A-La-Carte

Víno & pravda (2011/4)

Víno & pravdy O odbornosti, vínnych trendoch, ležiakoch a metódach na predĺženie života Text: Eva Rossmann · Ilustrácie: Georg Wagenhuber

 Hosť krúži pohárom. Privonia. Prikývne. Znovu privonia. Krúži pohárom. Pomaly ho priloží k ústam. Opäť položí. Bezdyché napätie u jeho troch spoločníkov. Čašník sa snaží potlačiť netrpezlivosť…


Víno & pravdy

O expertíze, vínnych módach, ležiakoch a metódach na predĺženie života

Text: Eva Rossmann · Ilustrácia: Georg Wagenhuber



Hosť krúti pohárom. Privonia. Prikývne. Opäť privonia. Krúti pohárom. Pomaly ho vedie k ústam. Opäť ho odloží. Bez dychu napätie u jeho troch spoločníkov. Čašník sa snaží nedať na sebe znať netrpezlivosť. Podnik je plný na prasknutie. A mohlo by byť, že aj iní by si radi niečo vypili. Hosť zatiaľ zdvihol pohár do výšky očí, mierne ním otáča, pozoruje červenú tekutinu, akoby pri správnom pohľade prinášala odpoveď na mnohé, ak nie na všetky podstatné otázky. Žena vedľa neho konečne vydýchne a napije sa minerálky. Skôr než tu človek vysmädne … Hosť jej nevenuje ani pohľad, sústredí sa na podstatné, len takmer nebadateľne pokrúti hlavou. Patrí to jej? Patrí to vínu? Čašník sa snaží ignorovať volania od susedného stola. Hosť vedie pohár opäť k ústam. Úzke pery, ktoré sa teraz o niečo vydujú von, akoby chceli vínu vyjsť v ústrety. Kontakt! Pohár a pery a tekutina a podnebie a mierne odloženie pohára, víno, ktoré teraz v ústach, čo to trepem, v hlave krúži, ešte raz sa preveruje, nakoniec cez podnebie, koreň jazyka do hrdla a nevyhnutne potom smer žalúdok môže. Pohár je odložený. Krútenie hlavou je teraz už neprehliadnuteľné. „Je korkové.“



Čašník, dobre vyškolený a v zhone, prikývne, zoberie karafu. „Pardon. Želáte si inú fľašu? Alebo iné víno?“



Vraj to vyskúšajú ešte raz, je mu milostivo pohrozené. Čašník utečie za bar, skryto si naleje dúšok. Víno je v poriadku a korkové nemôže byť ani pri najlepšej vôli. Fľaša má skrutkový uzáver. Aj Buchinger ochutnáva. „Nalievam po deci,“ hovorí. Ďalšia karafa sa náhlivo plní, zaparkuje sa na stole, tentoraz čašník utečie skôr, než sa môže začať procedúra vínového povýšenia. Možno nie celkom zdvorilé, ale životne dôležité. O niečo neskôr sa dozvie: TÁTO fľaša pasuje, víno je také dobré, ako sa dalo predpokladať.



Hosť, ako sme sa naučili, má vždy pravdu. A keď ide o víno, vôbec. Pretože: odborníci na víno a odborníci na futbal majú jedno spoločné. Je ich viac, než by človek predpokladal, a všetci z nich to v zásade vedia lepšie. Okrem toho majú vína u Buchingera aspoň jednu veľkú výhodu: žiadne z nich nie je také drahé, aby človek pri ohrdnuto odmietnutej fľaši finančne vykrvácal. Ani Lafites, ani Pomerols, dokonca ani Brunellos alebo Barolos u nás v ponuke nemáme, ale skôr víno z regiónu Weinviertel. Skôr než teraz niekto s nadhľadom a prehľadom začne krútiť nosom: JA si myslím, že existujú vynikajúce vína z Weinviertelu. Aj červené. Stojí za to ich objaviť. Okrem toho existujú rôzne koncepty vínnych kariet: Medzinárodná – ktorá však môže siahať od someliérom starostlivo vybranej exkluzívnej ponuky až po tú štandardizovanú obchodníkom s vínom podľa známych mien, dostupnosti, skladových zásob a rozpočtu. Národná – predovšetkým pre podniky v oblastiach, kde víno nerastie. A práve regionálna. Pretože: ak regionálne jedlá, potom aj regionálne vína. My – a tým nemyslím len náš Weinviertel, ale všetky vinárske oblasti v Rakúsku – sa, ako je známe, nemusíme schovávať pred medzinárodnou konkurenciou. Môže byť, že sotva existujú mohutné červené vína, ale elegantne štruktúrované máme. A silné tiež. Odkedy sa mladí vinári naučili, že človek môže hrozno preriediť, vopred obrať, rozpoliť a robiť aj iné veci, ktoré – na rozdiel od chemicky dizajnovaných masových vín zo zámoria – sú v súlade s prírodou, redukujú množstvo a koncentrujú chuť.



