Thajskí a vietnamskí kuchári občas nezaobchádzajú s touto esenciou až tak veľmi subtílne. Lepšie viac ako menej, zdá sa, že je motto, a to môže niekoho, kto s touto hnedastou, slanou tekutinou mal doteraz len malý alebo žiadny kontakt, aj trochu vyviesť z miery. Pretože arómu tejto esencie možno – jemne opísané – zaradiť do kategórie „fermentovaná ryba“, a no, to je rozhodne niečo iné ako ružová záhrada alebo vanilkový puding.
Ale cez to sa jednoducho treba preniesť. Nielen preto, že rybacia omáčka je jednou z podstatných z mnohých nuáns, ktoré robia juhovýchodoázijské kuchyne takými skvelými, ale aj preto, že – keď si na ňu človek trochu zvykne – každé jedlo bez rybacej omáčky chutí nudne a mdlo. Teda aspoň každé juhovýchodoázijské. Nuoc Mam, vietnamská rybacia omáčka, prichádza do mištičiek v najrozličnejších zmesiach, s limetkou, s cesnakom, so zázvorom, a slúži ako dip, fľaštička Nam Pla nesmie v Thajsku chýbať na žiadnom stole. V Kórei sa volá Eo-ganjang, ak sa vyrába z fermentovaného rybacieho eintopfu Jeotgal, alebo Myeolchi-aekjeot, ak – ako pri väčšine rybacích omáčok – sú základom sardely. Na Filipínach sa slaná šťava z fermentovaných rýb volá Patis, v Kambodži Toek Trei a v Číne má každý pobrežný región svoje vlastné varianty, sú ich nespočetné množstvá.
A či tomu veríte alebo nie, ale: Európa, aspoň oblasť Stredozemného mora, bola v čase od púnskych vojen až do skorého stredoveku rovnako na nej závislá. Či rybacia omáčka, ktorú Rimania nazývali Garum a neskôr Liquamen, pochádzala pôvodne z Grécka alebo od Kartágincov, sa dnes už len ťažko dá zistiť, fakty sú však také, že Rimania boli do nej úplne blázni a jedlo bez slanej rybacej omáčky v Ríme čoskoro nepripadalo do úvahy, či už slané alebo sladké.
Keď si človek predstaví, že toto Garum sa vyrábalo tak, že ryby aj s ich vnútornosťami sa fermentovali v slanom náleve v otvorených cisternách, dá sa čuch, ktorý formoval vtedajšie rímske mestá, celkom dobre predstaviť. Zvlášť zaujímavé je však, že aj pri rímskom Garume už existovali silné kvalitatívne rozdiely. Podľa toho, ktorá ryba sa na omáčku spracovala – tuniak, makrela, úhor, sardela alebo sardinka –, odkiaľ omáčka pochádzala a či išlo o 1. lisovanie, 2. lisovanie alebo nakoniec zužitkovanie zvyškov, bolo Garum prestížnym luxusným produktom alebo junk foodom. Obzvlášť ušľachtilé produkty sa komponovali tak, že rôzne ušľachtilé ryby sa spolu s koreninami nechali fermentovať, fľaštička takejto špičkovej omáčky mala pre Rimanov takú hodnotu ako najdrahší vtedy dostupný parfum.
Výroba rybacej omáčky sa môže krajina od krajiny trochu líšiť, nakoniec však fungovala vždy podľa nasledujúceho princípu: ryby, vo väčšine prípadov ide o ryby z 90 druhov zahŕňajúcej rodiny sardel, sa spolu s hrubou morskou soľou v pomere 1:1 až 5:1 naplnia do veľkých balónov z pálenej hliny alebo do drevených kadí. Vďaka teplu v krajinách výroby, často podporovanému priamym slnečným žiarením, ryby fermentujú vďaka telu vlastným enzýmom a dochádza k takzvanej hydrolýze rybacieho proteínu, teda k rozkladu. Vďaka soli sa na jednej strane uvoľňuje tekutina, na druhej strane sa zabraňuje hnilobe. Po určitej dobe, ktorá závisí od rôznych faktorov a môže trvať od pár týždňov až po pár mesiacov, sa tekutina odčerpá, či už vlastným tlakom alebo pomocou lisovania určuje stupeň kvality rybacej omáčky. Filtrácia a pasterizácia nakoniec robia esenciu predajnou a takmer nekonečne trvanlivou.
