A-La-Carte

Zukunftsreif (2024/2)

Vinárske projekty s potenciálom


Revolúcia a evolúcia. Vo vinárskom priemysle sa toho chystá veľa. Klimatická zmena si vyžaduje rýchle a dôsledné konanie, ako aj hlboké zmeny v zaobchádzaní s prírodou. Vinohradníctvo je obzvlášť zasiahnuté pribúdajúcimi horúčavami, suchom, ale aj extrémnymi výkyvmi počasia. Na druhej strane inflácia a hospodárska kríza, ako aj zmenené spotrebiteľské správanie mileniálov a generácie Z spôsobujú čiastočne masívne prepady vo vinárskom obchode. V nedávno zverejnenej štúdii z Kalifornie napríklad mladí ľudia uvádzajú, že zaobchádzanie s vínom je pre nich príliš elitárske a jazyk nezrozumiteľný. Ak vôbec ešte pijú víno, tak nanajvýš z ekologickej a udržateľnej produkcie. V neposlednom rade sa čoraz viac ľudí vyhýba alkoholu všeobecne kvôli rastúcemu zdravotnému povedomiu. Prečítajte si tu o vinároch, ktorí by so svojimi projektmi vo veľkom aj v malom mohli byť priekopníkmi pre budúcnosť.

Michael Wenzel
Odroda s budúcnosťou: Furmint

Globálne otepľovanie vplýva aj na vinič, ktorý trpí pribúdajúcimi horúčavami a suchom. Niektoré odrody sú obzvlášť citlivé, ako napríklad Veltlínske zelené, enologický symbol Rakúska. Najmä z niekdajších tak vyhľadávaných teplých polôh bývajú v rokoch chudobných na zrážky radi rozložité a drsné, vykazujú nežiaduce arómy. Niektorí vinári uvažujú, že tam v budúcnosti vysadia iné odrody. Riešením však nie sú medzinárodné odrody červeného vína ako Merlot či Syrah, ale často takmer zabudnuté regionálne odrody, ako napríklad Furmint. Táto odroda sa ukazuje ako obzvlášť odolná voči horúčavám a suchu a popri zaujímavých dezertných vínach dokáže poskytnúť aj prvotriedne suché biele vína.

Michael Wenzel je považovaný za jedného z veľkých majstrov starej maďarskej odrody, vinifikuje ju vo všetkých predstaviteľných podobách z rôznych jednotlivých polôh: klasicky, fermentovanú na šupkách, úplne suchú alebo sladkú. Ruský vinár je posadnutý Furmintom, precízne vypracováva najmenšie nuansy a ukazuje potenciál takmer zabudnutej odrody. Po rozpade habsburskej ríše upadol Furmint v našich končinách do zabudnutia. Otec a starý otec odrodu o mnoho rokov neskôr zachránili pred vyhynutím. V riskantnej akcii priniesli štepy Furmintu v roku 1984 cez Železnú oponu. Spočiatku Furmint pestovala len hŕstka ruských vinárov, medzitým zažíva zúrivú renesanciu. Furmint si získava čoraz väčšie uznanie medzi znalcami nielen pre svoju robustnú povahu, ale aj pre svoju vycibrenú chuť. Už v 19. storočí bol Furmint považovaný za jednu z najušľachtilejších odrôd viniča, v tom čase bol známy predovšetkým ako sladké víno. Táto neskoro dozrievajúca odroda má dostatok kyselín, ktoré zabezpečujú sviežosť, noblesu a dlhovekosť. Práve rovnováha medzi ovocnosťou a kyselinkami robí túto odrodu takou jedinečnou. Furmint si dokáže zachovať svoj jemný charakter aj pri horúčavách a suchu – ak s ním človek vie zaobchádzať.
michaelwenzel.at

Claus Preisinger
Ľahké, piteľné, chladivé – a červené

Čas preplnených ovocných bômb v červenom síce tak celkom nepominul, ale prinajmenšom v segmente vyššej kvality je už často prekonaný. To nesúvisí v neposlednom rade s tým, že nová generácia vinárov je medzitým schopná produkovať jemné vína s podstatou a hĺbkou. Hodiace sa k modernej kuchyni, ktorá sa takisto nedefinuje tukom alebo cukrom, ale necháva prehovoriť filigránske, čisté arómy. Predstaviteľov červenej noblesy je medzitým niekoľko, od priekopníkov ako Uwe Schiefer, Roland Velich a Jörg Bretz, cez Hannesa Schustera, Christiana Tschidu, Franza Weningera a Johannesa Trapla až po Stefana Wellanschitza a Andreasa Gsellmanna. Puszta Libre od Clausa Preisingera naopak spája ľahkosť vína s rovnakým životným pocitom.

