Aké sú vaše tri najväčšie ciele do budúcnosti pre Burgenland?
Anja Haider-Wallner: Prvým veľkým cieľom je, aby sa u nás pohla vpred ochrana pôdy. Chceme, aby úrodná pôda zostala zachovaná a aby sa v tejto oblasti prijímali lepšie rozhodnutia. Na jednej strane musíme vytvárať priestory pre hospodárstvo, ktoré potrebuje, ale na druhej strane potrebujeme aj úrodnú pôdu – pre zdravú prírodu, čerstvý vzduch a dobré potraviny.
Druhou témou, ktorá je pre mňa osobne veľmi dôležitá, sú živé centrá obcí. Keď prídete do mnohých dedín, vidíte na začiatku a na konci špecializované obchodné centrá a supermarkety. V strede obce je však veľa zaprášených výkladov a prázdnych priestorov – nie len obchodných plôch, ale aj súkromných domov, ktoré sa už neobnovujú, pretože sa stavalo na okraji obce. Sme presvedčení, že pre súdržnosť a spoločenské spolužitie sú potrebné intaktné centrá obcí, ktoré disponujú dobrou základnou vybavenosťou od pekára cez bankomat až po krčmu. A bolo by dôležité, aby bolo všetko potrebné dostupné pešo alebo na bicykli, aby človek nemusel kvôli každej ceste nastupovať do auta.
Náš tretí cieľ do budúcnosti je už trochu zahrnutý v tom predchádzajúcom, a to je dobré spolužitie. Žijeme v spoločnosti, v ktorej často dochádza k rozkolu a rôzne názory sa už nerešpektujú. Musíme spoločne vyvíjať riešenia a pritom sa aj trochu rozlúčiť s ideológiami a zostať vecní. Burgenland je taký prehľadný, že nepotrebujeme žiadne politické vojničky.
Ako sa dajú tieto tri ciele konkrétne dosiahnuť, napríklad pri ochrane pôdy?
Anja Haider-Wallner: Napríklad na zasadnutí krajinského snemu sme navrhli „kufrík nástrojov pre prázdne priestory“. Často sa totiž stáva, že obce ani nevedia, ako majú zaobchádzať s prázdnymi budovami, bez ohľadu na to, či ide o dom alebo obchod na okraji obce. Zodpovedným osobám musíte dať akýsi kufrík s nástrojmi, ktorý odpovie na otázky ako napríklad „Ako sa dajú prázdne plochy opäť zmysluplne využiť predtým, než sa niekde inde zabetónujú nové plochy?“
Nedávno sa uskutočnilo mapovanie prázdnych priestorov prostredníctvom satelitných snímok. Pri tom bolo v Burgenlande identifikovaných 313 prázdnych plôch. Ak by sa podarilo tieto plochy využiť alebo nanovo zastavať, získali by sme obrovské kapacity pre obchodné priestory – miesto pre nové podniky, ktoré vytvárajú pracovné miesta.
Nám však ide aj o plochy ciest. V Burgenlande máme veľmi veľa zastavaných dopravných plôch. Pre nás by bolo dôležité ešte viac rozširovať verejnú dopravu a dbať na to, aby bola lepšie využívaná. Infraštruktúra je už celkom dobrá, treba úprimne povedať, že sa naozaj veľa stalo. Ale bohužiaľ, ponuka zatiaľ nie je tak dobre prijímaná. V tejto súvislosti je určite ešte potenciál v oblasti propagácie. Ako komunikovať, aké výhody prináša cesta do práce autobusom z Oberwartu do Eisenstadtu? Vďaka tomu rodina možno ušetrí druhé auto a ročne ušetrí tisíce eur.
Povedali ste, že v Burgenlande netreba žiadne politické vojničky. Ako je to teda s komunikáciou v krajine, aká je nálada medzi stranami?
Anja Haider-Wallner: Keď jedna strana vládne sama, je jasné, že nemusí s nikým hovoriť. Niekedy SPÖ s nami hovorí, a niekedy zase nie. Včera bolo napríklad rokovanie strán a podklady sme dostali až na mieste. Považujem za škodu, keď sa človek nemôže pripraviť. V mojom svete si všetci najprv sadnú za stôl, každý prinesie návrhy a potom existuje dokument, v ktorom je všetko zhrnuté a o ktorom sa potom ešte raz diskutuje. To znamená: kvôli momentálnej situácii je legislatívny proces iný, než by som si želala. Myslím si, že lepšie riešenia existujú vždy vtedy, ak človek prinesie rôzne perspektívy a pokúsi sa tieto rôzne perspektívy pretaviť do zákonov. Občianky a občania majú rozdielne potreby a čím viac perspektív prinesiete, tým lepšie.
Preto je účasť občianok a občanov pre nás veľmi podstatnou témou. Hoci existujú časté projekty obnovy dedín, v rámci ktorých môžu obyvateľky a obyvatelia priniesť svoje nápady, ale sú to ohraničené projekty, ktoré sa skončia. Práve pre spolužitie v obciach je kontinuita esenciálna. Mala by vždy existovať výmena názorov medzi obecným zastupiteľstvom a občiankami a občanmi, rovnako ako medzi krajinským snemom a občiankami a občanmi. Pri všetkých témach a rozhodnutiach sú potrebné možnosti spätnej väzby.
