Odvaha je v rodine Moosbruggerovcov z hotela Post Lech na prvom mieste. Z tradície: boli to Erich a Irma, starí rodičia dnešného majiteľa, ktorí v roku 1937 kúpili malý hostinec vo veľmi zlom stave. Pre mnohých to bol čistý hazard, vtedy bola totiž táto horská dedinka vo Vorarlbersku ešte ďaleko od toho, aby bola taká mondénna ako napríklad Zürs.
Napriek takýmto skeptickým hlasom sa Post Lech stal skutočným úspešným príbehom: hotel dnes patrí k najrenomovanejším v Alpách – exkluzívny dom, ktorý spĺňa aj tie najvyššie očakávania tých najvýznamnejších hostí. K nim patria napríklad už celé desaťročia zástupcovia holandskej kráľovskej rodiny, ktorí pri svojej návšteve obývajú osem izieb hotela. Pri vchode do tohto vyhradeného krídla sa mimochodom na stene nachádza rodokmeň rodiny Moosbruggerovcov, aby šľachtici videli: aj hotelieri si zakladajú na pôvode a genealógii.
Počujete všetky jazyky sveta, keď sa prechádzate domom so 46 izbami v ôsmich kategóriách. Všade narazíte na staré spomienkové predmety z histórie, veď budova postavená pravdepodobne v 17. storočí kedysi slúžila ako pošta. O minulosti hotela rozpráva hotelier Florian Moosbrugger so svojou láskou k histórii veľmi rád, napríklad o renovácii v 50. rokoch. Vtedy Post Lech vyvolal s novou fasádou v obci rozruch: „Dedinčania si mysleli, ako niekto môže natrieť dom na ružovo a maľovať kone na stenu?“, hovorí Florian Moosbrugger so žmurknutím. Nový vzhľad mal špeciálny dôvod: Moosbruggerovci boli totiž priateľmi s bavorskou lyžiarskou rodinou Neureutherovcov, čo malo vplyv na bavorsky pôsobiaci dizajn s kovanými prvkami a práve touto špeciálnou maľbou na fasáde. A tam sa skvie aj výrok starej mamy Irmy: „Žiadna vec sa neurobí tak pekne, príde posmievač, ktorý ju vysmeje. Keby si prišiel skôr, bola by som si od teba vzala radu; preto choď preč a mlč, každý stavia, ako sa mu zachce.“
Rozdiel je v detailoch
Moosbruggerovci jednoducho vždy neochvejne idú svojou úspešnou cestou a rola hostiteľa je hlboko zakorenená v ich génoch. Florianov otec napríklad získal dôležité skúsenosti v USA ako čašník a recepčný, strýko žije ako hotelier na Bermudách a on sám sa počas svojich turistických rokov potuloval po celej Európe. Pritom sa Florian Moosbrugger naučil aj krédo, ktorým sa v Post Lech vždy žije: „Rozdiel je v detailoch.“ Pestovať tradíciu a napriek tomu ísť s dobou: tejto veľkej výzve čelil Florian Moosbrugger napríklad pri prestavbe kúpeľnej časti a reštaurácií: „Koľko modernosti Post unesie? Je jasné: nestaviame nič, čo len vyzerá ako staré. Vnášať moderné prvky je chúlostivé, to bolo a stále je vzrušujúce balansovanie na hrane.“
Hory svetového mena
Hostia hotela Post Lech sa najmä v zime tešia z ideálnej polohy: 50 metrov od hotela leží lanovka Rüfikopfbahn, ktorou sa vyveziete z 1 447 metrov až k horskej stanici vo výške 2 350 metrov. Snové zjazdovky Arlbergu patria medzi najlepšie na svete. „Arlberg má na celom svete veľký význam,“ vie Florian Moosbrugger. „Pretože tu boli najlepší inštruktori lyžovania, ktorí okrem iného odišli do Austrálie alebo Argentíny a robili reklamu Arlbergu.“ Okrem hôr a zjazdoviek sú to však aj mnohé lyžiarske hviezdy, ktoré sú považované za vlajkové lode Arlbergu. Len zo samotného Lechu pochádza päť olympijských víťazov v lyžovaní: od Egona Zimmermanna až po Patricka Ortlieba. Veľkú históriu Arlbergu si pripomínajú pretekmi „Der Weiße Ring“ (18. január 2025). Najlegendárnejší lyžiarsky okruh Álp spája Lech so Zürsom, Zugom a Oberlechom s približne 22 km zjazdoviek a 5 500 výškovými metrami.
Obľúbené u gurmánov
Hotel je však aj miestom stretnutí milovníkov pôžitkov, od ušľachtilého jedla cez kultivovaný drink na bare až po popoludňajší čaj. Štyri reštaurácie patria k najlepším na Arlbergu. Pôsobivá je panoramatická reštaurácia Postblick, kde bola stará stena smerom do údolia kompletne vybúraná a presklená až po zem. Pri večeri si tu môžete vychutnať výhľad na osvetlenú 1 500-člennú dedinku Lech. Jägerstube, Emostube a Kutscherstube dopĺňajú ponuku pre fajnšmekrov.
Pretože sa však Lech stáva aj miestom umenia a kultúry, má Florian Moosbrugger na záver ešte jeden tip: „Po lyžovačke by ste mali navštíviť svetelné umenie Jamesa Turrella v Skyspace v Oberlechu. Krátko pred východom a západom slnka sa steny a strop ponoria do farebne sa meniaceho svetla. Obloha pôsobí cez otvor ako súčasť priestoru.“
