A-La-Carte

Od kríka až do šálky (A la Carte 2008/04)

Santos je označenie pre jednu z celosvetovo najvýznamnejších káv Arabica špičkovej kvality. Napriek tomu toto meno pozná málokto. Ale to sa práve teraz trochu mení.


Od kríka až do šálky

Text od Floriana Holzera Foto: Corbis
Alpské lúky. Cesty vedú cez zelené kopce pod žiariacim slnkom, pasie sa dobytok, neuveriteľne pestré kvety vykúzlujú malé farebné škvrny v krajine. Ak sa človek nepozrie presne a ignoruje občasne sa vyskytujúce palmy alebo africké tulipánovníky, mohol by nekonečné rady kríkov, ktoré sa tam tiahnu až k obzoru cez kopcovitú krajinu, považovať aj za riadky viniča a oblasť za trochu väčšie a slnečnejšie Štajersko.
Je to však Brazília, štát Minas Gerais, vo vnútrozemí od Ria de Janeiro a São Paula, v blízkosti mesta Varginha. Tu rastie a vzniká veľká časť „Santosu“, jednej z najdôležitejších a najslávnejších odrôd vysokohorskej arabiky na svete, pomenovanej však podľa asi 200 kilometrov vzdialeného, najväčšieho prístavu Južnej Ameriky, z ktorého sa tradične expeduje. Oblasť okolo Varginhy leží v nadmorskej výške 900 až 1 100 metrov, tropické podnebie tu pôsobí už pomerne znesiteľne, región získal vďaka káve blahobyt a vďaka údajnému pristátiu UFO v roku 1996 slávu, najväčší spracovatelia a distribútori zelenej kávy sa nachádzajú priamo v meste.
Trochu udivujúca je pravdaže úplná absencia akejkoľvek džungľovej exotiky, takmer žiadne palmy, žiadny tieň, žiadne divé zvieratá, nič tajomné, nič z toho, čo si človek s pestovaním kávy možno vždy trochu spájal. Kávové plantáže sú však vysoko efektívne poľnohospodárstvo, sadí sa tam, kde sa dá zariadenie racionálne obhospodarovať strojmi, strmšie svahy by vyžadovali zvýšené manuálne nasadenie a tým by viditeľne pustli. Kde musí európsky návštevník takisto zmeniť myslenie a na čo môže hneď zabudnúť, je trochu romantická predstava o vypestovanej kvalite, ako ju poznáme zo sveta vína: polohy, „Crus“, jednotlivé plantáže nehrajú pri káve takmer žiadnu úlohu. Čo sa počíta, je podnebie, hustota výsadby, množstvo, zdravie a veľkosť zŕn, ako aj ich analytické hodnoty. Jasné, že by sa dalo pokúsiť vypracovať špeciálny charakter mimoriadne vhodnej polohy mimoriadnym úsilím, vysvetľuje majiteľ plantáže, ale jednoducho sa to neoplatí. Na vrece kávy, čo je obchodovaná štandardná jednotka a zodpovedá 60 kilám, pripadá asi sto reálov nákladov na prácu, to je 40 eur. To zahŕňa hnojenie a pletie plantáží, zaštipovanie kríkov, zber, premývanie, fermentáciu a odovzdanie zelenej kávy obchodníkovi. Všetko, čo tieto náklady zvyšuje, robí kvalitu kávového zrna možno o odtieň lepšou, ale zároveň neatraktívnou cenovo. „Káva je masový obchod“, dozviete sa vo Volcafé vo Varginhe, jednom z najväčších obchodníkov a skladov v regióne, ktorý preberá, triedi, skladuje a ďalej distribuuje asi 50 % regionálnej úrody. Kvalita zŕn sa v skutočnosti definuje tu, nie tak veľmi na plantážach. Kľúčovými slovami sú selekcia a triedenie: zrná bežia cez obrovské a šialene hlučné dopravníkové pásy a vibračné stoly, na jednej strane sa triedia podľa veľkosti, na druhej strane sa odstraňujú poškodené zrná, 99,9% čistota je štandard – to je kvalita, ktorá sa v obchode s kávovými zrnami počíta. Pôvod, odroda, veľkosť zŕn, premyté alebo suchou cestou fermentované, žiadny výrobca, žiadna poloha, žiadny ročník.
Vysoká kvalita, ktorú sa v regióne darí dosahovať – to znamená nízke hodnoty kyslosti, vysoká fyziologická zrelosť a intenzívny vývoj aróm obzvlášť čokoládových, tmavých, komplexných tónov, pre ktoré je Santos slávny – má svoje nevýhody: z jedného hektára sa tu dá získať len asi 20 vriec kávy, teda 1 200 kíl. Okrem toho zle vybudované cesty sťažujú prepravu do prístavov, napriek tomu v Brazílii pripadá 20 % prepravná daň, v skladoch káva zasa nevydrží dlhšie ako rok, potom zrná strácajú na kvalite, skladovanie vo vlhkých skladoch v prístavoch ničí zelenú kávu ešte oveľa rýchlejšie a brazílske prístavy sa v súčasnosti považujú za extrémne pomalé …
O tom sa spotrebiteľ v Rakúsku – so spotrebou osem kíl, respektíve 162 litrov ročne, respektíve 2,6 šálky denne, si človek medzinárodne naozaj nevedie zle – samozrejme dozvie len pomerne málo. Aspoň doteraz, pretože povedomie o kvalite v súčasnosti veľmi silno rastie, myslí si Marcel Löffler, konateľ spoločnosti Meinl, rakúskeho lídra na trhu v sektore gastronómie. Pôvod a rámcové podmienky sú aj pri káve – doteraz predsa jeden z potravinárskych a pôžitkárskych výrobkov, ktorý v tomto ohľade ponúkal najmenej informácií o pozadí – čoraz zaujímavejšie, aj spotrebiteľské správanie sa v posledných rokoch silne zmenilo: „Convenience“, teda vopred mletá káva, ako sa stala populárnou pred 20 rokmi vďaka nemeckým obchodným reťazcom aj v Rakúsku, stráca silne na podiele na trhu, pody a kapsuly – teda trochu iná forma convenience – rastú veľmi silno. „Ale aj celá zrnková káva je opäť na vzostupe, hodnotovo v súčasnosti asi pri 20 %, čoskoro možno pri 40 až 50 %“. Kapsulový biznis v každom prípade kompletne obrátil trh s kávou, ak bol človek kedysi celý život verný jednej značke, tak dnes je témou kávy rozmanitosť a striedanie – „úplná zmena paradigmy“, hovorí Marcel Löffler.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!