Publikumsbeschimpfung? Divadlo je mŕtve! Načo teda v roku 2023 ešte nadávať publiku? Nemal by sa po korone, celosvetovej konkurencii streamovania a prázdnych sedadlách publiku oveľa viac rozprestrieť červený koberec? Vôbec nie. Pretože to, čo sa v tomto rýchlom a zbesilom spektákli najskôr hádže divadlu na hlavu, ukazuje nakoniec jedno: divadlo, to sme my všetci a vždy, či chceme alebo nie!
Po úspešnom, na cenu Nestroy nominovanom diele VIEL GUT ESSEN prichádza druhá časť od indie-rock-divadelného tímu okolo kultovej kapely Kreisky – aktuálny pohľad na škandalózny text nositeľa Nobelovej ceny zo 60. rokov.
Hudba: Michael Mautner a Kreisky
Hrajú: Tanja Raunig, Franz Wenzl a Kreisky
Zbor: Anna Hauf, Anita Rosati a Berenike Tölle
Réžia: Matthias Jodl
Handkeho „Publikumsbeschimpfung“
Publikumsbeschimpfung je divadelná hra od Petra Handkeho. Pozostáva z jedného dejstva, nehrá sa, ale prednáša („hovorená hra“) a mala premiéru 8. júna 1966 vo Frankfurte nad Mohanom v Theater am Turm v réžii Clausa Peymanna.
Handkeho prvá hovorená hra je vyjadrením jeho odmietnutia divadelných foriem a ich tém, ktoré prevládali v 60. rokoch 20. storočia. V obzvlášť ostrom kontraste stojí k epickému divadlu Bertolta Brechta s jeho dokumentárno-didaktickými prístupmi. Handkemu išlo o to, aby podporil premýšľanie o divadle samotnom. Do centra jeho záujmu sa dostáva najmä dianie medzi hercom a publikom počas divadelného predstavenia.
Publikumsbeschimpfung sa začína riadkami:
Neuvidíte žiadne predstavenie.
Vaša túžba po pozeraní nebude uspokojená.
Neuvidíte žiadnu hru.
Tu sa nebude hrať.
Na scéne vystupujú štyri bezmenné osoby bez špeciálnych kostýmov a oslovujú publikum, ktoré sedí vo svetle, priamo: My iba hovoríme. Tým je už povedané, že hra neponúka dej v klasickom zmysle. Ide skôr o to, vysporiadať sa s divadlom. Herci v ďalšom priebehu hry najskôr reagujú na prípadné individuálne pocity publika a oslovujú ho priamo, avšak bez toho, aby mu pritom nadávali.
Cieľom samotného nadávania publiku, ktoré tvorí len poslednú časť hry, je podľa predchádzajúceho vyhlásenia hercov vytvoriť istú bezprostrednosť: Publiku sa adresujú všelijaké nepríjemné označenia, z ktorých nezanedbateľná časť konkrétne naráža na mladšie nemecké dejiny medzi rokmi 1933 a 1945, napr. vy podnecovatelia vojny, vy podľudia. Po nadávkach herci poprajú publiku dobrú noc a začnú nahlas tlieskať.
