Istria je známa svojím nádherným pobrežím a v lete často preplnenými plážami. No v zázemí polostrova sa dá objaviť aj čosi iné. Rastie tam totiž počet idealistov, ktorí čoraz viac vsádzajú na miestnu výrobu potravín a udržateľné poľnohospodárstvo.
Text & Fotografie Georges Desrues
Starý otec Dimitriho Brečevića mal vo svojom živote štyri rôzne štátne občianstva – bez toho, aby kedykoľvek opustil svoju dedinu na Istrii. „Narodil sa ako Rakúšan,“ rozpráva vnuk, „potom bol Talian, neskôr Juhoslovan a napokon až do svojej smrti Chorvát.“ Na takýchto individuálnych osudoch jasne vidno, aký sporný bol polostrov medzi severovýchodným Talianskom, Slovinskom a Chorvátskom v priebehu svojej pohnutej histórie. Ale aj to, koľko rôznych vplyvov obohatilo kultúru, poľnohospodárstvo a kuchyňu tejto oblasti. Napríklad nie je zriedkavosťou dostať v jednej a tej istej konobe, ako sa tu nazývajú hostince, jedlá ako guľáš, (jablková) štrúdľa a palacinky servírované rovnako ako „primo“ cestoviny s pestom alebo rizoto s preslávenými miestnymi hľuzovkami. Alebo aj balkánsky ovplyvnené jahňacie špeciality či najčerstvejšie ryby a plody mora z krbu na drevo a z typickej peky (tiež nazývanej „čripnja“), kovového poklopu, ktorý sa prikryje cez grilované jedlo, prikryje sa žeravými uhlíkmi a takto zachytáva arómy.
V oblasti potravinovej výroby prešla oblasť rovnakým vývojom ako väčšina oblastí Európy – aj keď s niekoľkoročným oneskorením. „Keď som sem pred desiatimi rokmi prišiel, bolo tu ešte niekoľko malých poľnohospodárov, ktorí prevádzkovali poľnohospodárstvo v tradičnom štýle,“ rozpráva vinár Dimitri Brečević, ktorý sám vyrastal v juhozápadnom Francúzsku a jazyk svojich chorvátskych predkov sa po návrate musel najprv naučiť. Odvtedy však aj na Istriu zavítalo „moderné“ poľnohospodárstvo, mnohí poľnohospodári a vinári prešli na chemickú ochranu rastlín a insekticídy, mnohí iní poľnohospodárstvo úplne opustili, aby pracovali v početných turistických prevádzkach na pobreží. Keď sa následne začali dovážať čoraz lacnejšie vyrobené potraviny zo zahraničia, väčšina usadlostí vo vnútrozemí čoskoro ostala opustená, polia, pasienky, vinice a olivové háje spustli.
No už niekoľko rokov sa stále viac ľudí vracia, preberá zrušené usadlosti a opäť sa venuje prírodnému a na kvalitu zameranému poľnohospodárstvu. Tak aj Brečević, ktorý prisahá na čo najvernejšie vína z domácich odrôd, ako ich vyrába pod svojím vlastným menom, ale aj ako enológ pre hviezdneho vinára Giorgia Claia, pioniera medzi istrijskými vinármi kvality. „Autochtónne odrody, ako napríklad Malvasia Istriana pri bielych alebo Refošk pri červených, sa obzvlášť hodia na náš spôsob výroby vína, teda biologickými metódami, bez chémie a bez pridávania kvasiniek a s pomerne dlhým zrením na šupkách – presne tak, ako sa to tu robilo po stáročia,“ zdôrazňujú obaja.
