A-La-Carte

Medzi budúcnosťou a nekonečnosťou (2021/1)

Je to jedno z najznámejších vinárstiev v krajine a Franz Xaver Pichler je azda najvýraznejším protagonistom domácej vinárskej scény. Teraz vedie Lucas Pichler otcovo dedičstvo sebavedomo a kompetentne. Svojimi vybrúsenými bielymi vínami ukazuje cestu do budúcnosti Wachau.


Otca pripomína ako z oka vypadnutý: ostré črty, rozhodný nos, oči, ktoré sú vždy trochu prižmúrené, a nepoddajné kučery, ktoré otcovi medzitým už zosediveli.

Len výraz očí oboch rozlišuje: Pohľad Franza Xavera Pichlera je hrdý, skeptický, trochu melancholický – akoby sa nevedel rozhodnúť, či má byť z toho, že už takmer všetko zažil, radostný alebo smutný –, zatiaľ čo pohľad jeho syna Lucasa, ktorý má sám už dávno po štyridsiatke, pôsobí stále zvedavo, takmer chlapčensky.

Na porovnávanie so svojím vo vinárskej scéne slávnym otcom je Lucas Pichler zrejme zvyknutý. Odvtedy, čo prevzal vinárstvo, ho s ním porovnávajú.

Franz Xaver Pichler, ktorého vinársky svet volá jednoducho F. X., nie je len tak hocijaký vinár. Je jednou z výkladných skríň Rakúska, enologickým národným pokladom, symbolom – úspešný príbeh malého wachauského vinára, ktorý vystúpil na Olymp svojho cechu. F. X. Pichler je považovaný za jedného zo spoluzakladateľov rakúskeho zázraku s bielym vínom. Keď jeho Rizling rýnsky Kellerberg z roku 1990 pri medzinárodnej degustácii deklasoval všetky ostatné vína v tejto kategórii, podaril sa mu celosvetový prelom. Odvtedy spoľahlivo zbieral ceny a vyznamenania – jeho výpestky z top polôh Wachau sú medzi zberateľmi vín vyhľadávanými trofejami, ako inak len prvotriedne sorty z Bordeaux alebo Burgundska. Rizlingom Unendlich a Veltlínskym zeleným M si postavil pomník ešte počas svojho života.

Vybavený veľkým sebavedomím, vycibreným inštinktom pre kvalitu a vôľou po jedinečnosti, sa z tohto vinára stala legenda.

Vlastnosti, ktoré synovi práve neuľahčujú presadiť sa. Tlak na prevzatie takého renomovaného a ospevovaného podniku už zlomil nejedného dediča. Lucas Pichler obstál. Spočiatku váhavo, no čoraz istejšie, neustále podozrievavo sledovaný celou vinárskou brandžou.

„Samozrejme, spočiatku som mal obavy, či ustojím tlak očakávaní,“ spomína Lucas Pichler, „ale som špecialista na vytesňovanie.“ Foto Lukas Pichler

Pred dobrými dvadsiatimi rokmi prevzal vinifikáciu, pred pár rokmi celý podnik. S finesami modernej pivničnej techniky už otec nevedel nič začať, vždy sa považoval za remeselníka, za umelca. Najneskôr v roku 2009, otvorením nového vinárstva, gigantickým kusom architektúry, sa s vinifikáciou rozlúčil. Radšej pracuje vo vinohrade – tam hore na terasách Kellerbergu alebo na Loibenbergu, v lokalitách, ktoré založili jeho slávu (väčšinou sám, zbytočné reči sú mu utrpením).

„Samozrejme, spočiatku som mal obavy, či ustojím tlak očakávaní,“ spomína Lucas Pichler, „ale som špecialista na vytesňovanie.“

Zmenu vedenia rodina uskutočnila plazivo, vedome to nevytrubovala do sveta. „Inak by všetci len striehli, kedy urobím chybu,“ domnieva sa Lucas Pichler.

Úlohu syna, ktorý iba spravuje dedičstvo, odmietol. Postupne sa dokázal vymaniť z otcovho tieňa, získať viac a viac sebavedomia, vyvinúť vlastný rukopis. Nerozpútal žiadne chuťové revolúcie, skôr jemné senzorické evolúcie. Často verejnosťou nevšimnuté, aj preto, že sa syn za každú cenu vyhol ohrozeniu z veľkej časti bezproblémového príbehu úspechu. Možno bol ale Lucas Pichler jednoducho len podceňovaný. Víny sú pod jeho vedením o niečo tichšie, ale nie menej pôsobivé.

Vinár sa už dlhšie zrieka botrytídy, tých ušľachtilých hnilobných hrozien, ktoré sa zberajú, aby bielym vínam dodali plnosť a sladkú, medovú aromatiku. Štylistika, ktorá vo Wachau našla svojich majstrov a stala sa jej poznávacím znamením. Aby dosiahli túžobnú cukornatosť pre Smaragdy, zberalo sa extrémne neskoro. Zatiaľ čo na Sviatok všetkých svätých stáli ľudia dole v dedinách pri hroboch, hore vo vinohradoch sa práve začínal zber Smaragdov.

„Bola to priam súťaž, kto zberá ešte neskôr,“ spomína Lucas Pichler na časy rozkvetu tej štylistiky v 90. rokoch.

