkový tovar: rýchlo spracovaný, prísne podľa veľkosti, podávaný nepoškodený a bezchybný, opečený v arašidovom oleji, všetky kroky spracovania vykonané manuálne. Dôležité je však, aby boli sardinky ulovené čo najneskôr v lete, krátko pred ich pohlavnou dospelosťou, vtedy sú obzvlášť tučné a lahodné. Ani pri oleji sa v týchto prípadoch normálne nešetrí – prvotriedny olivový olej extra panenský; takže všetko len to najlepšie. Pričom olej v prípade skutočne dlhšieho skladovania – olej je potom už celkom tmavý a nie viac veľmi čerstvý – by sa mal vyhodiť a sardinky preliať čerstvým olivovým olejom. Náš test ukázal, že rok skladovania môže mať celkom pozitívne účinky – sardinka z roku 2005 od Connétable sa líšila od variantu 2006 prejavom a intenzitou. Desať rokov však tiež nemusí nutne byť, ako dokázal test: konzerva Ménès, strážená ako poklad po roky, sa ukázala ako nechutné sklamanie.
Degustácia – Cesta sardiniek v oleji
Všetky sardinky v oleji majú jedno spoločné – sú v konzerve. Hoci ani to nie je pravda, napokon sardinky sa medzitým plnia dokonca aj do pohárov. Na rozdiel od možno predpokladanej jednotnosti a konzervovanej uniformity sardinky v oleji sa však jedna malá tučná rybka v oleji môže od druhej výrazne líšiť: použitým olejom, ručným alebo strojovým spracovaním, s kožou alebo bez nej, s kosťami alebo bez nich, veľkosťou, kvalitou a pôvodom rýb, časom ich výlovu, vekom konzervy. Vidno: ak človek len chce, diferenciácie sú takmer nekonečné – a my sme chceli!
Degustovalo sa 22 sardiniek v oleji, ktoré sú v rakúskom obchode – od supermarketu až po lahôdky – bežne dostupné, vrátane jedného alebo druhého piráta, ktorý bol privezený ako suvenír alebo roky dozrieval v temnom kúte, aby sa overila legenda o neblahom náraste kvality pri ročníkových sardinkách. Na degustáciu prišiel výlučne „čistý“ tovar, teda sardinky v rastlinnom oleji a bez dodatočných aróm (s dvoma výnimkami). Probandi pochádzali z Atlantiku a zo Stredozemného mora, z Portugalska, Španielska, Francúzska, Talianska a Maroka. Degustovalo sa v troch várkach – najprv exempláre bez kostí, potom s kosťami a následne špeciálne edície, špeciálne kvality a ročníkové sardinky. Odvážili sa na túto hraničnú skúsenosť tentoraz Veronika Doppler z reštaurácie „Vestibül“ vo viedenskom Burgtheater, špecialistka na marketing vína Dagmar Gross, šéfkuchár a špecialista na sardinky Alexander Mayer, ako aj Christian Grünwald a Florian Holzer z redakcie A la Carte.
1) Connétable Sardines d’Argent Millésimées 2005 9,2
Áno, toto je super-sardinka. Connétable platí za jedného z najstarších výrobcov sardiniek v oleji v Európe a predovšetkým za jedného z pionierov v záležitosti ročníkových sardiniek, ryby pochádzajú z Bretónska, naložené v extra panenskom olivovom oleji, bez výnimky ulovené na konci leta, ručne spracované, perfektne triedené. „Super optika, perfektné, rozplýva sa na jazyku“, „perfektná harmónia ryby, oleja, soli, bez otázky delikatesa“, „aróma, textúra, šťavnatosť – robí chuť na viac, a to po 15 vzorkách“, „pekný produkt, penivé“, „hryzavé, jemné“.
Z privátnych zásob, aktuálne ročníkové sardinky Connétable však dostupné u Meinl am Graben (Graben 19, 1010 Viedeň)
2) Queen Mary, Sardinky v rastlinnom oleji 8,9
Absolútne prekvapivý druhý: žiadny ročník, žiadny prestížny produkt, ale sardinka z jednej z najväčších rybacích tovární v Maroku. Používajú sa na to však väčšie sardinky, nazývané pilchard. „Obrovská ryba, šťavnatá, vnútri ružová, krehká, kosti úplne miznú, skvelá ryba“, „veľmi čerstvá, na bod varená, skvelý produkt s mnohými nuansami“, „konzistencia a chuť veľmi dobré“, „veľmi krásne šťavnatá, pekná optika“, „skvelý olej, šťavnato-slaný, vyvážený“.
