Cisárska klenotnica vo viedenskom Hofburgu patrí k najvýznamnejším klenotniciam na svete a ponúka fascinujúci pohľad do európskeho panovania, náboženstva a kultúry. V celkovo 21 nádherne zariadených výstavných miestnostiach čaká na návštevníkov jedinečná zbierka svetských a duchovných pokladov. Patria k nim aj dve cisárske koruny.
Medzi ríšou a rituálom
V Svetskej klenotnici sú vystavené početné insígnie, klenoty, šperky, korunovačné rúcha a drahocennosti. Medzi nimi sa ako hlavný vrchol nachádza ríšska koruna Svätej ríše rímskej, ako aj rakúska cisárska koruna Rudolfa II. K najznámejším exponátom patrí aj legendárny „Ainkhürn“, narvalí kel, ktorý sa považoval za roh jednorožca. Priestory Svetskej klenotnice ukazujú nielen nesmierne bohatstvo monarchie, ale odrážajú aj politické ambície Habsburgovcov, napríklad prostredníctvom symbolov univerzálnej nadvlády a dynastickej moci.
Moc skrze vieru
V Duchovnej klenotnici bije srdce zbierky v inom rytme. Kto ňou prechádza, vstupuje do sveta medzi zbožnosťou, umením a reprezentáciou. Od stredovekého kultu relikvií cez protireformáciu až po barokovú nádheru sa ukazuje, ako úzko boli kedysi prepletené politika a spiritualita.
Vystavené sú vzácne monštrancie, oltárne nádoby a relikviáre, ktoré poskytujú pohľad do náboženskej praxe. Obzvlášť pôsobivé sú objekty, ako napríklad údajná Svätá kopija, ktorá mala spôsobiť Kristovu ranu na boku.
História zbierky siaha až do 14. storočia. Až v 20. storočí boli priestory, ktoré boli dlho prístupné len pre niekoľkých vyvolených, opäť sprístupnené verejnosti.
5 vecí, ktoré musíte vidieť
- ríšsku korunu Svätej ríše rímskej
- achátovú misu, ktorá bola kedysi stotožňovaná so Svätým grálom
- Svätú kopiju
- obraz Panny Márie z peria
- „roh jednorožca“, ktorý je v skutočnosti narvalím klom
Fakty a čísla o Cisárskej klenotnici
- Klenotnica sa nachádza v najstaršej časti viedenského Hofburgu, v Švajčiarskom krídle. Zbierka zahŕňa 21 výstavných miestností, rozdelených na svetskú a duchovnú klenotnicu.
- V klenotnici sú vystavené objekty z viac ako 1000-ročných dejín európskeho umenia, náboženstva a panovania.
- Vedecky vedená reorganizácia zbierok viedla v roku 1891 k založeniu Umeleckohistorického múzea, zatiaľ čo hlavné insígnie moci zostali v Hofburgu.