Zvláštna forma rybacej omáčky existuje v skutočnosti aj v Európe stále, a to takzvaná Colatura di Alici, ktorá má konkrétne v malej rybárskej dedinke Cetara na pobreží Amalfi tradíciu. Legenda hovorí, že stredovekí mnísi vyvinuli verziu rímskeho Liquamenu, ktorá sa dala dobre spojiť so soľnou konzerváciou tu lovených ančovičiek: Po tom, čo sa čerstvé sardely ulovené začiatkom leta očistia, teda zbavia hlavy a vnútorností, ukladajú sa tradične vrstva po vrstve pokryté hrubou morskou soľou do drevených sudov. Drevené veko sa zaťaží, rybacia tekutina sa usadí. V stredoveku bola Colatura pravdepodobne objavená náhodne, keď sa zistilo, že tekutina vytekajúca v priebehu času cez netesné sudy má príjemnú chuť. Princíp bol po stáročia zdokonaľovaný, usadzujúci sa soľno-rybací nálev sa dnes zachytáva vo veľkých sklenených balónoch, aby sa v letnom slnku nechal odparením zahustiť, až kým sa na jeseň nedostane opäť do sudov a nepreleje sa cez už fermentované Alici. Tam potom pomaly presakuje na dno suda, pri tejto príležitosti prijme ešte raz aromatické látky a nakoniec je pripravená na konečné získanie – ktoré sa uskutoční tak, že sud na dne navŕtame a čapujeme medovú slanú rybaciu esenciu. Ako pri Bottarge aj pre Colatura di Alici vytvorili Taliani rovnako jednoduchú ako ťažko vylepšiteľnú možnosť použitia: na cestoviny, a to na Vianoce! Slow Food prisúdilo Colatura di Alici di Cetara takzvané „Presidio“, od marca 2016 má juhotalianska rybacia omáčka dokonca status D.O.P.
Tak ďaleko s chránenými označeniami pôvodu vo Vietname síce ešte nie sú, že by existovalo jedno miesto, odkiaľ pochádza najlepšia omáčka, napriek tomu to tam však vie každý: z Phú Quôc v Thajskom zálive, 12 km od pobrežia Kambodže.
Tam sa už asi 200 rokov varia najlepšie rybacie omáčky Vietnamu, preto sa aj Cuong Pham, syn vietnamskej rodiny, ktorá v roku 1979 ušla do Kalifornie, rozhodol, že tu bude vyrábať svoju rybaciu omáčku Red Boat, ktorá má ambíciu byť najlepšou na svete. Čo sa pri degustáciách zakaždým potvrdzuje, aj v tej našej. Či je to tými celkom špeciálnymi, tu v húfoch sa vyskytujúcimi drobnými sardelami s názvom Cá com alebo špeciálnou, jeden rok skladovanou soľou z Vung Tàu, je ťažké povedať, pravdepodobne oboje. Dokonca aj veľkosť drevených cisterien – pojmú 16 ton – a doba fermentácie asi jeden rok hrajú určite úlohu, to sa postará o dostatočný vlastný tlak, ktorý umožňuje získavanie bez lisovania, takpovediac za studena lisované. Proteínový obsah tejto medzi milovníkmi jedla po celom svete vysoko uctievanej omáčky, ktorá je v Európe dostupná až niekoľko rokov, sa pohybuje vo veľmi vysokej oblasti, vyjadrenej gradáciou 40 °N, obsahom dusíka. Všeobecne platí: pod 25 °N má rybacia omáčka len malý zmysel alebo aspoň málo umami, a čím viac, tým lepšie. Red Boat prináša vo veľmi malých dávkach na trh aj 50 °N verziu, ktorá je asi desaťkrát drahšia a mnohonásobne žiadanejšia, cestu do Európy si táto omáčka zatiaľ ešte nenašla.
Lukas Nagl si ju preto varí sám. Na túto myšlienku prišiel prvýkrát na Zanzibare, rozpráva, kde sa rok pokúšal pre priateľa vybudovať hotelový projekt, a to na podnet Sohyi Kim, ktorá ho tam navštívila: vysoké teploty, množstvo malých húfových rýb – mohlo by fungovať. Keď sa vrátil do Rakúska, ako šéfkuchár v Das Bootshaus pri jazere Traunsee, priniesol si z východnej Afriky predsa len všeličo, okrem iného tam praktizovaný princíp, že rybárovi nekúpite možno tú alebo onú rybu, ale buď celý úlovok alebo nič. Tak to robil aj v soľnej komore (Salzkammergut), pričom sa vždy rozhodol pre „všetko“ a nikdy pre „nič“, z riečnych ostriežov robil malé rolky, z divých kaprov sašimi, dokonca spracoval aj zavlečené a na dne Traunsee divoko bujnejúce sladkovodné mušle. Ale jedného dňa v roku 2012 boli ryby jednoducho príliš veľa a príliš malé na to, aby sa s tým dalo zmysluplne zaoberať pri jedle à la carte. A vtedy mu napadla záležitosť s rybacou omáčkou.
