Mäkké, biele, mdlé?
Text od Floriana Holzera Fotografie: Alexi Pelekanos
Spotený sa človek prebúdza z tejto nočnej mory mäsožravého gurmána, ktorý by si aj tak nikdy nekúpil balené mäso zo supermarketu, ktorý sa viac než len zaujíma o rodokmeň, životné podmienky a samozrejme o bezstresovú porážku svojej hovädzej rolády, ktorý sa zriekol morčacieho a kuracieho mäsa, ktorý pije víno len z autochnónnych odrôd a nechal si vypracovať ekologickú stopu, ktorá nevyzerá ani zďaleka tak zle. Ale jesť tofu? Človek to predsa môže aj preháňať, nie?
Tofu má zaujímavý problém: v našej spoločnosti sa v zásade považuje za náhradný produkt, a preto má hneď na začiatku zlé karty. Okrem toho v našich končinách platí konzumácia tofu takmer za vyhlásenie: proti pôžitku, proti kráse, proti radosti, za askézu, za odriekanie, za trest. Prečo je to tak, nevie nikto. Pretože samo o sebe nie je tofu o nič viac dobré alebo zlé ako iné potraviny, ktoré sa tiež vyrábajú z rastlín a neobsahujú žiadne živočíšne produkty, ako napríklad také kulinárske rarity ako chlieb, olivový olej a cestoviny, aby sme vymenovali len zopár. Možno to súvisí s statusom exotiky tejto potraviny, ktorá je v Ázii nielen všadeprítomná, ale aj podstatnou prísadou do odhadovaných troch a pol milióna najlahodnejších jedál, aké si možno vôbec predstaviť – vegetariánskych aj nevegetariánskych. U nás objavené až neskoro, jeho kulinárske možnosti neboli nikdy skutočne preskúmané, a tak bolo vídať bledé tofu klobásky v regáloch alebo vyprážané tofu kocky, ako popri zlej wok zelenine prežívali svoju smutnú existenciu ako vegetariánsky figový list domácej pan-ázijskej gastronómie. Ale môže za to tofu? Nie.
Aj keď neexistuje žiadna oficiálna história, dnes je isté, že tofu v Číne existuje od druhého storočia pred Kristom, kde sa sója uctieva ako jedna z piatich posvätných plodín. Ako sa pred viac ako dvoma tisícročiami prišlo od bôbu k tofu, je neisté, ale predpokladá sa, že Číňania sa výrobu naučili od Mongolov, ktorí podobne primitívnym spôsobom spracovávali mlieko a tým ho konzervovali. Môže sa to však – ako zvyčajne – stať aj náhodou, že varená sójová kaša prišla do kontaktu s minerálne znečistenou soľou a takto stuhla – pretože viac ako toto k tomu netreba.
Faktom však je, že syr zo sójového mlieka sa od 8. storočia s šírením budhizmu udomácnil v celej Ázii, integroval sa do príslušných národných a regionálnych kuchýň a – podobne ako západoeurópska kultúra syrov – existuje v množstve variácií.
Podstatným bodom pri výrobe tofu je varenie sójového mlieka – emulzie proteínov a olejov, ktorá vzniká lisovaním namočených sójových bôbov – a pridávanie koagulačného činidla. Na tento účel sa tradične používa „Nigari“, horká soľ s pomerne vysokým podielom chloridu horečnatého, v priemyselnom meradle však samozrejme aj rafinovaný chlorid horečnatý alebo síran vápenatý. Kombináciou rôznych koagulačných činidiel možno pomerne presne ovládať konzistenciu tofu a tým aj jeho neskoršie vlastnosti v kuchyni. Podľa želanej pevnosti sa v zrazenej hmote buď ponechá veľmi vysoký podiel vody, napríklad cedením tofu cez jemné hodvábne plátna („hodvábne tofu“), alebo sa pracuje s hrubšími tkaninami, ako je napríklad bavlna („bavlnené tofu“), ak má byť tofu pevnejšie. Rovnako ako pri surovom syre sa potom samozrejme môže aj lisovať, aby sa získala ešte pevnejšia textúra.