To znie pekne, ale aj ako námaha pre obce, ktoré už teraz trpia vysokým vyťažením. Ako by to bolo realizovateľné?
Anja Haider-Wallner: Myslím si, že nakoniec to dáva menej práce, ak si pred rozhodnutím prejdete všetky možnosti. Keď sa v obecnom zastupiteľstve prijímajú rozhodnutia proti vôli obyvateľstva, máte potom problémy a námahu. Vypomstí sa to, keď občianky a občania stoja pred dverami a rozčuľujú sa. Často nájdete lepšie riešenia, ak si na to nájdete dosť času, než keď sa ponáhľate a prijímate rozhodnutia ponad hlavy iných.
Čo by ste ako krajinská hajtmanka realizovali ako prvé?
Anja Haider-Wallner: Hneď by som otvorila všetky okná a vpustila do úradu čerstvý vietor. (smeje sa) Prvá vec, ktorú by som urobila, by bolo zabezpečenie väčšej transparentnosti. Momentálne nie je jednoduché nájsť konkrétne čísla o financiách krajiny, pretože toky peňazí cez holding, krajinu a medzičlánky nie sú ľahko vysledovateľné. Myslím si: Ak človek nemá čo skrývať a všetko urobí transparentným, má aj menší odpor. To sa však teraz, žiaľ, vôbec nedeje. Ako krajinský snem nemáme napríklad žiadny prehľad o holdingu a ani právo sa pýtať. To znamená, otázky na holding nie sú povolené a nie sú zodpovedané. To by som zmenila smerom k úplnej transparentnosti. Považujem to za dôležité aj pre občianky a občanov, napokon ide o verejné financie.
A potom samozrejme ochrana pôdy a prírody – kľúčové slovo renaturácia. Tento rok sme mali katastrofálnu povodeň a vieme, že sa stále má stavať v záplavovej oblasti. Existuje novela zákona o územnom plánovaní, ktorou sa zrušilo obmedzenie pre rodinné domy v takzvanej oblasti HQ30. HQ30 znamená, že v tejto oblasti sa štatisticky vyskytne povodeň každých 30 rokov – pričom tie čísla sú zastarané a v dnešnej dobe treba určite počítať s častejším výskytom. Že sa na týchto plochách môžu opäť stavať rodinné domy, nepovažujem za aktuálne a ani férové voči rodinám, ktorým možno potom poisťovňa odmietne plnenie, pretože vedome stavali v oblasti HQ30. Hasiči však napriek tomu musia nastúpiť a vyčerpávať pivnice.
Aká je najväčšia sila Zelených v Burgenlande?
Anja Haider-Wallner: Že sme veľmi spájajúci a veľmi dôsledne ideme svojou cestou. U nás človek vie, na čom je. Často, keď sa niekde niečo stavia alebo betónuje, na sociálnych sieťach sa hovorí: „Kde sú Zelení? Prečo to nezabránia?“ Na to môžem len povedať: demokracia sa riadi väčšinami. Keď máme desať alebo sedem percent, tak je to ťažké. Mnohí ľudia nás síce nevolajú, ale keď sa im niečo stavia pred domom, volajú po Zelených. Vtedy vedia, že sme tu a konáme. Boli sme jediní, kto v Eisenstadte hlasoval proti preklasifikovaniu územia, na ktorom vzniká štvrtý hobbymarket. Ale bohužiaľ to často nie je viditeľné.
Čo pre vás osobne znamená byť političkou?
Anja Haider-Wallner: Je úplne úžasné môcť niečo formovať. Obzvlášť v komunálnej politike vidíte veľmi bezprostredne, čo spôsobujú vaše vlastné rozhodnutia alebo nápady. Na krajinskej úrovni to možno trvá trochu dlhšie, ale za to sú vylepšenia viditeľné pre oveľa viac ľudí. Poháňa ma predstava dobrého života pre všetkých. Ako môže každý jeden z nás viesť dobrý život tu v tomto krásnom Burgenlande? Vlastne sa nachádzame v privilegovanej situácii. Máme relatívne vysoké príjmy, túto malú štruktúrovanosť, máme prekrásnu prírodu, dobré kultúrne ponuky a mnoho ďalšieho. Zachovať to a tiež zobrať so sebou ľudí, ktorí to majú ťažké, je pre mňa veľkou srdcovou záležitosťou.
Čo vás v politickom diskurze naposledy obzvlášť vyrušilo?
To, že sa pohľad stále znova upiera na určité témy, ktoré vybuchnú a sú politicky zneužívané. Napríklad mi napadá futbalový klub v Siegendorfe. Áno, šport, kluby a futbal sú dôležité, o tom niet pochýb – ale nedokážem pochopiť toto zveličovanie na krajinsko-politickej úrovni. Klubová práca a mládežnícky šport by sa nemali stať predmetom politiky.