Červená cuvée vystihuje rozľahlosť panónskej panvy a pocit slobody, ktorý s tým ide ruka v ruke. Vstup do ležérneho vinárskeho sveta Clausa Preisingera ani nemá ambíciu byť hlbokomyseľný – skôr patrí do oddelenia „Easy Drinking“. Žiadne víno na filozofické debaty, skôr na vlažné letné noci a bezstarostné švitorenie – najlepšie podávané chladené. Úzka tmavá fľaša s výraznou oranžovou etiketou asi nie náhodou pripomína fľaše od Fanty zo sedemdesiatych rokov a oslovuje tak ako retro milujúcich boomerov, tak aj mladých konzumentov. Claus Preisinger to však vie aj inak: jeho Pinot noir je napríklad jemne vybrúsený, ľahký a seriózny. Presne ako Blaufränkisch z Edelgrundu, ktorý sa tak nesmie volať, ale figuruje len ako „víno z Rakúska“. Čo je však jeho medzinárodnej fanúšikovskej základni jedno. Medzitým sa radí Pet Nat Ancestral zo Svätovavrineckého s obsahom alkoholu práve jedenásť percent. Biodynamické hospodárenie pritom podporuje aj v horúcich rokoch rovnomerné dozrievanie hrozna. To umožňuje skorý zber pri plnej fyziologickej zrelosti. Vína sú ľahké a svieže bez toho, aby stratili na intenzite.
clauspreisinger.at

Christian Tschida
Kultúra na koloch

Historické metódy vo vinohradníctve ho zaujímajú vždy najviac, hovorí Christian Tschida. V skutočnosti siaha kultúra na koloch do antiky. Až do päťdesiatych rokov to bolo najrozšírenejšie vedenie viniča v Rakúsku, kým ho takmer úplne nenahradila dnes obvyklá vysoká kultúra podľa Lenza Mosera. Pri vedení na koloch alebo jednotlivých kloch je každý jednotlivý koreň viniča opretý o drevený kol. Najneskôr s mechanizáciou vinohradníctva sa od toho upustilo. Hustá výsadba neumožňuje traktory, navyše sa verilo, že vinič v kultúre na koloch je náchylnejší na choroby, pretože hrozno rastie bližšie pri zemi. Vedenie podľa Lenza Mosera, pri ktorom je vinič uviazaný na drôtenom ráme, sľubovalo navyše lepšie slnečné ožiarenie. Faktor, ktorý je v dôsledku klimatických zmien sotva ešte žiaduci. Vedenie na jednotlivom kole je skutočne oveľa pracovne náročnejšie. Prečo to teda pár vinárov napriek tomu podstupuje? Tienenie je priaznivejšie pre vinič, vertikálne vedenie tiež zodpovedá prirodzenej potrebe rastu rastliny, čo v konečnom dôsledku znamená kratšie zásobovacie cesty. Navyše korene prenikajú hlbšie do zeme, tam, kde nachádzajú najlepšiu výživu.

„Kultúra na koloch prináša iný druh zrelosti, mnohovrstvovú, intenzívnu a zároveň sviežu a ľahkú,“ verí Tschida. Empiricky dokázateľné to síce nie je, ale pre citlivé jazýčky rozhodne vnímateľné. Približne 1,5 hektára s Pinot noir a Furmintom rastie u neho medzičasom v kultúre na koloch. Z toho vznikajú jemne nervózne vína s hĺbkou. Pre burgenlandského vinára je to len jedno z mnohých opatrení, ktoré robí; jedna z mnohých skrutiek, ktorými otáča, aby zvýšil kvalitu svojich vín.
christiantschida.at