Desaťlitrový drevený súdok obsahoval prvý pokus, spomína Nagl, „a to fungovalo úžasne“. Následne síce nie vždy, ale často dosť na to, aby nazbieral skúsenosti, aby hostí reštaurácie zakaždým aspoň ohúril, väčšinou však nadchol, a v každom prípade často dosť na to, aby to celé s priateľským potravinárskym technikom zlial do operatívnych foriem: Presne to sa stalo tento rok, od októbra bude rybacia omáčka z Traunsee bežne v predaji. Húfy plotíc, červeníc a iných malých rýb s mnohými kosťami už to samozrejme nie sú, ktoré predstavujú základ tohto varenia. Nagl medzičasom spracováva cez rybaciu omáčku všetky zvyšky rýb zo svojej kuchyne. A keďže pred nejakým časom začal vyrábať aj druh domácej sójovej omáčky, na ktorú si v osobitnej klimatickej miestnosti pestuje esenciálnu hubu Koji, aj tá ide do Traunsee rybacej omáčky. Čo jej okrem bohatého umami z fermentovanej ryby dodáva ešte také z kvasinkovej huby, všetko iné než chuťové odľahčenie.
Rybacia omáčka, ktorú Peter Troißinger v hoteli Malerwinkl už nejaký čas vyrába, je tam veľmi, veľmi decentnejšia, svetlejšia a aj chuťovej podstate sladkovodnej ryby bližšia. Troißinger varil v Steirerecku, išiel potom okrem iného do Šanghaja, kde je kuchyňa bez rybacej omáčky jednoducho nepredstaviteľná, a minulý rok prevzal rodičovský podnik v štajerskom Fehringu. Omáčkovo sa postaral o pozornosť samozrejme predovšetkým svojou rozhodne pozoruhodnou, orieškovo-opečenou „základnou korenistou omáčkou“ zo sladkej lupiny, takpovediac štajerskou odpoveďou na sójovú omáčku. Rybacia omáčka sa nevyrába v rovnakom rozsahu, ponúkala sa však – keďže v reštaurácii hotela Malerwinkl vzniká množstvo odrezkov, vnútorností a kostier jemných sladkovodných rýb – jednoducho sama.
A apropo Steirereck: Nebol by to samozrejme Heinz Reitbauer, keby tému rybacia omáčka dávno neotvoril. Asi päť rokov sa sladkovodné ryby a riečne raky pomocou soli a teploty premieňajú na aromaticky intenzívne esencie – a to čistodruhovo! Garum z mreny napríklad sa založilo 16. 12. 2015 a len pred pár mesiacmi sa naplnilo do malej lekárenskej fľaštičky, svetlejšie Garum z pstruha horského potrebovalo na dozretie len asi jeden a pol roka, ako dlho fermentoval jeseter, aby dostal svoju tmavohnedú farbu, fľaštička neprezradí. Vnútornosti, kostry, hlavy a aj brušné časti prišli s asi 17 % soli do sklenenej nádoby, žiadny cukor, žiadny ferment, žiadne slnečné svetlo, nič, len pri asi 40 °C do Holdomatu, aby sa naštartovala fermentácia, a potom do vykurovacej miestnosti, kde je aj tak skôr teplejšie. Výsledok je fantastický, v priamom porovnaní a s trochou fantázie sa dajú jednotlivé druhy rýb celkom dobre rozoznať, jeseter trocha kovový, mrena klasicky intenzívna, pstruh horský priam čerstvý. A potom riečny rak, intenzívne tóny panciera, kvapôčka stačí na to, aby bola téma rak veľmi, veľmi prítomná, skvelé. Prekonané len Garumom z kraba kráľovského, wow, o dosť viac arómy sa do slanej tekutiny asi už nezmestí, skvelé, s ním zaobchádza veľmi opatrne, uisťuje Heinz Reitbauer, a síce stále znovu vyrába, s lekárenskými fľaštičkami však vychádza veľmi dlho.