Tak ako je nekonečný počet rôznych druhov tofu, dajú sa rozpoznať niektoré základné modely, ktoré sú dostupné aj v rakúskom obchode. Napríklad „hodvábne tofu“ alebo aj „kvet tofu“, tofu pripomínajúce puding, ktoré sa v Číne rado podáva chladené s jarnou cibuľkou, koriandrom, trochou čili a sójovou omáčkou, čo je asi to najosviežujúcejšie, čo si možno predstaviť. Hodvábne tofu sa však používa aj v sladkých jedlách, ako súčasť ázijských polievok alebo dokonca ako objemová prísada do trendy Matcha frappuccin. Okrem toho je sójový mliečny puding východiskom pre rôzne, aj dosť bizarné druhy tofu, ako napríklad „páchnuce tofu“ alebo „hubovité tofu“, s ktorými sa však v strednej Európe stretávame pomerne zriedkavo.
Ďalším stupňom je stredne pevné alebo „bavlnené tofu“ s nižším obsahom vody, v Ázii asi s konzistenciou surového mäsa, v Európe skôr s konzistenciou vareného. O niečo pevnejšie bavlnené tofu je v Európe štandardom, v neposlednom rade preto, lebo sa dá relatívne jednoducho opekať, vyprážať a obaľovať, čo sa tomuto produktu vo väčšine prípadov aj stáva. Avšak takéto tofu možno kvôli nedostatku vlastnej chuti marinovať lepšie ako čokoľvek iné, čo by otvorilo široké spektrum kulinárskej využiteľnosti.
Tretím stupňom sú spracované, a teda nie „čerstvé“ tofu. Či už marinovaním, údením alebo kombináciou oboch. V Ázii k tomu pribúdajú varianty sušenia tenko nakrájaných tofu prúžkov, čím vzniká druh rezancov, fermentácia s najrôznejšími bakteriálnymi kultúrami, a už niekoľko desaťročí mrazenie, čím sa najmä pri hodvábnom tofu dosahuje dierkovaná, hubovitá konzistencia. Produktom, ktorý možno stále častejšie nájsť u rakúskych tofu špecialistov, je „Yuba“, takzvaná tofu koža, vedľajší produkt výroby tofu a vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam, ako aj bizarnému vzhľadu, mimoriadne obľúbený prvok v kreatívne ladených ázijských kuchyniach. Pre Ázijčanov – najmä Japoncov – je „pocit v ústach“, konzistencia, haptická senzácia na jazyku dôležitejšia alebo aspoň rovnako dôležitá ako chuť, ktorá je na západe prioritou. Chrumkavé, šťavnaté, zrnité, želatínové, vločkové, drsné, hladké, brniace – a to prípadne v zaujímavých kombináciách alebo postupnostiach, to v Japonsku pri zaujímavom jedle absolútne patrí k veci. A tam tofu – molekulárna gastronómia, ktorá sa stala sójovým syrom – môže veru veľa prispieť.
Dokonca aj v rakúskych reštauráciách sa už pomaly dá niečo z toho zachytiť. Napríklad u skvelo variajúceho profesora Jian Zhaoa v „Goldene Zeiten“, po ktorého tofu variáciách získa aj nevegetarián relatívne ľahko iný postoj k tomuto produktu, alebo u majstra Simona Xie Honga, ktorý je momentálne vo vrcholnej forme v „On“, ktorý vám s očarujúco plnenými tofu jarnými rolkami z Yuba umožňuje pohľad do sveta, pred ktorým ste mali medzitým vlastne už dosť dlho strach z askézy …
Degustácia
Tofu musí bojovať s predsudkom, že chutí vždy rovnako – a to len mdlo –, že vždy pochádza z Ázie a že ho konzumujú len pôžitku nepriateľskí vegáni v škrabľavom jutovom oblečení. Rovnaké klišé by sa síce dali vytiahnuť pri takmer každej potravine, pri tofu však táto ustarostená nevedomosť primárne súvisí s tým, že tento produkt možno v Európe kúpiť až relatívne krátko – totiž asi 50 rokov. O nejakej významnej prítomnosti na rakúskom trhu možno hovoriť asi od konca 80. rokov; určitá popularita a diverzita je samozrejme badateľná až v posledných rokoch, kde sa zrieknutie sa mäsa už viac bezprostredne nespája s puritánskou askézou.