Dr. Loosen
Nealkoholické vína

Pôžitok a askéza sa zdajú byť vzájomne vylučujúce. Skoro všetko, čo dobre chutí, obsahuje tuk, cukor alebo alkohol. Trend smerom k zdravým a znášanlivým potravinám je napriek tomu nezlomný. Po „Low Alcohol“ je teraz najmä u mladých konzumentov „Zero Alcohol“ najnovším hitom v USA – a pravdepodobne čoskoro aj u nás. Nealkoholické víno je veľkou témou v odvetví. Dopyt bude s najväčšou pravdepodobnosťou stúpať, len ponuka bola doposiaľ chuťovo skromná, napriek alebo práve kvôli high-end technológii: Pomocou rôznych metód sa z hotového vína opäť odoberá alkohol – od membránovej filtrácie cez reverznú osmózu až po vákuovú destiláciu. Niektoré z týchto metód poznáme ešte z umelej koncentrácie vína, ktorá bola koncom deväťdesiatych rokov veľmi obľúbená. Za najšetrnejšiu metódu sa považuje vákuová destilácia, hoci aj tu sa zahrievaním strácajú arómy. Keď je alkohol eliminovaný, nasleduje spätné získavanie aróm – s umelými arómami a farbivami alebo jednoducho cukrom. Medzitým je tento proces síce tak vycibrený, že sa konečný produkt chuťovo postupne približuje k vínu, ale práveže ani viac.

Pár nealkoholických vín dopadá pri degustáciách prinajmenšom uspokojivo. Ako napríklad Dr. Lo Riesling a Dr. Lo Riesling Sekt od známeho vinárstva Dr. Loosen. Vyrobené z naturálneho rizlingu so zvyškovým cukrom, možno ho odkoholiť bez pridania sladkej rezervy, čo prináša prevažne prirodzenú a harmonickú chuť. Pre suchých alkoholikov a abstinentov zo zdravotných dôvodov však nie je odkoholené víno príliš vhodné, pretože pri tomto procese môže vo víne zostať zvyškový alkohol – napriek tomu sa môže s obsahom do 0,5 promile nazývať „nealkoholické“. drloosen.com

Gerhard & Herbert Triebaumer
Udržateľne udržateľní

Redukovať Gerharda a Herberta Triebaumerovcov na jediný model budúcnosti by bratov nielen bezmedzne pobúrilo, bolo by to jednoducho nesprávne. Synovia Ernsta Triebaumera vytvorili vlastný vesmír, kde všetko so všetkým súvisí, kde je udržateľnosť a ekológia prísne chápaná a dôsledne žitá a realizovaná. Najskôr by sa dali označiť za vizionárov a zanietených systémových skeptikov, to majú v krvi, to zdedili po rodičoch. Veď už Ernst Triebaumer v roku 1971 v rozpore s vtedajšími zvyklosťami vinifikoval Blaufränkisch ako odrodovo čistý a aj neskôr, keď boli hutné cuvée glorifikované ako rakúsky zázrak červeného vína, pri tom zotrval. „Bleamerl-vína“, ako zvykne nazývať ovocné bomby, neboli nikdy jeho šálkou kávy. Zotrval pri svojom strohom, puristickom štýle, ktorý sa dnes celosvetovo oslavuje ako typickosť terroiru. Kde otec nastavil štýlové latky, tam dnes jeho nástupcovia nastavujú ekologické. Začína to tým, že sa chápu ako vinohradníci a nie ako výrobcovia vína. S podobnou vôľou, odvahou a svojhlavosťou ako otec nielen pokračujú v existujúcom, ale vytvárajú niečo ako intaktné prostredie.

To sa začína pri široko ponímanom biodynamickom hospodárení, s pasením oviec vo vinohradoch, výrobou kompostu s dreveným uhlím (Terra Preta), ktorý nielen oživuje pôdu, ale viaže aj vysoké množstvo CO2, agrolesníctvom so stromami vo vinohrade, živými plotmi a ovocnými sadmi pre biodiverzitu, chovom včiel, ktorý sa nezameriava na výnos, a ide až k skutočnej udržateľnosti s fotovoltickými zariadeniami pre vlastnú potrebu elektriny, pre elektromobil a vysokozdvižný vozík. Ale nie sú to len projekty, ktoré by sa dali označiť a predávať ako „regeneratívne poľnohospodárstvo“, je to predovšetkým ich postoj, ktorý je vhodný pre budúcnosť. Snaha pochopiť mechanizmy prírody v podstate, žiť s ňou a z nej, bez toho, aby sme ju vykorisťovali.
triebaumer.com