Popri víne platí predovšetkým olivový olej za gastronomickú výkladnú skriňu polostrova, o ktorom sa často hovorí, že je domovom najlepšieho olivového oleja na svete. „Samozrejme, nedá sa povedať, že v jednej oblasti sa vyrába lepší olej než v inej,“ hovorí však producentka bio olivového oleja Irena Ipša, „pretože v konečnom dôsledku kvalita závisí, samozrejme, v prvom rade od práce producenta.“ Nespochybniteľné však je, že hustota takýchto producentov na Istrii je mimoriadne vysoká. Ipša sama to pripisuje v neposlednom rade úspešnej iniciatíve chorvátskej vlády. „Subvencovala pestovanie olivovníkov, pomáhala záujemcom usadiť sa a následne im radila. To všetko preto, aby sa zastavil odliv ľudí z vnútrozemia a vytvorila sa protiváha k boomu cestovného ruchu na pobreží,“ rozpráva pestovateľka olív. Aj ona sama a jej manžel museli, keď pred necelými dvadsiatimi rokmi prevzali usadlosť od svokrovcov, najprv vyklčovať zarastené terasy a očistiť ich od krovín, skôr než mohli vysadiť svoje stromy.
Medzitým sa výpočet úradov do veľkej miery naplnil. Početní turisti prichádzajú dnes aspoň ako dennú návštevníci, aby navštívili vynikajúcich producentov olivového oleja a vína v istrijskom vnútrozemí a kúpili si ich produkty priamo na dvore. A robia dobre. Pretože predovšetkým tu na severe polostrova je krajina jednoducho dychberúcej krásy. Sýtozelené kopce, zakliate horské dediny, husté lesy a medzitým opäť a opäť udržiavané terasy so striebristo lesknúcimi sa olivovými hájmi.
Úplne iný obraz ponúka medzitým oblasť okolo mestečka Labin, kde je zem suchšia, príroda strohejšia, Stredozemné more ešte citeľnejšie. Tu kedysi slovinský právnik Aleš Winkler kúpil opustenú usadlosť, ktorú využíval ako víkendový dom. „Majetok bol vtedy ešte úplne zarastený,“ rozpráva takisto Winkler, „tak sme sa s manželkou rozhodli kúpiť pár kôz, ktoré by spásli pôdu.“ To išlo celkom dobre, kým si títo utečenci z veľkomesta neuvedomili, že musia tridsať kôz aj dojiť. „Zrazu sme stáli pred veľkým množstvom mlieka a nevedeli sme, čo s ním. Nikto ho nechcel kúpiť, tak sme sa rozhodli vyrábať syr.“ Ten patrí dnes k najuznávanejším špecialitám Istrie, dodáva sa do mnohých miestnych špičkových reštaurácií a hotelov a medzitým je známy ďaleko za hranicami polostrova. „Keď sme začínali, neboli tu nikde kozy, hoci erbom Istrie je cap,“ rozpráva Winkler, zatiaľ čo servíruje niektoré zo svojich syrov zo surového mlieka v rôznych štádiách zrenia, „pritom výroba syra vlastne nie je ani zďaleka taká ťažká, ako si to mnohí ľudia predstavujú – pokiaľ človek svoje zvieratá správne kŕmi, obmedzí sa na nepasterizované surové mlieko a vytvorí ideálne podmienky, v ktorých sa môžu vyvíjať mikroorganizmy.“
V tomto prípade pozostáva krmivo jeho viac ako 200 zvierat výlučne z trávy – a zo stredomorských byliniek, ako sú tymián, rozmarín, šalvia a fenikel. Medzitým je Winkler činný ako poradca v oblasti chovu kôz a výroby kozieho syra po celej Európe. A každoročne ho navštevujú študenti univerzity Slow Food, ktorým odovzdáva svoje skúsenosti. „Samozrejme, v posledných rokoch sa niečo stalo,“ hovorí výrobca syra, „ale ešte zďaleka nie dosť. Olivový olej a víno sú skvelé produkty, ale človek si ich spravidla vychutnáva k niečomu, a tam by na Istrii mohlo byť ešte viac miestnych potravín.“
Tento dojem potvrdzuje aj Sandro Tončić, ktorý spoločne so svojou sestrou a manželkou prevádzkuje veľmi úspešný Agroturizam, teda pohostinstvo na poľnohospodárskej usadlosti, v horskej dedine Oprtalj. Tončićovci chovajú sliepky, svine, hovädzí dobytok a dokonca tri psy na hľadanie hľuzoviek. „Okrem vlastnoručne nazbieraných húb a rastlín, vlastnoručne ulovenej zveriny ako aj pitnej vody vyrábame všetky potraviny na dvore,“ hovorí Sandro Tončić a vedie do zrejúcej pivnice, ktorá je dobre naplnená domácimi salámami a vzduchom sušenou šunkou, syrom, olivami a vínom. Priamo z dvora však z toho nič predať nemôže, hovorí, aj keď je dopyt veľký, pretože to všetko potrebuje pre svojich hostí v Agroturizame. Čo len dokazuje, že pre istrijských poľnohospodárov a producentov je ešte priestor na zlepšenie.
