Cisár, ktorý sa vysmieva smrti, a kompozícia, ktorá sa tvárou v tvár umieraniu stáva odkazom: „KaiserRequiem“ spája strhujúcu komornú operu Viktora Ullmanna „Cisár z Atlantídy“ s nedokončeným Requiem d mol KV 626 Wolfganga Amadea Mozarta do jedinečného hudobno-divadelného dialógu.
Viktor Ullmann, ktorý na svojej opere pracoval v rokoch 1943/44 v koncentračnom tábore Terezín, vykresľuje v diele „Cisár z Atlantídy“ pochmúrny obraz tyranskej vlády, ktorá vojnou a chaosom ničí vlastnú moc. Keď Smrť odmietne pracovať, systém sa zrúti – symbol namierený proti totalitnému násiliu a neľudským ideológiám. Ullmannovo dielo vzniklo v neľudských podmienkach predtým, ako bol on aj jeho libretista Peter Kien v roku 1944 deportovaní do Osvienčimu a zavraždení.
Requiem Wolfganga Amadea Mozarta, napísané v posledných mesiacoch jeho života v roku 1791, je hudobným monumentom venovaným existenciálnym otázkam smrti. V réžii a choreografii Andreasa Heiseho a pod vedením Omera Meira Wellbera sa tieto dve diela spájajú do pôsobivej inscenácie, ktorá prepája tanec, spev a orchester.
„KaiserRequiem“ je súhrou opery, baletu a koncertu, ktorá prekračuje hranice žánrov. S tanečníkmi Viedenského štátneho baletu, sólistami, zborom a orchestrom Volksoper Wien vzniká zvuková aj vizuálna cesta naprieč témami moci, pominuteľnosti a ľudskosti.