Stefanie & Alwin Jurtschitsch
Agro- a Vitiforestry

Keď Alwin Jurtschitsch pred 15 rokmi vysadil desiatky ovocných stromov na kamenných terasách Heiligensteinu, jednej z najlepších polôh Kamptalu, jednoducho ho považovali za blázna. Vtedy v našich šírkach málokto poznal pojem agrolesníctvo (Agroforestry). Vinohradníctvo bola vtedy čistá monokultúra, nič nemalo minimalizovať výnos. Dnes je agrolesníctvo medzinárodne skúmaným odvetvím poľnohospodárstva a sľubným prístupom k riešeniu horúčav, sucha a extrémnych výkyvov počasia. Pritom sa poľnohospodárske kultúry a/alebo chov hospodárskych zvierat kombinujú s lesníctvom. Vo vinohradníctve sa napríklad stromy alebo kríky vysádzajú na tej istej ploche s koreňmi viniča. Alwin Jurtschitsch vtedy ešte nemal predstavu o tom, ako udržateľne sa projekt prejaví na celom systéme vinohradu, chcel len preč od monokultúry a smerom k biodiverzite, aby vytvoril stabilný ekosystém.

Že vitiforestry, ako sa nazýva špecifická kombinácia viniča a stromov, by sa mohla stať takmer čarovným vzorcom vo vinohradníctve sužovanom globálnym otepľovaním, sa zistilo až neskoro: stromy vo vinohrade zabezpečujú tienenie a ochladzovanie, ako aj pomalšie odparovanie vody. Pôda prijíma viac vody a ukladá ju. Stromy ale ponúkajú aj potravu a životný priestor pre zvieratá, podporujú tak užitočné živočíchy, odčerpávajú CO2 a viažu ho, budujú humus a zabezpečujú vitalitu pôdy. Skutočný zázrak sa ale odohráva hlboko pod zemou: symbiózy takzvaných mykoríznych húb s koreňmi dokážu skutočne vytvoriť sieť medzi koreňom viniča a stromom, ktorá zásobuje vinič väčším množstvom vody a živín. Samozrejme, vitiforestry má aj úskalia: nie každý strom je vhodný. V najlepšom prípade sa sadí to, čo v minulosti, pred technizáciou vinohradníctva, rástlo regionálne. Na Heiligenstein Steinwand sú to vinohradnícke broskyne a dule. Stromy s vysokou potrebou vody sa naopak ukazujú ako konkurenti na chudobnej polohe, keďže aj korene stromov tu rýchlo narazia na žulu a nedokážu preniknúť k podzemnej vode.
jurtschitsch.com

Heunisch & Erben
Weinbar 2.1

Keď v roku 2017 otvorili Heunisch & Erben, viedenskú scénu vinární prešiel šum. Veď v moderne štylizovanom podniku s množstvom vínnych debničiek na strope bolo možné konzumovať okolo 60 otvorených vín, ponuka, ktorá bola hodnotená ako malá senzácia. A to platí dodnes. Neexistuje takmer nič, čo by v eldoráde pre milovníkov vína nebolo: od klasiky po bláznivé, od tichých po šumivé, z Rakúska a sveta, bio alebo konvenčné – v každom prípade ale garantovane bez dogmatiky. A aby ich človek mohol ochutnať čo najviac, je medzičasom v ponuke dokonca okolo sto vín na poháre. Zodpovedný za to je Robert Brandhofer z vinárskeho a obchodného podniku Pub Klemo, ktorý pre svoju pobočku spolu s Markusom Gouldom vyvinul vlastnú techniku čapovania založenú na „metóde Coravin“, ktorá umožňuje otvárať aj fľaše, z ktorých sa v týždni predá možno len jeden pohár, bez toho, aby vzácny zvyšok
preto oxidoval.

Heunisch & Erben boduje u hostí ale aj kvôli kulinárskej ponuke, ktorá sa od začiatku prezentovala mimoriadne orientovaná na kvalitu. V súčasnosti stojí pri sporáku šéfkuchár Michael Gubik, muž, ktorý je známy obzvlášť jemným prístupom. Sú to jedlá s mnohovrstvovými nuansami, ktoré sa hodia aj k najneobvyklejším vínam. Tak bezprostredná ako vináreň celkovo, taká je aj kuchyňa – rada regionálna, ale bez korzetu. To, že majitelia nazývajú šik vináreň „trinkstube srdca“, zrejme patrí pod podcenenie. Podnik je každopádne väčšinou úplne plný. heunisch.at

