Ó hanba, som nepriateľ ľudí, a dostanem sa tu do lásky, ktorá nemá konca.
„Keby bol Raimund napísal tri hry v hodnote Kráľa Álp, jeho meno by v dejinách nemeckej poézie nikdy nebolo zabudnuté“, napísal Franz Grillparzer o svojom kolegovi básnikovi. Pôvodná činoherná rozprávka Kráľ Álp a nepriateľ ľudí jasne ukazuje, o koľko predstihli Raimundove hry svoju dobu filozofickou a psychologickou hĺbkou. „Hrou alegórie, ktorá sa v ňom stelesňuje, patrí Rappelkopf ešte k barokovému divadlu; ako psychicky chorý človek už úplne k divadlu modernej doby.“ (Heinz Politzer)
V Raimundovej hre, ktorá mala premiéru v roku 1828, bohatý statkár Rappelkopf nikomu nedôveruje. Ani jeho vlastnej rodine sa nepodarí k nemu preniknúť. Až keď mu mocný kráľ Álp Astragalus ukáže jeho vlastné ja, vylieči sa zo svojej misantropie a dospeje k sebapoznaniu.
Raimundova činoherná rozprávka ponúka množstvo veľkolepých charakterov – od ľudomilom pohŕdajúceho Rappelkopfa cez jeho manželku Sophiu, zúfalo bojujúcu o ich manželstvo, a tajomného kráľa Álp, až po komické postavy hry: sluhu Habakuka, ktorý neustále o sebe tvrdí, „dva roky som bol v Paríži“, a prostorekú slúžku Lischen. Hudba, vrátane známych piesní ako „So leb' denn wohl, du stilles Haus“, pochádza od Wenzela Müllera. Josef E. Köpplinger, ktorý v Theater in der Josefstadt slávil veľký úspech s hrou Sedliak milionárom, touto inscenáciou pokračuje vo svojom skúmaní diela Ferdinanda Raimunda.