Tofu degustácia A la Carte sa konala na začiatku pôstneho obdobia, čo vec urobilo do istej miery prijateľnou aj pre doterajších úplných odmietačov tofu. Ochutnávalo sa tofu v troch kategóriách, ako sa s ním v Rakúsku najčastejšie stretávame: čerstvé „hodvábne tofu“, čerstvé stredne pevné tofu alias „bavlnené tofu“ a údené tofu pre kategóriu ďalej spracovaných tofu, keďže ho v tejto forme ponúka množstvo výrobcov a aj v Rakúsku je pomerne dobre akceptované. Tofu boli v deň degustácie zakúpené v bežnom obchode. Degustovali sa produkty z Nemecka, Maďarska, Kalifornie, Dolného Rakúska, Štajerska a južného Burgenlandu. Porota tentoraz pozostávala z Ayumi Kondo, konateľky japonského obchodu so špecialitami „Nippon-Ya“ a bývalej gastronómky („Haizaki-san no omise“), Sohyi Kim, neporovnateľnej majsterky modernej ázijskej kuchyne, Dagmar Gross, diplomovanej someliérky a špecialistky na marketing vína, ako aj šéfredaktora Christiana Grünwalda a autora Floriana Holzera z A la Carte. Degustovalo sa v novej a nadmieru vkusnej lounge Sohyi Kim, ktorá vznikla presťahovaním jej reštaurácie do bývalého kuchynského štúdia. Hodnotenia sú sčasti celkom blízko pri sebe, čo na jednej strane svedčí o predsa len celkom rovnomernej kvalite, samozrejme však aj o chýbajúcej degustačnej rutine v tomto sektore práve u porotcov bez ázijského zázemia. Predbežný záver: Úplní odmietači boli ohromení a rozhodli sa, že pred tofu v budúcnosti už nebudú utekať.
1) Shu-Chen Sojahaus,
Tofu z južného Burgenlandu 7
Remeselne vyrobené „bavlnené tofu“ z Rotenturmu v južnom Burgenlande, kde pani Shu-Chen z Taiwanu nielen vyrába tofu, ale aj nakladá jedlé ľalie. Pre svoje tofu pracuje Shu-Chen výlučne s vodou Grander. Toto stredne pevné čerstvé tofu skôr zodpovedá ázijskej tradícii, nie je teda také pevné ako väčšina „západných“ tofu. „Pripomína tvarom a haptikou čerstvý syr, jemné ako hodvábne tofu, jemné mliečne krémové tóny“, „na podnebí mierne kyslasté“, „zaujímavá konzistencia“, „pevné, chutí po sójových bôboch, mierne drobivé, ale nie nepríjemne“.
200 g/€ 2,40, u Shu-Chen Sojahaus, Meierhof 11, 7501 Rotenturm, tel.: 03352/321 02
1) SojVita Tofu údené 7
Firma Sojvita vyrába od začiatku 80. rokov neďaleko Viedenského Nového Mesta rôzne produkty z biologicky pestovanej, domácej sóje, kvalita tofu a ich pomerne dlhá prítomnosť na trhu robia zo Sojvita jedno z najrozšírenejších tofu v regáloch obchodov so zdravou výživou a reformných domov. Údené tofu presvedčí na jednej strane príjemnou konzistenciou, ako aj stimulujúcou arómou. „Sladké, jemné, orieškové, jemná dymová aróma, ale stále rozpoznateľné ako tofu“, „krémovo-karamelové“, „mäsitá textúra, vizuálne pripomína pečenú kuraciu pečeň, šťavnaté“.
250 g/€ 3,35, u Maran, Kaiserstraße 57–59, 1070 Viedeň, tel.: 01/526 58 86, www.biomarkt.co.at a Naturkost St. Josef, Zollergasse 26, 1070 Viedeň, tel.: 01/526 68 18
1) Shu-Chen Sojahaus, údené tofu 7
Aj údené tofu od pani Shu-Chen skončilo na prvom mieste, pričom tento produkt štartoval s istou výhodou: južnoburgenlandské údené tofu nie je len aromatizované dymom, ale aj vybavené korenistou marinádou – čo sa však v kombinácii ukázalo ako celkom chutné. „Korenisté, slané, intenzívne, veľmi jemný dymový tón“, „srdečne korenisté, harmonické“, „dymové“.