Weinskandal
Obchod s vínom pre generáciu Z

Na Weinskandal (Vinársky škandál) už nie je nič škandalózne. To bolo na začiatku samozrejme inak. Keď Moritz Herzog pred viac ako desaťročím založil online obchod výlučne s bio a naturálnymi vínami, rovnalo sa to vzbure. Len pár freakov sa vtedy odvážilo siahnuť po týchto divokých vínach. To sa medzitým zmenilo. Aj keď nejeden konzervatívny milovník vína naturálne a oranžové vína naďalej odmieta ako chybné, v priebehu rokov sa sformovala rastúca fanúšikovská základňa. Moritz Herzog a hŕstka jeho kolegov ako Dominik Portune z
Vinonudo a Enrico Bachechi z Vinifero k tomu výrazne prispeli. Žiaden trendy podnik v Rakúsku sa už dnes nezaobíde bez naturálnych vín.

Weinskandal sa stal jednou z prvých adries pre vína mimo mainstreamu: či už naturálne, bio, oranžové, Pet Nat a Ancestrale z celého sveta alebo vybrané šampanské, či už belgické pivo alebo vzácny cider zo Švédska. Moritz Herzog však vie aj to, ako osloviť mladé publikum, vzdáva sa elitárskych postojov a hovorí jazykom generácie Z: na svojej webovej stránke označuje svoju ponuku napríklad v strohých kategóriách ako „classy with a twist“, „funky“ alebo „freaky“ v protiklade k odvekým zvyklostiam vo vinárskom obchode s obsiahlymi popismi vín. Medzitým Moritz prevádzkuje aj vlastnú vináreň (R&Bar), kde možno niektoré z jeho vín degustovať v zdôraznene ležérnej atmosfére. Tam nalieva aj také, o ktorých si myslí, že sa ich v gastronómii inak neodvážia ponúkať. Aj keď Weinskandal už nevyvoláva žiadny škandál, úplne slušný sa Moritz Herzog takisto nestal.
weinskandal.at

Gernot & Heike Heinrich
Alternatívny obsah, alternatívna forma

Sotva nejaké vinárstvo vykonalo taký radikálny obrat ako to Gernota a Heike Heinrichovcov. Z etablovaných konvenčných producentov s vínami vhodnými pre masy sa manželský pár vinárov zmenil na nekompromisných biodynamikov a producentov naturálnych vín. Nie všetci obchodníci a zákazníci si pochvaľovali ideologickú aj senzorickú zmenu paradigmy, skok do studenej vody sa však vyplatil. Aj keď niektorí zákazníci odišli, mnohí noví prišli. Heinrichovci sú považovaní za vzorový príklad v otázke biodynamického hospodárenia a aj štýlovo neustále nastavujú latky. So sériou Freyheit sa potom celkom oslobodili od konvencií: vína z biodynamického hospodárenia, v pivnici minimálne invazívne spracované. Graue Freyheit, cuvée burgundských odrôd s nádychom Neuburského, Muskat Freyheit, prevažne z Muškátu Ottonel, a Roter Traminer Freyheit sú rovnako ako červený Pinot Freyheit ponechané na šupkách nejaký čas, čiastočne fermentované v amforách, všetko čiastočne dozreté v amfore a potom bez pridania síry nefiltrované plnené. A to do hlinenej fľaše, ktorá je medzičasom tak obľúbená, že prechádza ako produkt na opätovné použitie v zmysle obehového hospodárstva. Myšlienka, ktorú poznáme aj od Seppa Mustera z južného Štajerska.

Tvarovo krásne fľaše s rovnako príťažlivými etiketami slúžia vo svojom druhom živote ako vázy alebo nádoby na olej, ocot alebo vodu. Pre niektoré krajiny to však nestačí, v zmysle udržateľnosti budú mať fľaše od vína v budúcnosti hmotnostné limity. Preto v dome Heinrich prechádzajú čiastočne na super-ľahké fľaše. Zálohový systém fliaš spolu s obchodom sa však v Rakúsku zatiaľ nedokázal etablovať, rovnako ako udržateľný systém Bag-in-Box, ktorý trpí svojím imidžom lacnoty.
heinrich.at