Maggi mora
Áno, nevonia nevyhnutne dobre. Nemusí ale ani. Pretože jej úlohou nie je dať jedlám jemnú vôňu, ale poriadne im umamovo podkúriť. Teda aj prísadám ako čerstvej zelenine, rezancom alebo ľahkým omáčkam dodať nádych plnosti, bohatosti a chuťovej hĺbky. Je teda rybacia omáčka zvýrazňovač chuti? Áno, rybacia omáčka je zvýrazňovač chuti, ale popri soli pravdepodobne najstarší na svete, ktorého prekvapivo jednoduchý spôsob výroby sa do dnešného dňa takmer nezmenil.
Porota A la Carte, tentokrát pozostávajúca z Karin Schnegdar, zodpovednej za kulináriu v Kronen Zeitung, Bui Thi Tham, kuchárky v Bistro Goldfisch, Marwana Sabu, majiteľa kompetenčného centra pre rybacie konzervy Hans Reh, ako aj šéfredaktora Christiana Grünwalda a autora Floriana Holzera z magazínu A la Carte, degustovala 15 rybacích omáčok z Thajska, Vietnamu, Japonska, Talianska a – tara! – Rakúska. Chuťové spektrum bolo úžasné a obava nejedného člena poroty, že všetky budú rovnako odporné, bola definitívne vyvrátená.
Degustovalo sa naslepo, šéfkuchár Goldfisch Sebastian Slavicek síce sprístupnil ryžové rezance a listy šalátu, dalo sa to ale celkom dobre aj čisté.
1
Red Boat Fish Sauce 40° (75 %) 8
Rybacia omáčka Red-Boat pochádza z Vietnamu, je v Rakúsku dostupná až od určitého času, predáva sa za výrazne vyššiu cenu než thajské omáčky a má medzi milovníkmi jedla a fanúšikmi umami takmer kultový status. Omáčka je takzvané prvé lisovanie a disponuje obsahom dusíka 40 °, čo možno pripísať extrémne vysokej sýtosti proteínmi. „Pripomína v nose staré burgundské, rozhodne nie nepríjemné“, „čisté, husté, orieškové, tóny piškót“, „hlboká, bohatá chuť, príjemná v dochuti“, „brioška, vrstevnatá, dobrá rovnováha medzi pikantným a krémovým“.
250 ml, 8,90 €, v Asia Market, Heumühlgasse 20, 1040 Viedeň, alebo Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
2
Shottsuru „Yakusen“ 2001 7,1
Japonská rybacia omáčka Shottsuru z polostrova Oga na severe ostrova Honshu je jednou z najšpeciálnejších rybacích omáčok na svete. Vo verzii „Yakusen“ sa tradične vyrobená omáčka dozrieva najmenej desať rokov, k dispozícii sme na degustáciu mali dokonca fľašu ročníka 2001. Pani Ayumi Kondo, majiteľka japonského špecializovaného obchodu Nippon Ya, ktorá nám túto omáčku sprostredkovala, mienila, že je extrémne ťažko dostupná dokonca aj v Japonsku. Čo nič nemení na tom, že chuť tejto omáčky, ktorá sa vyrába z lokálnej ryby zvanej Hatahata (rodina Trichodontidae), je absolútne fantastická: „zrelá, oriešková, krehká, jemná rovnováha, jemná, elegantná“, „extrémne komplexná“, „škriabe silne v hrdle, vôňa pripomína kôrovce, chuť jemná“, „intenzívna, korenistá, vrstevnatá, príjemná v nose, skvelá aróma aj na podnebí“.
200 ml, 3 240 jenov/26,33 €, www.shottsuru.jp
3
Shottsuru (tri roky dozrievaná) 6,9
Tri roky dozrievaná verzia omáčky Shottsuru sa síce neplní do ušľachtilej fľaše ako „Yakusen“, môže však svojou úpravou, ktorá pripomína malú fľaštičku sake, stále bodovať (čo porota však vidieť nemohla). Omáčka sa ukazuje intenzívnejšia než dlho dozrievaná verzia: „hustá, klasická, oriešková, dlhá, nahromadené umami“, „skvelá rybacia omáčka“, „pôsobí garnelovo-rybaco, veľmi čistá“, „slaná, málo tela“, „číra, čistá, zreteľná, čerstvá, žiadne rušivé tóny“.