Vinársky štýl, ktorý mnohým wachauským vinárom priniesol úspech a blahobyt a ktorého sa prirodzene neradi vzdávajú. Vinársky štýl, ktorý však Lucasovi Pichlerovi už nepripadá moderný. Pod jeho taktovkou sa rizlingy a veltlínske zelené tohto domu stali ľahšími a elegantnejšími. Bez cukrovej polevy ukazujú ešte zreteľnejšie stopy svojho pôvodu, unikátnych wachauských lokalít na prahorách. Pichler sa pri svojich výpestkoch orientuje aj na vývoj v gastronómii: „Veď sa zmenila aj štýlistika kuchyne,“ hovorí, „opulentná kuchyňa s redukovanými omáčkami a množstvom masla podľa francúzskeho vzoru je dnes pasé.“

K dnešným jemným jedlám by sa alkoholové bomby včerajška jednoducho už nehodili.

U Pichlerovcov sa medzitým zberá skôr. Chcú zrelosť, ale už nie prezretosť. Aj globálne otepľovanie si vyžaduje tento krok.

Sú vraj neustále na love po chladných polohách – strmých terasovitých vinohradoch vysoko hore na okraji lesa, ktoré sa desaťročia neobrábali. Sanácia je náročná, veď kamenné terasy treba najprv ručne vybudovať nanovo, a obrábanie je namáhavé. Mnohým podnikom sa to zdá už nevyplácať. Pre Lucasa Pichlera je to presne tá výzva, ktorú potrebuje:

„Chcem niečo vytvoriť sám,“ hovorí. „Ak človek len odpočíva na vavrínoch predchádzajúcej generácie, začína úpadok,“ je presvedčený.

Pravdaže, Lucas mohol od začiatku čerpať z plného, otec mu nechal voľnú ruku. Vždy však s nevypovedaným očakávaním, že syn podá špičkové výkony.

Rozhodnutie napríklad prejsť na biologické obrábanie, otec spočiatku bral len s hundraním. Hore v strmých terasách, kde už neprejde traktor, experimentovať s čajmi a bylinnými extraktmi, náročne zatrávňovať a aplikovať kompost, vyvolávalo uňho len nepochopenie. A predstava, každú jednu burinu vytrhávať ručne, ako kedysi, keď bol ešte chlapec – priam šialené. Metly, ktorým sa človek vďaka modernej agrochémii vyhol, by si teraz mal dobrovoľne opäť naložiť na seba. Pre mnohých vinárov staršej generácie znamená biologické obrábanie návrat do doby kamennej, myslí si Lucas Pichler:

„Otec si asi dodnes chytá ruky za hlavu.“

Názor, že vo Wachau nie je možné biologické obrábanie, sa v regióne húževnato drží. Aj on mal strach, že to nebude fungovať, ale zmena musí prebehnúť len v hlave, „potom to už pôjde“.

Medzitým je podnik bio-certifikovaný. Krok, ktorý si dnešná doba vyžaduje, je presvedčený Pichler.

Presne tak, ako aj vystúpenie ich vinárstva z Vinea Wachau, regionálneho vinárskeho združenia, ktoré je vo Wachau také mocné ako spoločnosť prevádzkujúca lanovky v Tirolsku. Ich pravidlá určujú štýl a charakter vín.

Značkami Steinfeder, Federspiel a Smaragd vytvorili záväzné kvalitatívne stupne, ktoré sa orientujú podľa cukornatosti. Príbeh úspechu – ktorý je však podľa Lucasa Pichlera prekonaný: „Po štyridsiatich rokoch je ten kôň zjazdený,“ hovorí, „je čas na nového koňa!“

Dlhé roky sa snažil presvedčiť členov Vinea, aby takzvaný kódex prispôsobili dobe. Vinársky priemysel sa za posledných pätnásť rokov vyvíjal závratnou rýchlosťou – len Wachau tvrdohlavo zostalo stáť na mieste.

Aktuálne zavedenie systému pôvodu DAC vo Wachau by bolo na to príležitosťou. Lenže nikto do toho nešiel. Všetci to len zablokovali.

„Pripadal som si ako Don Quijote, ktorý bojuje proti veterným mlynom!“ sťažuje sa.

Dnes už predsa nikto nemôže seriózne tvrdiť, že víno so 14 percentami alkoholu je lepšie ako víno s 13 percentami.

„Kódex je korzet, ktorý už nie je moderný,“ súdi.

Aj keď mu tento krok padol zaťažko, jeho nespokojnosť s rigidnými nariadeniami prevážila. Lucas Pichler teraz ide inými cestami, aby svojim výpestkom opäť dodal tú finesu, ktorá im patrí.

Zatiaľ čo sa kedysi všetci bili o teplé polohy ako Loibenberg, dnes čoraz viac hľadá chladnejšie položené vinohrady. Veltlínske zelené trpí narastajúcim suchom. V horúcich letách hrozí, že stratí svoju typickú sviežosť.

S Liebenbergom, najnovším ziskom domu, sa našlo ideálne miesto pre domácu odrodu. Lucas Pichler ho nazýva svojím „malým Kellerbergom“. Aj v teplých ročníkoch sa mu darí vytvárať jemné vína z tejto samostatnej polohy západne od Dürnsteinu. Veltlínske zelené sú formované vápencovými pôdami, ktoré tam prevládajú. Vína pre znalcov, ako verí. Nie nutne podbízivé, skôr svojrázne – vyzývavé a takmer prudké vo svojej puberte; vyzreté však dokonalé predstavenie.

Jedno z veľkých tajomstiev úspechu Pichlerovcov: byť vždy o krok vpred pred časom, smerom k nekonečnu.

Vinárstvo F. X. Pichler
Oberloiben 57, 3601 Dürnstein
Tel.: 02732/853 75
www.fx-pichler.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!