Josef Totter
PIWI odrody: Boj proti hubám

Globálne otepľovanie však prináša nielen horúčavy a sucho, ale občas aj extrémy počasia ako prudké alebo trvalé dažde. Najmä v štajerských pestovateľských regiónoch trpia vinári pod častými zrážkami v lete. V kombinácii s teplými teplotami to znamená priam ideálne podmienky pre napadnutie viniča hubami. Obzvlášť obávané sú múčnatka a peronospóra, dokážu niekedy zničiť celú úrodu. Zatiaľ čo v konvenčnom vinohradníctve možno reagovať akútne tým, že sa striekajú fungicídy, biologické vinohradníctvo povoľuje len preventívnu liečbu, napríklad s meďou proti peronospóre (falošná múčnatka). Meď je niečo ako Achillova päta v bio-vinohradníctve, ťažký kov, ktorý zostáva v pôde. Nápravu by mohli priniesť napríklad PIWI, teda voči hubám odolné odrody, nové šľachtenia a kríženia s vysokou rezistenciou voči
hubám. Ušľachtilé alebo európske odrody (Vitis vinifera) sa pritom krížia s novými, voči hubám odolnými americkými odrodami – nie nevyhnutne k ich senzorickej výhode, ako sa mnohí experti domnievajú. Chuťové vlastnosti známych odrôd sa pri nových šľachteniach vo veľkej miere stratili. Josef Totter takéto predsudky nedokáže pochopiť.

Štajerský vinár je presvedčený, že z každej odrody viniča sa dá vyrobiť kvalitné víno. Je jedným z veľmi mála vinárov celosvetovo, ktorí produkujú výlučne PIWI odrody, prevažne Souvignier gris a Muscaris – s dobrými výsledkami. Najmä pri Muscaris rád pracuje s fermentáciou na šupkách, aby dodal inak trochu rustikálnym odrodám trochu gripu a štruktúry. Ako bio-farmár nepotrebuje skoro žiadnu ochranu rastlín a vyhýba sa tak aj prejazdom traktora vo vinohradoch, ktoré zhutňujú pôdu. Či sa PIWI odrody presadia, závisí v konečnom dôsledku od schopností vinárov a od vôle konzumentov akceptovať nové, neznáme odrody.
Josef Totter, 8091 Jagerberg 24,
T 0660/219 79 50

Michael Gindl
Späť k zmiešanému poľnohospodárstvu

Vlastne je Michael Gindl vinárom, no pred pár rokmi sa rozhodol, že sa opäť stane poľnohospodárom. Popri náhornom dobytku chová nespočetné množstvo oviec, kôz, niekoľko koní a sliepok. Malá ZOO ale nie je len milou ozdobou, zvieratá majú všetky funkciu v podniku. Vinár z Weinviertelu tým sleduje ideál uzavretého, sebestačného kolobehového hospodárstva: ideál biodynamiky, podľa ktorej smerníc pracuje. Pritom sa má všetko podľa možnosti vyrobiť a zhodnotiť samo, od krmiva pre zvieratá až po kompost pre korene viniča. Zmiešané poľnohospodárstvo s vinohradníctvom, chovom dobytka a poľnou výrobou – ako bolo kedysi zvykom. To je náročné, ale dáva to zmysel, verí. Znamená to istú hospodársku nezávislosť, v časoch masívnej inflácie dôležitý faktor. Časovo náročný chov zvierat je možný, pretože jeho vinohrady sú vďaka biodynamickému hospodáreniu zdravé, takže nemá veľa práce s ochranou rastlín. V neposlednom rade pomáhajú aj zvieratá. Ovce sa pasú vo vinohradoch, vybavujú kosenie a hnojenie, dobytok a kozy sa starajú o kompost a sliepky slúžia ako prirodzené komando na boj proti piadivkám, ktoré inak jedia púčiky viniča.

Osobitnú úlohu majú kone. Obrábajú vinohrady namiesto traktora. Je to obraz ako z dávno minulej epochy, keď Gindl kráča s jedným zo svojich ťažkých chladnokrvných koní spolu s archaicky pôsobiacim pluhom cez rady viniča. Námahu s koňmi však nepodstupuje z čírej nostalgie. Pre pôdy vo vinohradoch sú kone šetrnejšie ako traktor. Štúdia univerzity v Kieli prichádza k výsledku, že zhutnenie pôdy pri koňoch je podstatne menšie. Pôda zostáva kyprejšia a ukladá viac vody. Menej zhutnenia znamená viac života v pôde, čo zasa prospieva koreňom viniča a v konečnom dôsledku aj vínu. Fungujúci model pre budúcnosť.
mgsol.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!