200 g/€ 4,–, u Shu-Chen Sojahaus, Meierhof 11, 7501 Rotenturm, tel.: 03352/321 02
4) House, Tokusen Kinugoshi, extra-soft 6,8
House patrí k tým kalifornským výrobcom potravín, ktorí si nachádzajú priazeň aj v Japonsku. Z oboch hodvábnych tofu tejto spoločnosti, ktoré sú dostupné v domácom obchode, je toto o niečo pevnejšie. „Chutí neutrálne, ale akosi dobre, akosi sladko“, „pevné a príjemné“, „príjemný pocit pri hryzení“, „kompaktná textúra, decentné vo vôni, jemné kukuričné tóny, má niečo elegantné“.
283 g/€ 2,29, u Nippon Ya, Faulmanngasse 5, 1040 Viedeň, tel.: 01/586 10 84
4) Sojarei Tofu Natur 6,8
Domáci líder na trhu v oblasti tofu a sójových produktov dodáva do všetkých významných obchodných reťazcov a exportuje do európskeho zahraničia. Spracované sójové bôby nepochádzajú len z Rakúska, od geneticky modifikovaného materiálu sa však zámerne upúšťa. Aj tu sa používa voda Grander, na zrážanie sa používa Nigari aj síran vápenatý: „Chuť smotana-bôby-oriešky, relatívne intenzívna aróma, vzadu ľahká kartónová pachuť“, „pripomína produkt z kravského mlieka“, „veľmi sladké, puding“, „bôbová aróma dobre definovaná“.
300 g/€ 2,69, u Spar Gourmet
6) Taifun, hodvábne tofu 6,6
V neázijskom obchode je hodvábne tofu ešte pomerne zriedkavé, hoci je jedným z najpresvedčivejších produktov rodiny: „Pripomína drobivý puding, fazuľové, mliečne, trochu ako Crème brûlée“, „pudingová konzistencia, veľmi puristické“, „šťavnaté“, „na hodvábne tofu trochu hrubé, chutí ako sójové mlieko, pôsobí akosi podomácky“, „jemné, veľmi pekná bôbová aróma“.
400 g/€ 2,69, u Maran
7) Tofu 6,4
Vo väčšine ázijských obchodov možno dostať veľmi čerstvé, v nylonových vreckách zabalené tofu, ktorého pôvod je však ťažko zistiteľný a jeho kvalita sa zdá byť záhadná. V Orient-shope na Naschmarkte sa aspoň dozviete, že tofu pochádza z Rakúska. „Veľmi neutrálne, nechutí takmer po ničom, pôsobí však veľmi čerstvo; sadrová aróma v dochuti“, „vodnaté“, „hladké, príjemná konzistencia, sójový bôb badateľný“.
320 g/1,–, u Asia-Center, Naschmarkt stánok 302, 1040 Viedeň, tel.: 01/587 87 30
8) House, Premium stredne pevné 6
Bavlnené tofu od kalifornského výrobcu: Dvojitý proces chladenia pri výrobe zaisťuje čerstvosť, relatívne vysoký obsah vody sprostredkúva tomuto produktu vláčnejšiu, pudingovitú konzistenciu, teda inú, než je pri „západných“ bavlnených tofu bežne zvykom. „Pevnejšie hodvábne tofu, síran vápenatý možno trochu príliš zreteľne vpredu, ale aj krásne orieškové arómy sezamu a lieskových orieškov, „fazuľové“, „pevná konzistencia“, „kompaktné, hladká textúra, neutrálne s ľahkou arómou strukovín“.
396 g/€ 2,29, u Nippon Ya
9) Viana Nigari 5,8
Tento nemecký výrobca z Wiesbaumu („Tofutown“) pracuje výlučne s vodou z Eifelu, ako aj s prírodným Nigari, tofu koagulačným činidlom. V rakúskych biomarketoch možno toto tofu stretnúť relatívne často: „Pomerne suché a pevné, intenzívne bôbové arómy, orieškové, nie zlé“, „chuť náhrady mäsa“, „surová krupicová haluška, aj tak vonia, suché a predsa vodnaté“.
300 g/€ 3,16, u Naturkost St. Josef
9) House, Sukui Tofu, extra soft 5,8
Druhé hodvábne tofu z Gardengrove, Kalifornia. Oveľa hladšie a „tekutejšie“ ako „Tokusen Kinugoshi“, pripomína trochu pripríliš tekutý puding. „Intenzívne bôbové v chuti, husté a jemné, pripomína zelené arašidy“, „hladké, čisté, aróma surovej strukoviny“, „zreteľná bôbová dochuť“, „veľmi mäkké, takmer krémové“.