Keď Buchinger v roku 1999 začal so svojou Alten Schule, táto regionálna vínna karta iritovala dokonca aj vínnych novinárov. Veď varí tak vynikajúco, že človek bol zvyknutý, že si uňho v Interconte môže vyberať zo špičkových vín Európy a teraz má piť k jedlu niečo z Weinviertelu? Buchinger sa odvoláva na Francúzsko a na to, že aj v dobrých podnikoch by sa ponúkali výlučne lokálne vína. Pretože človek chce sprostredkovať dojem a chuť regiónu.

Nedávno sa mimochodom stal vínnym hostinským roka. Aj preto, že bol bojovníkom za regionálne produkty. Tak sa menia módy a prístupy. Že u nás sú „len“ vína z blízkeho okolia, je mimochodom šťastie aj v inom ohľade: inak by sa množstvo vína stalo neprehľadným. Buchinger rád zbiera. Všetko možné aj nemožné. A keď príde vinár, ktorý prezentuje niečo vzácne, potom máme o debničku viac. Alebo päť debničiek. Keby k tomu pribudla ponuka národných a medzinárodných vín, plávali by sme … v tom.



Iná móda prikazuje, že biele vína by sa mali piť čo najmladšie. Aj ja mám rada svieže, čerstvé vína. Ale v roku 2011 nechcieť viac DAC z roku 2009, pretože by mohol byť už „príliš starý“, je škoda. Určité vína potrebujú čas, aby <rozvinuli svoj potenciál. Rizling 2010 je celkom mladý až príliš mladý a napriek tomu: mnohí ho chcú radšej než ten z minulého alebo dokonca predminulého roka.

Vínne sprievody k menu sú v tomto istý – aj výchovný – východiskový bod. Len, pozor: beda, ak niekto vysloví podozrenie, že sa tu majú dopiť „ležiaky“ … hneď chutí všeličo mdlo, čo bolo v skutočnosti starostlivo vybraté <. Víno a chuť sú totiž dosť závislé od nálady.

Okrem toho: občas môže byť podozrenie oprávnené, že cez odporúčania vína sa má zbaviť všeličoho, čo už nikto dobrovoľne neobjednáva. Spomínam si na dosť predraženú zostavu medzinárodných vín k jednému z tých menu, ktoré sa chcú oslavovať. Chardonnay mi pripadalo, bez toho, aby som chcela veľa povedať, trochu zvláštne. O niečo neskôr sa pýtam na fľašu. Odpoveď otvoreného mladého čašníka: „Tá je vypredaná, už sme ju vyhodili.“ – „Mohli by ste mi priniesť inú? Rada by som si pozrela etiketu.“ – „Bohužiaľ nemáme žiadnu. Víno sme už dlho nemali v ponuke.“ Čo môže mať, samozrejme, rôzne príčiny. 1.) Víno bolo také dobré, že si človek odložil fľašu na týždne pre celkom špeciálnu spoločnosť pri stole, konkrétne našu. 2.) Jedna až niekoľko fliaš zostalo a teraz sa ich zbavili. 3.) Víno v podniku nikdy nebolo. Obchodník tam zaparkoval vzorkovú fľašu.



Samozrejme sa aj u nás stáva, že vína zostarnú. Záhadne človek objaví v nejakom kúte zakaždým niekoľkoročné Rulandské biele, veľmi vyzretý Veltlínske červené skoré alebo Veltlín, ktorý už má svoje roky. Jedna možnosť je vypiť si ho sám. Mnohé z týchto vín sú lepšie, než si človek myslí. Iná: vyvariť.



Ale: Nenaučili sme sa, že len to najlepšie víno by malo ísť aj do jedla? A dokonca v špičkovom podniku? Len viem, že prehnane vyzreté biele a červené vína sa výborne hodia na varenie. Vtedy, keď už odbúrali kyslosť. Naša najlepšia víno-chlebová polievka sa podarí so silným Veltlínom, ktorý má svoje najlepšie fázy pitia už za sebou. Niekedy ho priam hľadáme. Človek to nemusí robiť tak ako blondínka na jednej z mojich obľúbených magnetiek, ktorá stojí v kuchyni, krúti pohárom a hovorí: „Milujem varenie s vínom. Niekedy ho dokonca dám aj do jedla.“ Celkom odhliadnuc od toho, že slávne „kuchárske deci“ v profesionálnej kuchyni nemá mať miesto. To má však menej do činenia s morálkou než s lepšou plnou koncentráciou.