Čo vás v politickom diskurze naposledy obzvlášť potešilo?
Anja Haider-Wallner: Vždy ma poteší, keď sa podarí spoločne niečo pohnúť. Keď dáte spätnú väzbu a potom vzniknú dobré riešenia. Existuje napríklad program „Čisté vykurovanie pre všetkých“, v rámci ktorého domácnosti s nízkymi príjmami dostanú pri výmene kúrenia späť 100 percent nákladov od štátu a krajiny. V Štajersku sa výmena predfinancuje, pretože tieto domácnosti nemajú rozpočet na prestavby a nemôžu mesiace čakať na finančnú podporu. Práve rokujeme o tom, aby aj Burgenland nanovo upravil výplatu a poradenstvo. Ak sa to podarí, naozaj ma to veľmi poteší.
Prosím, doplňte nasledujúcu vetu: Voličky a voliči, ktorí dajú svoj hlas Zeleným v Burgenlande, si môžu byť istí, že…
Anja Haider-Wallner: …budú mať v Burgenlande naďalej dobrý vzduch, dobré potraviny, dobrú, čistú vodu, bezpečnosť a dobré spolužitie.
To sú všetko veci, ktoré si želá pravdepodobne každý občan. Prečo je podľa vás pre Zelených napriek tomu také ťažké nadchnúť voličov pre svoje témy?
Anja Haider-Wallner: Máme za sebou toľko kríz. Ľudia si jednoducho želajú, aby to prestalo, aby to bolo zase ako predtým a budúcnosť bola predvídateľnejšia. Potom prídu Zelení a povedia, že musíme masívne zmeniť náš život, ak chceme zabezpečiť prežitie ľudstva na tejto planéte. To už mnohí nevládzu počúvať, je to priveľa kríz. Okrem toho si myslím, že niektorí z našich voličov a voličiek odišli kvôli koronapolitike. A napokon, netreba podceňovať ani fake news a kampane proti Zeleným, ktoré sa k nám prelievajú predovšetkým z Nemecka. Vidíme to na sociálnych sieťach s negatívnou propagandou, ktorá sa šíri aj cez messenger kanály.
Ako sa Zelení stavajú k témam starostlivosti a zdravia?
Anja Haider-Wallner: V oblasti zdravia ľudí má Burgenland ešte čo doháňať. Burgenlanďania a Burgenlanďanky chodia k lekárovi najčastejšie, majú častejšie kardiovaskulárne ochorenia, robia výrazne menej športu atď. Preto sa musia masívne rozširovať ponuky podpory zdravia. Nemocnice sú dobré, ale keď je nemocnica nevyhnutná, predtým už väčšinou veľa vecí zlyhalo.
Aj psychiatrická starostlivosť o deti a mládež je v Burgenlande nesmierne zlá. Naďalej nemáme žiadne lôžka pre hospitalizáciu, nemáme žiadnu dennú starostlivosť. Keď človek potrebuje termín v psychosociálnej službe, čaká mesiace. Bolo by teda veľkou prioritou investovať do tejto oblasti.
Ak ide o oblasť staroby, stavíme na koncept komunitných sestier (Community Nurses). Na to existoval pilotný projekt financovaný ministerstvom zdravotníctva, ktorý sa žiaľ koncom roka končí. Krajiny dostali 100 percent prostriedkov cez fond starostlivosti v rámci finančného vyrovnania na pokračovanie pilotného projektu, avšak nie účelovo viazané. Peniaze môžu použiť aj inak – a v Burgenlande sa pilotný projekt komunitných sestier teraz zastavuje. To považujem za nesmierne škoda. Komunitné sestry podporovali zdravie v obciach, napríklad prostredníctvom mesačných stretnutí. Vysvetľovali, čo môže človek urobiť pre svoje zdravie, ako si udržať dobrú pamäť, trénovať rovnováhu a mnoho ďalšieho. Cieľom bolo, aby ľudia čo najdlhšie zvládali život bez opatrovateľských služieb. Zároveň boli komunitné sestry prvou kontaktnou osobou, keď išlo o organizáciu opatrovateľských služieb. Mnohí ľudia totiž vôbec nevedia, na koho sa obrátiť, keď niekto v rodine potrebuje opateru a napríklad potrebuje miesto v zariadení.
Účinok komunitných sestier je obrovský a aj vedecky dokázaný. Ich výkony odďaľujú potrebu opatrovateľskej služby. Preto v každom prípade podáme návrh s požiadavkou, aby sa projekt predsa len predĺžil, aspoň v ôsmich pilotných obciach.
Na záver ešte jeden veľmi dôležitý bod: zdravotná starostlivosť dostupná v blízkosti domova musí byť v Burgenlande k dispozícii 24/7. Nemôže byť, aby v blízkosti nebol dostupný žiadny lekár a človek musel ísť do nemocnice, keď má malé dieťa po 22. hodine silnú hnačku. Primárne zdravotné strediská by boli podľa nášho názoru dobrým riešením.
Ďakujem pekne za rozhovor!