125 g za € 0,59 v Billa
3) Nuri 7,8
Klasika sardiniek par excellence: Vlastne nie skutočne čistá sardinka v oleji, pretože je v nej aj čili paprička, koliesko mrkvy a koliesko uhorky. Ale aj veľa rýb, v jednej konzerve totiž len dve obrovské sardinky s exorbitantne dobrou arómou a perfektným hryzom. A: Balenie si zaslúži extra bod! „Je to ešte sardinka, alebo už tuniak?“, „perfektný hryz, krehká, šťavnatá, piesková, jemná, delikátna chuť“, „jemná, takmer piškótová rybacia aróma vpredu, korenitosť dopĺňa“.
90 g za € 1,99 u Meinl am Graben; dostupné aj v Billa, Spar atď.
4) Connétable Sardines d’Argent Millésimées 2006 7,5
Aktuálny ročník bretónskeho špičkového producenta. V porovnaní s ročníkom 2005 nie celkom taký ohromujúci, ale stále extrémne dobrá ryba v konzerve. „Nádherné, skvelý, jemný hryz, dobrý olivový olej, trochu jemné“, „veľmi čisto očistené filety, šťavnaté mäso, pražené nuansy, decentné“, „krásne telo, jemné, dobrý olej“, „veľmi dobré, elegantné“, „starostlivé spracovanie“.
115 g za € 4,99 u Meinl am Graben
5) Connétable Sardines entières sans arête 7
Sardinky bez kostí majú vždy istú aromatickú nevýhodu, okrem toho sa rybacia štruktúra ľahko zničí. Táto sardinka bez kostí ukazuje, že to však môže ísť aj dobre. „Pekný tvar, dobrá ryba, pekná optika, jemne horké, pekne typická chuť sardiniek aj bez kostí“, „decentné vo vôni, celkom šťavnatý filet, rozplýva sa na jazyku“, „pevná konzistencia, o.k.“, „šťavnaté, veľmi klasické“.
100 g za € 2,75 u Meinl am Graben a Spar Gourmet
6) Tan Tan 6,7
Znovu mimoriadne pozitívne prekvapenie v pomere cena-výkon z Maroka. „Krehké, jemne slané, skôr veľké ryby, ružové mäso, takmer sladkastá aróma briošky, veľmi dobré“, „animujúce, jemne slané, decentné, veľmi slušné“, „jemné, príjemné, kosťový-kick“, „príliš veľa šupín, rustikálne“, „príliš mäkké, lajdácky očistené“.
125 g za € 0,59 v Spar Gourmet
7) Pòveira 5,8
Sardinka z Portugalska, európskeho centra sardiniek, zabalená v prvotriednom dizajne. „Lajdácky očistené, suché, trochu intenzívne“, „príjemné vo vôni, údené nuansy, jemné v hryze, trochu suché“, „zle očistené, suché, údené, dobrá chuť“, „zle očistené, chuť o. k.“
130 g za € 2,20 u Meinl am Graben a v Spar Gourmet
8) Pòveira, bez kože a bez kostí 5,6
Produkt bez kostí z tej istej továrne v Povoa de Varzim. „Harmonické, slané, rybacie, autentické, vyzerá ako lisovaná rybacia tyčinka“, „pekne formované rybacie filety, elastické a šťavnaté“, „šťavnaté, dobrá chuť a dobrá konzistencia“, „dobrá lisovaná ryba“.
125 g za € 2,55 u Meinl am Graben a v Spar Gourmet
9) Gourmet de Elite 5
„Nádherná ryba s fantastickou optikou, ale akosi žltá, pôsobí prejedená“, „čistá rybacia aróma, arašid, pražené, v tomto prípade zladené“, „priemerný olej, príliš mäkké“, „prísne“, „slaný nálev, príliš mäkké“.
266 g za € 4,60 v Aldeasa, letisko Palma de Mallorca
10) Connétable Pen Duick 4,8
Jedna z prestížnych línií Connétable, používajú sa len obzvlášť veľké a pekné sardinky. „Šťavnaté, jemné, jemne solené – skvelá optika, ale skôr neutrálne v chuti“, „nemôže splniť očakávania, ktoré vôňa a optika budia“, „suché“, „mierne očistené“.
135 g za € 3,60 u Meinl am Graben
11) Mayflower, bez kostí 4,2
Jeden z najväčších výrobcov rybacích konzerv na svete, sardinky sa zbavujú kostí a kože. „Krehké, olejové, klasické, trochu fádne, optika pre sardinky bez kostí dobrá“, „čisto očistené, mäkké, rozpadá sa na jazyku, slušné“, „ľahká dymová nota, arašidový tón“, „neutrálne“.
