Text od Rolanda Grafa
Podmieňovanie, ako psychológovia vedia už od Pavlovových čias, funguje prostredníctvom opakovania podnetov. To prirodzene platí aj pre svet spotreby. Ak chcem dosiahnuť nereflektovaný nákupný akt, musím zákazníka vychovať. Také triviálne, také logické – a takto sa vysvetľuje aj dlhoročná prax v prípade sladovej whisky. Od roku 1963, kedy Glenfiddich začal medzinárodne predávať single malt, dovtedy obmedzený prevažne na Škótsko, vyvolalo „25 years“ na etikete u konzumentov whisky viac slín ako nejaké „8 years“. Pretože škótske údaje o veku sú, na rozdiel od iných názvosloví (napríklad pri rume), minimálne údaje. V preklade znamenajú: Žiadna zložka vo fľaši nesmie byť mladšia, ako je vytlačený počet rokov. Minimálny vek – a tu sa škótsky štandard prakticky presadil v celej Európe – je zo zákona tri roky a jeden deň.
No princíp seniority, trvajúci asi 50 rokov, sa začína rozpadať. Lebo na sociálnych sieťach konzumentov single malt straší prízrak. Nesie meno „No Age Statement“ a označuje tendenciu úplne sa vzdať údajov o veku. Skratku NAS čítajú „malt-heads“ radi ako „nasty“, teda „odporný“. Pre Pavlovových konzumentov je svet len čiernobiely: whisky zrejúca v sude do dokonalosti musí mať aspoň 12 rokov, aby sme ju brali vážne. Ako si človek nakoniec má zaradiť fľašu s názvom „Tailfire“ alebo „Little Bay“ do vekovej schémy, ktorú roky študoval pred krbom? Táto otázka bude priateľov škótskej vody života (čo znamená preklad gaelského výrazu „uisge beatha“) zrejme ešte dlho zamestnávať. Pretože NAS vyzerá, že
prišiel, aby zostal.
Obeť vlastného úspechu
Na vine za obrazoborectvo proti údajom o veku je neuveriteľný úspech, ktorý single malt priniesol najmä dopyt v Ázii a USA. Čo sa v súvislosti s referendom o nezávislosti Škótska stalo zjavným aj pre abstinujúcich súčasníkov – miliardový priemysel whisky by sa spolu s ropou zo Severného mora stal druhým ekonomickým pilierom nezávislého Škótska. Charles Mc Lean v aktuálnom vydaní svojej „Whiskypedia“ vypočítal, že len za posledných päť rokov vzrástol predaj škótskej whisky o 35 %. Štatistika síce zahŕňa aj Blended Scotch, teda zmesi whisky, ktoré nepochádzajú len z jednej pálenice a výlučne z jačmenného destilátu. „Najväčší boom v histórii priemyslu“, ako to nazýva renomovaný autor, však vďačí primárne drahšiemu single maltu – výnos totiž v tejto poldekáde vzrástol o 72 %.
Čísla sú známe, ale takmer žiadna z medzinárodne aktívnych páleníc medzi Islay a Speyside verejne nepriznáva nedostatok starej whisky vo svojich skladoch. „Pritom je to jednoduchá matematika“, ako situáciu lakonicky opisuje znalec scény Dave Broom („Whisky Atlas“). Aby sa dnes uspokojil zvýšený dopyt po dvanásťročnom single malte, produkcia sa mala zvýšiť už v roku 2003. V úzkom cechu „Master of Malts“, pánov nad skladovými zásobami, však panuje kontinuita, ktorú by im mohli závidieť aj úrady práce a ministri sociálnych vecí. 40 rokov v tej istej pálenici nie je v tomto odvetví žiadnou zriedkavosťou – a sedemdesiatnici sa neradi nechávajú vypytovať, prečo tento vývoj jednoducho prespali. Najmä keď sa s tým teraz už dá urobiť len málo.
