A-La-Carte

Biele zlato (2014/2)

Tisíce rokov sa v Apuánskych Alpách v Toskánsku ťaží mramor – a takmer rovnako dlho sa vyrába slanina. Niet divu, že sotva existuje potravina, ktorá je tak zrastená so svojou oblasťou pôvodu ako slávna biela slanina z Colonnata. Text a fotografie od Georges Desrues Cesta do horskej dediny Colonnata je prašná a plná histórie. Ona...


Už tisícročia sa v Apuánskych Alpách v Toskánsku ťaží mramor – a takmer rovnako dlho sa vyrába slanina. Niet divu, že máloktorá potravina je tak spätá so svojím regiónom pôvodu ako slávna biela slanina z Colonnata.

Text a fotografie: Georges Desrues

Cesta do horskej dediny Colonnata je prašná a plná histórie. Stúpa sa nahor do Apuánskych Álp, ktoré majú od Álp len názov, v skutočnosti však patria k Apeninám. V oboch smeroch komplikujú dopravu kolóny plne naložených nákladných áut, vzduchom sa vznáša hustý oblak bieleho prachu, všade naokolo stoja mohutné strojové zariadenia a vysoké haldy sutiny, vŕta sa, kluje, brúsi. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako biele snehové polia na svahoch a vrcholoch hôr, sú v skutočnosti slávne lomy Carrara, z ktorých už starí Rimania ťažili biely mramor, ktorým stavali svoje vily, chrámy a sochy. „Vidíte tam hore?“, pýta sa Davide Bruni a ukazuje na obrovskú bielu dieru v hore, „to je lom, v ktorom si Michelangelo osobne vyberal mramor pre svoje sochy.“ Bruni vedie spoločnosť, ktorá vozí turistov do lomov a až hore na horu, odkiaľ je dychberúci výhľad na mramorové panvy, trblietavé Ligúrske more a malú dedinku Colonnata s jej 300 obyvateľmi, z ktorých dvanásti vyrábajú slávnu slaninu, ktorú nazývajú Lardo di Colonnata.

Jedným z výrobcov je Fausto Guadagni; on a jeho zamestnanci práve nakladajú slaninu, čo je práca, ktorá sa v tradičnej larderii, ako je táto, vykonáva len od októbra do apríla, keď sú teploty v neklimatizovaných pivniciach dostatočne nízke. Presne ako vonku v krajine, aj v zrejúcej pivnici vládne biela farba: biele je mramorové obloženie pivnice, biele je oblečenie mužov, biele sú aj mramorové kade, do ktorých ukladajú – snehobiele – kusy slaniny. „Pri tejto technike nemôžeme použiť žiadne červené mäso,“ hovorí šéf, „vstrebalo by príliš veľa soli, ktorou slaninu natierame.“ Soľ a len sčasti utajená zmes korenín z muškátového orieška, škorice, čerstvého cesnaku, rozmarínu a šalvie pokrývajú štvorcové kusy, ktoré samy osebe vyzerajú trochu ako miniatúrne verzie mramorových blokov. Tesne poukladané vedľa seba musia zrieť v mramorových kadiach minimálne šesť, často však až desať mesiacov aj dlhšie. Spracúvajú sa výlučne časti z chrbta ošípaných, ktoré všetky pochádzajú z Talianska, a to z tých istých oblastí, ktoré sú povolené aj pre parmskú šunku. S tým rozdielom, že tu nejde o ušľachtilé časti ako pri stehnách na prosciutto. To, čo robí tučné časti ušľachtilými, je až samotné spracovanie a zrenie.

„Poďte so mnou, máme ešte jeden väčší poklad,“ hovorí Fausto Guadagni a otvára nenápadné dvere do menšej miestnosti s nízkym stropom. Človek má takmer pocit, že vstupuje do posvätnej atmosféry krypty. V rohu stojí socha Krista, samozrejme z bieleho mramoru, a ochranne rozprestiera svoje ruky nad niekoľkými mramorovými korytami, ktoré sú menšie než tie v hlavnej zrejúcej pivnici, zjavne majú o pár rokov viac a pôsobia ako malé sarkofágy. „Kedysi boli určené na súkromné účely, teraz ich využívame na zrenie špecialít,“ hovorí Guadagni a ukazuje na malé tabuľky, ktoré stoja na korytách. Na jednej je napísané Mora Romagnola, na druhej Cinta Senese, na tretej Mora Calabrese. Sú to staré, čiastočne pred vyhynutím ohrozené talianske plemená ošípaných, ktorých slanina tu taktiež dozrieva na Lardo. Ich tuk má úplne inú konzistenciu, je oveľa bohatší, zároveň mäkší, ale predovšetkým nie taký biely ako tuk bežných ošípaných, zdôrazňuje Guadagni. „Tu trochu experimentujeme, pričom produkty pomenúvame inak, pretože plemená nie sú povolené pre označenie pôvodu di Colonnata,“ hovorí. Tak tu okrem iného zreje Lardo, ktoré nazývajú Mediterraneo a pri ktorom sa tuk ošípaných natiera nielen soľou, ale aj inými koreninami a bylinkami, v tomto prípade ostrým čili a sušenou kôrou z bergamotu, dvoma produktmi, ktoré sú typické pre oblasť Kalábria na juhu Talianska, odkiaľ pochádzajú aj samotné ošípané.

Hneď naproti larderii sa nachádza trattoria Locandapuana, ktorá patrí Guadagniho sestre Carle a kde muži zvyknú obedovať. No skôr než zasadnú k stolu, chce výrobca slaniny urobiť ešte jedno kolečko po dedine. Vedie okolo mramorového pamätníka mnohých kamenárov, ktorí pri vtedy tak nebezpečnej ťažbe a odvoze mramorových blokov prišli o život, ako aj okolo pamätných tabúľ (z mramoru) slávnych anarchistov, ktorí sa zasadzovali za práva robotníkov v lomoch. Carrara so svojimi mestskými časťami, ku ktorým patrí aj Colonnata, dodnes platí za centrum anarchistického hnutia v Taliansku. „Po stáročia boli pracovné podmienky veľmi tvrdé, mramor sa z lomov vysekával ručne a odvážal sa na volských povozoch. Slanina bola často jediným výživným jedlom, ktoré bolo marmoristi vôbec k dispozícii,“ hovorí Flavio.

V trattorii jeho sestra Carla servíruje crostini s Lardom a sardelami, k tomu tanier s tenučkými plátkami Larda bez ničoho a iný s „carpacciom“ z Larda s kaparami, jarnou cibuľkou a trochou olivového oleja. Aj pri varení ženy z Colonnata kedysi skôr siahli po slanine než po vtedy oveľa drahšom olivovom oleji, napríklad pri príprave taglierini nei fagioli, tohto lokálneho variantu v celom Taliansku obľúbených cestovín s fazuľou. Dnes je však bravčová masť z módy, aspoň ako tuk na varenie. Ako delikatesa je však biela slanina z Colonnata obľúbená viac než kedykoľvek predtým, „Lardo di Colonnata patrí medzi vôbec najviac falšované talianske označenia pôvodu, falzifikáty pochádzajú z celej Európy,“ ľutuje Guadagni. A to aj napriek tomu, že na svete sotva existuje druhá potravina, ktorá by bola tak jedinečným spôsobom spätá so svojím regiónom pôvodu a jeho históriou ako biela slanina z bieleho mramoru z Carrary.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!