125g za 1,25 u Meinl am Graben
12) Schenkel 3,9
Sardinky v oleji od rakúskeho distribútora, vyrobené v Španielsku. „Chlebové, málo soli, priemerný olej, ale dobrý hryz, s trochou citróna určite zachrániteľné“, „neutrálna vôňa, nepríjemné olejové tóny“, „nudné v chuti, zlý olej“, „horký tón“.
125 g za € 1,99 u Meinl am Graben a Böhle (Wollzeile 30, 1010 Viedeň)
13) Albert Ménès, Sardines Millésimées 2005 3,8
Tragické potvrdenie, že cena a kvalita nemusia byť vždy identické: Produkt je ambiciózny, čerstvo spracovaný, ručne selektovaný, pečený v slnečnicovom oleji, manuálne uložený do konzerv, doplnený extra panenským olivovým olejom: „Veľmi preniknuté, sardinková múmia, málo arómy, ľahké gumené tóny, skvele spracované“, „pripomína rybu na paličke“, „krásne spracovanie, pekná konzistencia, takmer žiadna aróma“, „fádne a prenikavé“.
232 g za € 13,99 u Meinl am Graben a Böhle
14) La Perla, bez kostí 3,6
Cenovo výhodná sardinka bez kostí. „Neutrálne, pôsobí zvláštne denaturovane, skvelé“, „rozpadá sa, chutí akosi ako kura“, „drobivé, starý olej“, „chuť kurčaťa“.
125 g za € 0,49 v Spar Gourmet
15) Queen Mary, bez kostí 3
Brat bez kostí prekvapivého druhého. „Veľmi suché, zdevastovaná optika, cítiť rybinu – zlá klišé sardinka“, „rybacie, suché“, „fádne“, „prázdne“.
125g za € 0,49 v Billa
16) Atlantica 2,6
„Pekné ryby, ale žltá, trochu chemická chuť oleja dominuje“, „pôsobí lacno“, „nudné, prevarené, fritovací olej“, „olej nie dobrý, inak šťavnaté“.
100g za € 1,29 v Billa
17) Albert Ménès, Sardines sans peau et sans arête 2,4
Sardinky bez kostí a kože od delikatesného distribútora z Paríža, „žltý olivový olej, suché, tvrdé, drobivé, chemické“, „ani na vajíčko s majonézou“, „indiferentné, suché, zbytočné“, „priemer“, „pekná optika, ale drobivé, suché“.
69 g za € 7,30 u Meinl am Graben a
Böhle
18) Baltic Gold 2,2
„Tvrdé, suché, hnedasté, kyslasté vedľajšie tóny ako od škorice alebo klinčekov“, „žlté, suché, nepríjemné“, „dochuť neúnosná, priemyselný olej“.
100g za € 0,99 v Billa
19) Connétable, Filets des Sardines a huile d’olive v.e. 1,6
Ale aj od celkového víťaza prichádzajú menej presvedčivé produkty, napríklad filetované sardinky v olivovom oleji a – prekvapivo, pretože balenie to zamlčuje – s kúskami olív. „Pekné filety, najlacnejšie olivy, horké, nedobré, umelé“, „aróma olív dominantná, ale vec to tiež nezachráni“, „zlé“, „silno olivové“.
100 g za € 2,75 u Meinl am Graben
20) Sangiolaro 1,2
Sardinky z Talianska a výnimočne nie v konzerve, ale v (dosť ťažko otvárateľnom) pohári. „Žlté, divoký zápach hniloby, katastrofálna optika“, „rozpadá sa na časti, v tom: šupiny, časti plutiev, ostro, prísne“, „zlé, zlé“, „úplne rozpadnuté“, „opticky a chuťovo katastrofa“.
300 g za € 7,90 v La Pasteria (Servitengasse 10, 1090 Viedeň)
21) Atlantica, bez kostí 0,6
Lacná sardinka bez kostí, „nepríjemná, ostrá priemyselná olejová nota prekrýva rybu“, „vyzerá pekne, vonia prenikavo rybacie, lacný olej“, „starý olej“, „hrozná konzistencia, priemyselný olej“.
100g za € 1,49 v Billa
22) Albert Ménès, Sardines Millésimées 1997 0,2
No, dobre myslené a ako experiment neúspešné: ročníkové sardinky boli podľa odporúčania chladne a tmavo skladované a dvakrát ročne otáčané. „Hnusné, hniloba rýb, zhnité“, „stále viac neúnosné“, „mŕtvola“, „ – “.