Letokruhy ako fetiš
Férovo treba povedať, že títo šediví páni majú na svoju obranu dokonca aj argument. Pretože nie všetky trhy vnímajú údaj o veku rovnako ako fetiš. Nemecky hovoriaci priestor to však určite robí. Pritom sa táto zdanlivo do kameňa vytesaná veková pyramída vyvinula z predajného boomu v 70. rokoch, ako otvorene priznáva Nick Morgan, ktorý zodpovedá za divíziu whisky u svetového lídra na trhu, spoločnosti Diageo: „Vtedy bolo najľahšie získať lepšiu cenu pomocou údaju o veku“. Mýtus o nadradenosti veku sa rozbehol. Je však technicky už dávno prekonaný, je presvedčený autor „Whisky-Atlasu“ Dave Broom. „Čarovné slovo totiž nie je vek, ale zrelosť“, upresňuje autorita z Glasgowu.
Vďaka manažmentu sudov z predchádzajúcich rokov sa existujúce sudy plnili stále dokola. Až po desiatich až dvanástich rokoch skladovania sa tak dosiahlo plató zrelosti, teda optimálna koncentrácia aróm. Dnes odoberajú škótske pálenice (patriace s čoraz menšími výnimkami pod medzinárodné koncerny) sudy po bourbone od amerických sesterských spoločností alebo si ich nechávajú v Jereze dodatočne predpripraviť lacnejším sherry. Navyše sa vie oveľa viac o biochémii za vzájomným pôsobením destilátu a suda. Ale „osemročnú whisky ako náhradu za dvanásťročný malt jednoducho nemôžeš priniesť“, zdôrazňuje Broom dilemu s názvoslovím. Colin Scott, Master Blender spoločnosti „Chivas Regal“, prilieva do ohňa NAS debaty ešte jeden pohárik whisky: „V slepých ochutnávkach preferovalo viac ako 50 % zákazníkov najmladší produkt“.
„Bezvaké“ modely úspechu
Svetové koncerny whisky preto radikálne upratujú v regáloch: šesť z desiatich celosvetovo najpopulárnejších sladových páleníc vlani predstavilo plnenia bez údaju o veku. „Glenlivet 12 years“, jedna z najpredávanejších whisky na svete, bola nahradená „Founder’s Reserve“, ale aj Macallan, Aberlour či Laphroaig predstavili NAS varianty. V neposlednom rade aj preto, že sa dá dobre zarobiť aj bez údaju o veku. „Ardbeg“, takmer kultovo uctievaná pálenica na ostrove Islay, už roky uvádza plnenia bez veku. Aj „Tun 1509“ z produkcie „The Balvenie“ v hlavnom meste whisky Dufftown nenesie žiadny údaj o veku, ale stojí 300 eur za fľašu (ak sa vám ju podarí zohnať). Existuje z nej 42 sudov a toto malé množstvo samo osebe predstavuje násobok predchodcu „Tun 1401“. Aj keď sa zaobišiel bez čísla na etikete, boli v ňom aj 40-ročné slady, ako rozpráva Kanaďan Sam Simmons. Bloger o whisky a ambasádor značky hovorí ako jeden z mála na rovinu: „To, že sme v posledných rokoch vôbec mali skvelé, vyzreté whisky, bolo spôsobené tým, že pred 20 rokmi všetci pili vodku“.
Pitie sladu mimo krbu
„Pravdepodobne by sme mali pomaly odložiť zabehnutý názor, že „starší znamená lepší““, hovorí aj niekto, koho pracovisko by pokojne mohlo prejsť za galériu whisky. Tom Sipos, ktorý dnes stojí za barovým pultom v „Barfly’s“, teda v tej legendárnej barovej inštitúcii v Esterházygasse, ktorú založil zosnulý Mario Castillo, preferuje – „ak ide o single malt do koktailov“ – dokonca whisky bez údaju o veku. „Barfly’s“ oslavuje tieto dni svoje 25. výročie a aj Sipos sa pozerá ďalej do minulosti, keď príde reč na aktuálnu debatu: „Až keď sa kvôli slabému odbytovému trhu v 80. rokoch začali plniť sklady, začal sa vek číselných údajov“. Mladšie whisky, ktoré sa v súčasnosti dostávajú na trh, prinášajú v drinku „niekedy o niečo viac chuťových tónov a variácií“. Ako príklad uvádza svoje martini so single maltom Glenmorangie (pozri „Recepty“).
