Heidelbeerhugo, narodený začiatkom 80. rokov, čiže dieťa 90. rokov, je synom srbskej matky, manželom a otcom rodiny. Po dvoch desaťročiach v marketingu vymenil pred štyrmi rokmi písací stôl za kabaretné pódium a už so svojím debutovým programom „Was frag ich auch so blöd?“ hral pred vypredanými sálami. V súčasnosti hosťuje so svojím druhým programom „10-Meter-Turm“ po Rakúsku. schauvorbei.at sa stretol s kabaretistom a tvorcom obsahu na rozhovor.
schauvorbei.at: Tvoja kariéra začala v júni 2022, keď si na odporúčanie svojej manželky zverejnil prvé komediálne videá na sociálnych sieťach. Ktoré tvoje vlastnosti ju viedli k tomu, aby ti dala tento prelomový tip?
Heidelbeerhugo: Moja manželka si myslela, že ľudí vždy rozosmejem, preto by som mal patriť do televízie alebo na javisko namiesto za písací stôl. Vždy vo mne videla viac ako ja sám, respektíve mi verila, vtedy som ešte nebol taký odvážny. Celé mesiace a roky ma povzbudzovala a hovorila, že by som to mal skúsiť na sociálnych sieťach. A ak by to nefungovalo, môžem predsa všetky videá zasa vymazať. Hlavná vec, aby som sa už nemusel pýtať: „Čo ak?“ Tak som ten krok urobil a fungovalo to. Chvalabohu, veľmi sa z toho teším a som jej nesmierne vďačný!
schauvorbei.at: Bol si teda už predtým tým, kto rozosmieval svoju rodinu a priateľov?
Heidelbeerhugo: Áno, to bolo vždy súčasťou mojej osobnosti. Bol som triedny šašo a hovorca triedy. A pri skupinových prácach som bol vždy ten, kto musel hovoriť. To mi aj vyhovovalo a robil som to rád. Úprimne povedané, nikdy mi ani neprekážalo, že na mňa pritom zízajú.
schauvorbei.at: Keďže Michaelov Bauerov je ako maku, vybral si si pre svoje pôsobenie ako kabaretista umelecké meno „Heidelbeerhugo“. Chcel by si si toto alias ponechať aj s rastúcou popularitou, alebo by si v budúcnosti radšej vystupoval viac pod svojím občianskym menom?
Heidelbeerhugo: Moje vedenie a ja sme sa nedávno rozhodli ísť na verejnosti naplno pod menom Heidelbeerhugo. Ľudia si toto meno dobre pamätajú už len vďaka sociálnym sieťam. Je chytľavé a proste iné. Na začiatku to bolo len náhradné meno pre sociálne siete, pretože som sa nechcel volať „coolboy_mb_1983“ alebo tak nejako. Medzitým si však uvedomujem, že vôbec nie je také hlúpe, ak sa volám inak ako Michael Bauer. To by som sa totiž mohol rovno volať Ján Novák.
schauvorbei.at: Veria už niektorí ľudia, že „Hugo“ je tvoje skutočné krstné meno?
Heidelbeerhugo: Áno, je veľmi veľa takých, ktorí ma zdravia „Hugo“ alebo „pán Heidelbeer“. Existujú tisícky rôznych variantov, niekedy aj len „Heidelbeere“. S tým sa samozrejme musí počítať, keď sa človek nazve „Heidelbeerhugo“. Kým sa ľudia bavia a meno im nejako utkvie v pamäti, je to úplne v poriadku. Nie som však ani z tých, ktorých by sa dotklo, ak ich niekto osloví normálnym menom.
schauvorbei.at: Len niekoľko týždňov po tvojich prvých videách si bol pozvaný do ORF Comedy Challenge, kde si obsadil druhé miesto. O niečo neskôr ťa bolo vidieť v letnom vydaní Pratersterne a v septembri 2023 už nasledoval tvoj prvý sólový program. Vidíš to vzhľadom na tento rýchly vzostup ako prekliatie alebo požehnanie, že ide o takzvané neskoré povolanie?
Heidelbeerhugo: Vidím to ako požehnanie. Predtým by to u mňa nešlo, pretože som si dostatočne neveril. A človek už potrebuje mať hrošiu kožu, lebo nie každý ťa pokladá za skvelého. Tak je to všade v živote. Ako by to aj mohlo fungovať, aby ťa mal každý rád? Keď je človek na verejnosti, musí počítať s tým, že niekto povie niečo zlé alebo vyjadrí kritiku. To môže byť konštruktívne, ale niekedy si ľudia len proste vylievajú zlosť. Na to, aby sa s tým človek vyrovnal, je už podľa mňa potrebná istá životná skúsenosť.
schauvorbei.at: Do akej miery ti pomohli tvoje skúsenosti z pôsobenia v marketingu zorientovať sa vo svete kabaretu?