130 ml, 756 jenov/6,14 €, www.shottsuru.jp
4
Campisi, Garum di Tonno (76 %) 6,5
Veľmi špeciálny produkt, ktorý dokazuje, že aj v Taliansku sa čoraz viac zaoberajú vlastnou rybacou minulosťou. Spracovanie rýb v Campisi zahŕňa široké spektrum rozličných foriem konzervácie rýb, a keďže tuniakové Garum z Byzancie bolo v antike žiadaným luxusným tovarom, vzali si túto myšlienku zrejme ako vzor. Táto omáčka nie je číra, ale pripomína trocha tapenádu, disponuje však so 76 % vysokým podielom proteínov. „Slaný rybací krém s bazalkou, korením, koreninami, nie nezaujímavé“, „optika skôr katastrofálna, tmavá, kalná omáčka, mastná, chuťovo skvelá“, „úplne iná, silná bylinková nota, málo umami, málo soli“, „korenistá, bylinkové korenie, príjemná, vrstevnatá“.
100 ml, 16,99 €, cez www.amazon.de, www.tipiliano.com
5
Squid Brand Fish Sauce (77 %) 6,1
Ak má človek doma rybaciu omáčku, tak s vysokou pravdepodobnosťou tento thajský produkt. Inak než by názov napovedal, sa táto omáčka nevyrába z kalmárov, ale takisto zo sardel a zreje 18 mesiacov. Rybací podiel je so 77 % veľmi vysoký. „Ľahká nota sušenej ryby, pôsobí veľmi ‚zrelo‘, komplexná, hustá, zaujímavá“, „zreteľné, sladké arómy, dozrievanie“, „trochu slaná, na podnebí plochá“, „zrelá, pripomína portské víno, komplexná, vyvážená“.
60 ml, 0,60 €, v Asia Market, Heumühlgasse 20, 1040 Viedeň
6
Delfino, Colatura di Alici 6
V posledných rokoch čoraz viac ponúkaný produkt, Colatura je vedľajší produkt pri výrobe filetov sardel Alici. Zaujímavé na tom: Fermentácia tu vlastne neprebieha, len lúhovanie. Hodnote tohto juhotalianskeho tradičného produktu sa odnedávna vyhovuje plnením do ušľachtilých flakónov. „Veľmi zreteľná, typická rybacia omáčka, intenzívna, čistá, jantárovej farby“, „intenzívna, ale málo pocitu umami“, „slaná, čistá, klasická“, „ľahká, príjemná, kvetinová“, „jemná v nose, na podnebí slaná, mohla by byť komplexnejšia“.
100 ml, 12,80 € v Monte Ofelio, Obere Augartenstraße 70, 1020 Viedeň, www.monteofelio.com
7
Campisi, Colatura di Alici 5,9
Ako si možno predstaviť chuť Colatura di Alici? Tak podobne ako sardelová pasta, slaná, stimulujúca chuť do jedla, aj trocha vybavená vôňou južného rybárskeho prístavu. Takmer 30 eurové náklady na dopravu nerobia tento produkt práve víťazom pomeru cena-výkon degustácie. „Človek čuchá do suda so nasolenými, fermentovanými sardelami“, „dosť jednoznačné vo vôni, slané, sardelová pasta“, „chutí lepšie, než vonia“.
100 ml, 19,63 €, cez www.amazon.de, www.tipiliano.com
8
Cock Brand Fish Sauce (68 %) 5,8
Jedna z najlacnejších omáčok na trhu, aj táto rybacia omáčka sa vyrába výlučne zo sardel, na etikete vyobrazené zvieratá – krab, kalmár, kreveta a pomfret – explicitne nie sú obsiahnuté, aj keď to možno môže byť trocha mätúce. Aj keď sa tu pracuje na inej kvalitatívnej úrovni než napríklad pri Red Boat, omáčka je stále veľmi okej. „Pôsobí trocha nečisto, chuť kôrovcov, svetlá“, „ledabylá, autentická, rybacia“, „soľná garáž“, „chuť kôrovcov, príjemná vôňa, málo dochuti“, „zdržanlivá, ale vyvážená, kôrovce“.