Prečo nie celkom bez suda?
Pri takom veľkom rozruchu okolo vekovej hranice nevyhnutne existujú aj protipozície k fetišu času zrenia. Viedenský barman Reinhard Pohorec vecne hodnotí debatu z pohľadu profesionála, „najvyššou prioritou musí predsa byť to, čo je vo fľaši“. V tomto zmysle aktuálne vedome pracuje aj s celkom nevyzretou whisky, ktorú inak ochutnávajú nanajvýš skutoční „malt-nerds“. Takzvaný „White Dog“ alebo „New Make“ prináša pre barmana a konzultanta (www.spirits-journey.com) „obilnú, krémovo-bohatú signatúru“. Tým sa dá nadviazať napríklad na starú zmes pred koktailmi „Bittered Sling“, ktorú pili v pionierskych časoch USA. Liehoviny, vtedy predovšetkým gin, sa kombinovali s vodou, cukrom a muškátovým orieškom „ako najvyšší výraz prepracovanosti v tých dňoch“ (Pohorec).
Pohorec poukazuje aj na napínavý variant „Boulevardier“, „Negroni“ namiešaného s whisky namiesto ginu. Aj na to používa New Make, ktorý potom ide do suda s rovnakým množstvom červeného vermútu a polovičným množstvom Gran Classico Bitter. Teda až potom zrenie v dreve? Nie tak celkom, „tu sa do zrenia nedostáva čerstvý destilát, ale všetky zložky v melanži spoločne“. Zodpovedajúco servíruje barman praktikujúci v „Tür 7“ v Josefstadte svoj „On the Boulevard“ tiež úplne bez ľadu – „chcem pri izbovej teplote objaviť všetky nuansy“. Viedenský barman odmieta v aktuálnej debate o whisky len jedno: „Keď vezmú mladé veci, dajú im smiešny gaelský názov a pýtajú si za to 200 eur“.
Spirits Journey, Viedeň
White Sling
5 cl White Dog/New Make
1 cl cukrový sirup
2 cl voda
Pohár: Double Old Fashioned
Garnitúra: Strúhaný muškátový oriešok a trocha tonky
Všetky ingrediencie zmiešajte v miešacom pohári na veľkej kocke ľadu a vlejte do pohára pre hosťa.
Martini Real
4,5 cl Pontica Red Vermouth
2,5 cl White Dog
1 strek (dash) Orange Bitters
Pohár: Coupette
Garnitúra: Oliva a čerešňa
Suchý červený vermút z Carnuntum predstavuje premostenie, ktoré výrazne konkuruje temperamentnému „White Dog“ s viac ako 50 % alkoholu.
Všetky ingrediencie sa premiešajú nad ľadom a scedia do predchladeného pohára pre hosťa.
Tom Sipos, Barfly’s, Viedeň
Single Malt-Martini
6 cl Glenmorangie Companta
1,5 cl Cocchi Americano
2 streky (dashes) Bokers Bitters
Pohár: Martini
Garnitúra: žiadna
Všetky ingrediencie zamiešajte v miešacom pohári na ľade a sceďte do (malého) pohára na martini.
Smokey Sazerac
6 cl Ardbeg Uigeadail
2 barové lyžičky bieleho práškového cukru
3 streky (dashes) Peychaud Bitters
Pohár: Martini
Garnitúra: žiadna
Všetky ingrediencie najprv premiešajte bez ľadu, aby sa cukor rozpustil, potom naplňte miešací pohár ľadom a nápoj v ňom schlaďte miešaním. Sceďte do pohára na martini.