340 g/€ 2,19, u Nippon Ya
11) Kornblumenhof Bio-Tofu natur 5,6
Ursula Forstner z Ehrenhausenu, ktorá toto tofu vyrába, prevádzkuje aj stánok na biofarmárskom trhu na viedenskom Freyungu. „Extrémne pevné, veľmi neutrálne, ľahko kyslastý tvarohový tón“, „veľmi pevné, určite vhodné na opekanie“, „na podnebí ako príliš tvrdo uvarené vajce, treba si zvyknúť“, „podobné tvarohu“.
250 g/€ 2,29 u Maran
11) Sojvita natur 5,6
„Skvelá a šťavnatá textúra, ale s ľahkým dymovým tónom“, „zreteľný dymový tón, pri prírodnom tofu nečakané“, „mäsitá konzistencia, chuť údeniny“, „mierne údené, kyslasté a sladké“.
200 g/€ 2,35, u Maran a Naturkost St. Josef
13) Viana Real Smoked Tofu 5,5
Viana údené tofu nie je len „real smoked“, ale aj skutočne marinované sójovou omáčkou, čo vysvetľuje jeho farbu a slanú arómu. „Suché, údená hmota, ľahký čokoládový tón“, „pevné, slané“, „krehké, pražené tóny, whisky tón“, „dymové, tvrdé, slané“.
250 g/€ 2,35, u Naturkost St. Josef
14) Kornblumenhof, Bio-Tofu údené 5,4
Aj údené tofu od Ursuly Forstner je ošetrené koreninami, za to je však aj preukázateľne údené na bukovom dreve a nie len marinované dymovou arómou. „Pomerne bledé, pripomína údenú Scamorzu, chuť a skus ako frankfurtské párky“, „dymové tóny príliš intenzívne“, „príjemná konzistencia“.
180 g/€ 3,35, u Maran
15) Taifun Nigari 5,2
„Ázijské“ medzi tofu Taifun. „Veľmi neutrálne, pevné, nechutí po ničom“, „tvrdo uvarený bielok“, „takmer žiadna chuť“, „dobrá konzistencia“.
225 g/€ 2,85, u Maran
15) Taifun Demeter-Tofu 5,2
Vyrobené z biologicko-dynamicky pestovaných sójových bôbov. „Mdlé, sivé, vodnaté, čistý proteín“, „dobrá konzistencia“, „takmer žiadna chuť“, „priemerné“.
300 g/€ 2,35 u Maran
17) Sojarei Tofu údené 4,9
Produkt, ktorý sa zameriava na širšie publikum: obľúbený tvar fašírky, lákavá zlatožltá farba, bohatá aróma. „Cestovité, umelé“, „sladové“, „nechutí po tofu“, „viac marinované ako údené“, „pripomína odrezok z pečeňového syra“.
150 g/€ 2,39, u Spar Gourmet
18) Naturmühle Tofu Natur 4,8
Obchodná značka lídra na trhu Sojarei v Traiskirchene, ako všetky produkty spoločnosti vyrobené zo sóje bez GMO. „Ľahko kyslasté, suché, tvrdé“, „bôbové“, „veľmi hrubé“, „suché“.
300 g/€ 2,59, u Maran
19) Soto Tofu údené 4,2
„Suché, veľmi intenzívny, studený dymový tón, drobivé“, „slané“, „korenené sójovou omáčkou, slaninové, údené“, „príliš suché, slané“, „ako spálený koláč“.
250 g/€ 2,98, u Naturkost St. Josef
20) Údené tofu 4
Zaujímavý produkt, pretože zvonku takmer čierny a so svetlým jadrom. Bohužiaľ bez informácií o výrobcovi, mieste výroby a dátume. „Skvelá optika, whisky tóny, chlebové“, „údené“, „neutrálne“, „mdlé“, „indiferentné, elastické“.
130 g/€ 1,50, u Asia-Center
21) fresh tofu 1,6
Hodvábne tofu maďarskej výroby, dobrý týždeň pred vypršaním dátumu spotreby, ale zjavne s istými problémami s čerstvosťou: „kyslé uhorky, octový tón, štípe na jazyku“, „po záruke“, „málo príjemné“.
400 g/€ 1,80, u Asia-Center