Heidelbeerhugo: Myslím, že v sebe nosím istú ochotu podávať výkon a pracovnú morálku. Chodím včas a spoľahlivo odpovedám na e-maily. A keď do toho niečo vlezie, tak to aj odkomunikujem. To sú drobnosti, ktoré si iní ľudia všimnú v pozitívnom svetle. Môj manažment funguje rovnako, ak nie ešte lepšie – tam nezostane nič nezodpovedané. Toto podnikateľské konanie na pozadí kabaretnej existencie pre mňa nie je ťažké, pretože som sa to roky učil v kancelárii. A keď ten zvyšok ide relatívne ľahko od ruky, uvoľní to hlavu pre umelecké záležitosti.
schauvorbei.at: Prítomnosť na pódiu a dobré načasovanie sa považujú za kľúčové vlastnosti v kabarete. Ako si si toto remeslo osvojil?
Heidelbeerhugo: So sociálnymi sieťami a kabaretom som predsa začal až v 39 rokoch. Predtým som sa však na to určite rozbiehal dobrých 33 rokov. Počas tohto času som pozoroval ľudí, počúval ich príbehy, hľadal pointy a premýšľal v postavách. Veľkou zmenou bol potom krok na verejnosť a hranie na pódiu. Tam sa pri každom vystúpení ešte niečo naučím, pretože sa vždy stane niečo nové. Raz som napríklad po prestávke išiel na pódium zasa príliš skoro. Tak som sa skrátka posadil a chvíľu sa porozprával s ľudmi, kým sa mohlo pokračovať. Pokiaľ nejde o lekársku pohotovosť, ľudí predsa teší, keď sa stane niečo nepredvídané.
schauvorbei.at: Na svojej ceste si okrem iného spolupracoval s Manuelom Rubeyom ako mentorom a s Paulom Klambauerom ako spoluautorom svojich programov. Čo si sa od nich dvoch dokázal naučiť a ako ovplyvnili tvoj vývoj?
Heidelbeerhugo: Manuela Rubeya som spoznal v rámci svojej účasti v ORF Comedy Challenge. Vždy mi dodával nesmiernu sebadôveru. Okrem toho z neho vyžaruje absolútny pokoj. Nič ho nedokáže vyviesť z miery. To som sa od neho snažil trochu odkukať. V tomto období mi vždy stál po boku slovom aj činom.
Paul je zasa neskutočne dobrý vo vyvíjaní postáv. Človek sám totiž takpovediac získa profesionálnu slepotu, keď napíše program a už ho šesťkrát prepracoval. Druhý, ostrý rozum, ktorý povie: „Na toto sa musíš pozrieť znova, ešte mi dostatočne netrpíš,“ veľmi pomáha.
schauvorbei.at: Vo svojich programoch a videách sa opakovane vraciaš k svojim srbským koreňom a kultúrnym klišé. Kde je pre teba hranica medzi sebairóniou s nadhľadom a nebezpečenstvom posilňovania existujúcich predsudkov?
Heidelbeerhugo: Vo svojej práci spracovávam svoj život, svoju mladosť, svoje skúsenosti. Moja mama bola gastarbeiterka, ktorá prišla v 70. rokoch z Juhoslávie do Rakúska. Rozprávala presne tak, ako to ja vo videách napodobňujem. Prečo by som to mal teda podávať inak? To bolo skrátka moje detstvo, preto ho tak aj podávam. Rovnako je to s inými situáciami. Myslím, že ľudia veľmi, veľmi presne rozumejú môjmu postoju a tomu, že nikomu nechcem zle. Za všetkým, čo robím, stojí heslo „Máme sa radi, sme k sebe dobrí“.
Na začiatku mi tiež mnohí hovorili, že nemôžem hovoriť „Jugo“. Ale to predsa nie je nadávka, len to označuje osoby z bývalej Juhoslávie. Ľudia s týmto migračným pôvodom sa sami nazývajú „Jugo“. Ak ma však niekto chce pochopiť zle, tak ma aj tak pochopí zle. Drvivá väčšina však aj tak presne chápe, že to všetko treba brať s nadhľadom. Veď ja ani nikdy neútočím na druhých, ale sám som ten hlupák. A nezovšeobecňujem, len rozprávam, ako to je u mňa.
schauvorbei.at: Len nedávno si odohral časť svojho debutového programu s bezplatným vstupom na Donauinselfeste. Dňa 14. augusta vystúpiš okrem toho s bezplatným vstupom so svojím súčasným programom na pódiu Bühne Donaupark. Do akej miery sa líši neplatiace publikum od publika, ktoré si cielene kúpilo lístok?
Heidelbeerhugo: Človek by si myslel, že sa líšia. Ale myslím si, že čím dlhšie trvá moja profesionálna dráha, tým je ten rozdiel menší, pretože ľudia ťa predsa len už odniekiaľ poznajú. Možno síce u mňa v kabarete ešte nikdy neboli, ale sú zvedaví a majú už isté základné očakávanie, a ja samozrejme robím všetko pre to, aby som ho splnil. Na Donauinselfeste bolo publikum napríklad v skvelej nálade. Ale bez ohľadu na to, či ľudia platia alebo nie: v konečnom dôsledku majú mať proste pekný večer. To, či sa smejú alebo nie, nezávisí od ceny lístka.
schauvorbei.at: Medzitým už hosťuješ so svojím druhým programom a súčasne pôsobíš na sociálnych sieťach a v rádiu. Čo ťa láka na jednotlivých formátoch a kde sa ako umelec cítiš najviac doma?