A ešte niečo: Červené víno, ktoré skutočne obsahuje korok, je síce tak či tak – pozri vyššie – čoraz zriedkavejšie. Na červenú omáčku a pečienku s červeným vínom sa hodí výborne. Korková príchuť sa vyparí už po pár minútach varenia. Červené víno vôbec dokáže viac, než by sa obyčajný pijan mohol nazdávať. Pre môj najnovší krimi román som tiež skúmala metódy na predĺženie života. A narazila som na napínavú látku resveratrol. Vytvára, ako genetici dokázali, francúzsky paradox: Francúzi preukázateľne jedia veľa a aj bohato, napriek tomu je ich miera kardiovaskulárnych ochorení relatívne nízka – a to zvyšuje ich priemernú dĺžku života. Tento resveratrol mení aktivitu určitých proteínov. Vďaka tomu môžu bunky starnúť menej rýchlo. Telu sa podsúva kalorická reštrikcia, bunky potom takpovediac zbierajú všetky sily, aby prežili, namiesto ukladania tuku sa investuje do rastu svalov a do aktivity. Niet divu, že medzinárodné farmaceutické koncerny v súčasnosti skúmajú látky podobné resveratrolu, aby splnili hneď dva sny: Ten ľudstva po dlhšom živote. Ten ich šéfov po obrovských ziskoch. Ja sa zatiaľ radšej držím prírodného produktu. Škoda len, že prehnaný konzum červeného vína má mať aj iné, nie také pozitívne následky …



Keď sa to s tým resveratrolom rozšíri, mohli by popri nových výhovorkách na ďalší pohárik vína existovať aj zaujímavé nové názvy vín. Hľadanie „toho“ názvu pre úplne špeciálne víno vinárov už teraz zamestnáva a niekedy prináša zvláštne plody. „Resi“ pre resveratrol by som vedela ponúknuť, „Vera“ by tiež išlo, ale tam ostatným určite napadne ešte niečo lepšie. Až po „Love-Machine“ sme už všetko videli …



Pričom naše vína by boli bez našich vinárov len polovičná vec. To patrí k tomu najkrajšiemu, keď človek žije vo vinárskej oblasti a varí: zažívame ročníky, ale aj ľudí a ich vývoj. Else a Peter majú medzitým nielen dve deti, ale ich Rizling tento rok ako víťaz krajiny odsunul na vedľajšiu koľaj aj rizlingy z Wachau. Iný vinár, ktorý sa ako viacerí u nás rád zastaví, keď sa vracia z namáhavého predajného turné, mal pred časom infarkt. Zrejme mu istý nápoj predsa len nedodal krídla. Teraz je Schuckert senior opäť tu a my sa tešíme, že ho vidíme. Tom, ktorý mimochodom robí vynikajúce červené vína, sa budúci rok žení a bude to takpovediac mega-vínna svadba. Pretože aj švagor je vinár. A švagriná Sabine sa z vyučenej učiteľky v materskej škole stala obdivovanou hostinskou v Heurigeri – určité spoločné predpoklady by tu mohli byť. Matthias má len dvadsať, ale už teraz čoraz viac preberá výrobu vína. Naučil sa to na dobrých školách a dobrých miestach. A skúsenosti jeho otca tiež pomáhajú. Každopádne: jeho prvé vína mnohých privádzajú do úžasu.



Je to jeden z mojich gastronomických snov: čoraz viac sa vzdávame predpripravenej vínnej karty, namiesto toho je tu jeden z našich obľúbených vinárov a rozpráva hosťom, ako jeho vína vznikajú. Spoločne sa uvažuje, k akým jedlám aké víno pasuje. Takpovediac nie víno k jedlu, ale vinár pri jedle. Vo víne má byť pravda, hovorí sa v často citovanom výroku. Či ju tak človek nájde, či ju vôbec možno nájsť, neviem. Radšej ochutnať a vychutnávať. Po stopách nuáns, plnej arómy …



Eva Rossmann pracovala ako novinárka, kým sa s krimi románmi o Mire Valenskej nestala bestsellerovou autorkou. Popri tom občas moderuje diskusnú reláciu ORF Club 2 a pracuje ako kuchárka v hostinci Manfreda Buchingera Zur Alten Schule, odkiaľ pravidelne informuje pre A la Carte o každodennom živote v kuchyni.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!