200 ml, 1,20 €, v Asia Market, Heumühlgasse 20, 1040 Viedeň
9
Blue Elephant, Royal Thai Cuisine, Thajská rybacia omáčka (72 %) 5,7
Rybacia omáčka známeho thajského špecializovaného predajcu Blue Elephant je pomerne nákladná a leží so svojím rybacím podielom v strednej oblasti. Prispôsobená európskej chuti sa táto omáčka snaží podľa údajov firmy chutiť čo možno najneutrálnejšie. „V nose arómy Frolic, krmivo pre zvieratá, veľmi intenzívna, veľa umami, zvýrazňovač chuti“, „kosti, panciere, oči, všetko v tom“, „soľ-umami“, „typická thajská rybacia omáčka, príjemná, umami“, „pichľavá, intenzívna rybacia chuť, sotva dochuť, osvedčené dochucovadlo“.
200 ml, 3,39 €, v Merkur, www.merkurmarkt.at
10
Megachef, Nuoc Mam Nhi, Premium Anchovi Sauce (72 %) 5,6
Megachef už získal mnoho medailí a dokonca zaviazal geniálneho Davida Thompsona ako testomonial. Omáčka zreje dva roky a je bez akýchkoľvek prísad. „Sladká, slaná, úžasne intenzívna aróma krabov“, „takmer až vtieravo sladká, málo umami“, „sladká, nepríjemná, indiferentná“, „sladká, trocha ostáva v hrdle, príjemná“, „komplexná na podnebí, v nose trocha tupá, sladkasté tóny“.
200 ml, 2,90 €, v Asia Market, Heumühlgasse 20, 1040 Viedeň
11
Giù Giù, Colatura di Alici 5
Ďalšia Colatura, svetložltá, s 1 g proteínu na 100 g omáčky a obsahom soli 29,3 však skôr začiatočnícka kvalita. „Svetlá, zvláštna, tóny ligurčeka, riedka“, „soľ, mäta pieporná, možno na šalát a zeleninu...“, „prevažne slaná, málo umami“, „pripomína prísadu do kúpeľa, Limoncello“.
200 ml, 26 €, cez www.amazon.de, www.prezzemoloevitale.co.uk
12
Youki 4,6
O tejto omáčke, ktorú nám takisto sprostredkovala Ayumi Kondo z Nippon Ya, sa dalo zistiť len málo, ide zrejme o čínsky produkt, ktorý sa vyrába pre japonský trh. „Klasická, hrubá, ostrá, málo hravá“, „zvláštna“, „komplexná“, „ostrá, slaná“.
75 ml, Cena neuvedená, v Nippon Ya
13
Nam Pla, Oyster Brand (67 %) 4,4
Ešte raz malý príspevok k rybaciemu omáčkovému zmätku: Táto omáčka nie je ani ustricová omáčka ani rybacia omáčka, ktorá sa vyrába z ustríc, ale rybacia omáčka, ktorá sa jednoducho volá „Oyster“. Disponuje relatívne nízkym rybacím podielom a obsahuje ako jediná v degustácii cukor. „Sladká, intenzívna, ale sotva komplexná“, „soľ dominuje, čistá, číra“, „veľmi zvieracia, nepríjemná vôňa“, „veľmi slaná, intenzívna, riedená sardelová pasta“.
200 ml, 1,59 €, v Merkur, www.merkurmarkt.at
14
Rybacia omáčka z Traunsee 4,1
Že obe rakúske rybacie omáčky, ktoré si síce viedli statočne, skončili na konci rebríčka, je škoda, nemusí to ale vzhľadom na mladosť oboch projektov nikoho prekvapiť. „Slaná, kyslá, čuchovo náročná, intenzívna, čistá fermentácia, veľmi tmavá“, „ryba, soľ, fermentácia“, „veľmi intenzívna, veľmi slaná, pretrváva“, „hryzavá, pichľavá, nepríjemná“.
100 ml, 5 až 7 € (cena v redakčnej uzávierke ešte nebola presne stanovená),
www.dastraunsee.at/kulinarik/restaurant-bootshaus
15
Rybacia omáčka Malerwinkl 2,7
Posledné miesto pre omáčku od Petra Troißingera je nevďačné a tiež nie celkom spravodlivé. Produkt je vysoko zaujímavý, plnenie do ampuliek originálne, jeho výroba udržateľná a jeho oblasť nasadenia si určite ešte neprebádaná. „Voní po zvierati, pstruhovi, korenistá, ale skôr štíhla“, „slim“, „jemná, rybacia, soľ v strednej oblasti“, „v nose intenzívna, riasy, krmivo pre ryby“.
200 ml, 15,90 €, www.malerwinkl.at