Heidelbeerhugo: Všetko má svoje vlastné čaro. Vnímam to ako nesmierne privilégium, že to všetko môžem robiť a že sú ľudia, ktorí mi veria. Je pekné, že vďaka mojej profesii sa otvára veľmi veľa dverí. Prejsť nimi však človek musí vždy sám, nikto vám nič nedaruje.
Najviac ma napriek tomu baví moja hlavná činnosť – kabaret, pretože od publika okamžite dostanete neskutočnú energiu. V rádiovej relácii sa vlastne rozprávam len s Bernhardom Vosickym a príde pár správ cez WhatsApp. Na sociálnych sieťach je to vlastne to isté. Video s 1 000 pozretiami sa pri natáčaní, strihaní a zverejňovaní cíti úplne rovnako ako video s miliónom pozretí. Až dodatočne sa stane niečo iné, ale to pre teba, kto video produkuje, nerobí žiaden rozdiel.
schauvorbei.at: Am 21. Jänner 2026 feierte der Kurzfilm „Die gemeinen Kleinigkeiten“ Premiere. Darin spielst du den gepiesackten, übergewichtigen Protagonisten Josef Hermann, der lernt, für sich selbst einzustehen. Wie ungewohnt war es für dich als Kabarettist, in eine derart ernste Rolle zu schlüpfen?
Heidelbeerhugo: Režisér filmu Florian Moses Bayer je jedným z mojich sledovateľov na sociálnych sieťach. Napísal mi a povedal, že pozná moje videá a verí, že by som zvládol rolu v jeho filme. Tak som bol na konkurze a skutočne z toho niečo bolo. Rámcové podmienky na filmovom pľaci s veľkou kamerou, osvetľovačmi a zvukármi, ďalšími 50 ľuďmi a tak ďalej sa síce od mojich doterajších skúseností veľmi líšili, ale fungovalo to dobre a veľmi ma to bavilo.
schauvorbei.at: Uprostred každodenného turné si zároveň manželom a otcom rodiny. Wie gelingt dir die Balance zwischen Bühne, Reisen und Familienleben?
Heidelbeerhugo: Extrémne samozrejme pomáha, že moje deti sú už veľké. Príbehy z kabaretu, v ktorých majú ešte 14 a 16 rokov, sú už trochu minulosťou. Medzitým sú z nich mladí dospelí a sú už z najhoršieho vonku.
Moja žena a ja sme v kontakte pravidelne aj napriek turné. Da muss mein Tourtechniker dann durch, wenn ich neben ihm im Auto mit meiner Frau über die Freisprechanlage telefoniere. Das muss er ertragen. Dafür hat er aber auch jederzeit freie Anrufe, die ich dann ertrage. (usmieva sa)
Celé týždne však aj tak nikdy nie som preč a snažím sa čo najčastejšie spať doma. Am Anfang war das natürlich ungewohnt, vor allem, weil die Arbeitszeiten versetzt sind. Meine Frau verlässt das Haus schon sehr früh, und wenn sie heimkommt, bin ich erst zwei, drei Stunden wach. Wenn ich an dem Tag auftrete, haben wir dann ein bisschen gemeinsame Zeit, bis ich wegmuss. Je nachdem, wo ich auftrete, bin ich dann zwischen 23 und 2 Uhr in der Nacht wieder zu Hause. Aber das funktioniert, wenn beide wollen, wenn sich beide gern haben und wenn man sich regelmäßig austauscht und erreichbar ist.
schauvorbei.at: Na čo sa v blízkej budúcnosti pracovne tešíš?
Heidelbeerhugo: V septembri ma čakajú hneď dva vrcholy v mojej kariére. Na jednej strane sa 8. septembra v rámci letného kabaretu ORF „DIE.NACHT Sommerfrische“ bude na stanici ORF 1 vysielať môj program „10-Meter-Turm“. Na druhej strane deň predtým oslávim vydanie svojej prvej piesne. Pieseň „Ein Gangster mags clean“ sa objavila v prvom programe, čoskoro si ju však budete môcť vypočuť aj na Spotify a pod. Z toho sa nesmierne teším. Okrem toho sa samozrejme teším na svoje nadchádzajúce vystúpenia. V auguste hrám na Bühne Donaupark, od 20. septembra oslavujem v CasaNova opäť začiatok turné po lete a 27. septembra vystúpim v Stadtsaali. Všetky ďalšie termíny nájdete na mojej webovej stránke www.heidelbeerhugo.at. Teším sa na každého jedného z vás, kto príde a strávi so mnou večer!