Syr
< ><
/span>
Aleš Winkler
Bývalý ľubľanský právnik a teraz už človek, ktorý zmenil životný štýl, vyrába úžasné syry z nepasterizovaného kozieho mlieka v idylickom prostredí. Predaj z dvora a v sobotu na týždennom trhu v Pule.
www.kumparicka.com
Syráreň Latus
Sympatická rodinná syráreň (pasterizované syry) s dizajnovým obchodom a degustačnou miestnosťou. Veľmi dobrý syr s hľuzovkami (bez hľuzovkového oleja!).
www.mljekaralatus.hr
Pitie
Vinárstvo Piquentum
Z troch miestnych odrôd Malvasia Istriana, Teran a Refošk vyrába vinár Dimitri Brečević, ktorý vyrastal a vyštudoval vo Francúzsku, silné a prírodné vína.
www.piquentum.com
Giorgio Clai
Vinár je považovaný za pioniera miestnej scény naturálnych a oranžových vín. Vo svojom nádherne položenom a novopostavenom vinárstve ponúka degustácie.
www.clai.hr
Vinárstvo Kabola
Biologicky certifikované vína, medzi nimi aj niektoré vyrábané v amforách, a extrémne miestny Momjan Muscat, ktorý sa vyrába len v okolí rovnomennej dediny.
www.kabola.hr
San Servolo
Veľmi úspešný prvý remeselný pivovar Istrie s lahodnými, ale aj experimentálnymi druhmi piva a pripojenou pivnou krčmou vrátane terasy.
www.bujska-pivovara.com
Olivový olej
Klaudio a Irena Ipša vyrábajú vynikajúci a (od nasledujúceho ročníka) biologicky certifikovaný olivový olej v dychberúco krásnej krajine. –
www.ipsa-maslinovaulja.hr
Chiavalon
Sandi a Tedi Chiavalon patria medzi superstar medzi istrijskými výrobcami olivového oleja. Ceny, ako všeobecne za istrijský olivový olej, sú podľa toho vysoké.
www.chiavalon.hr
Jedlo
Agroturizam Tončić
Príkladne vedené pohostinstvo/poľnohospodárska usadlosť s vynikajúcimi základnými surovinami, dobrou kuchyňou a senzačným výhľadom.
www.agroturizam-toncic.com
Tikel
Pokojne položený Agroturizam so sympatickými hostiteľmi a pekným výhľadom na malebnú horskú dedinu Motovun.
www.agroturizam-tikel.hr
Konoba Astarea
Zvonka nenápadná, vo vnútri však nanajvýš útulná konoba s vynikajúcou kuchyňou. V nej stojí hostinská Alma Kernjus, jej manžel Nino je majstrom otvoreného ohňa a tradičnej peky, kovového poklopu, ktorý sa prikryje cez grilované jedlo a položí do žeravých uhlíkov. Niektoré jedlá sú k dispozícii len na objednávku, takže bezpodmienečne treba zavolať a dohodnúť sa.
www.konoba-astarea-brtonigla.com
Damir & Ornella
Drobnučká (šesť stolov), ďaleko známa rybia reštaurácia v starom meste Novigrad. Špecialita: surová a odborne servírovaná ryba z miestneho úlovku.
www.damir-ornella.com
Nocľah
San Rocco
Elegantný malý vidiecky hotel s dobrou kuchyňou, vlastným bazénom a civilnými cenami.
www.san-rocco.hr
Casa di Matiki
Láskyplne vedené Bed & Breakfast s veľkou záhradou, malým bazénom a vynikajúcimi raňajkami s množstvom domácich výrobkov ako kváskový chlieb, koláče, šišky, džemy a vajcia z dvora. www.matiki.com