schauvorbei požiadalo hejtmanov z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandu na záver leta o rozhovor. Okrem celoštátnych výziev, ako sú inflácia, trh práce a téma bývania, išlo aj o individuálne opatrenia a projekty. V tomto rozhovore sa dozviete, čo plánuje Johanna Mikl-Leitner na nasledujúce mesiace.
Aký bol priebeh leta v Dolnom Rakúsku?
Johanna Mikl-Leitner: Z vlastnej skúsenosti viem, že Dolné Rakúsko ako dovolenková destinácia ponúka neuveriteľne veľa – nájdete tu jednoducho všetko, čo potrebujete, od zážitkov v horách až po jazerá na kúpanie. Tento rok sme obzvlášť zaznamenali, že sa mnohí rozhodli pre dovolenku v Dolnom Rakúsku veľmi spontánne. Na juhu Európy bolo pre mnohých jednoducho príliš horúco.
To nie je len subjektívny dojem, podčiarkujú to aj čísla a fakty. V Dolnom Rakúsku smerujeme k najlepšej letnej sezóne od roku 2019. Z toho mám radosť predovšetkým kvôli našim hostiteľkám a hostiteľom, ktorí s veľkým nadšením a vášňou robia z Dolného Rakúska krajinu pôžitkárov pre svojich hostí. O to krajšie je, že som pred niekoľkými mesiacmi mohla prevziať rezort cestovného ruchu a môžem tak robiť ešte viac reklamy pre našu nádhernú spolkovú krajinu. A mám hneď aj tip pre všetky čitateľky a čitateľov. Práve sa začalo piate ročné obdobie v Dolnom Rakúsku. Vinobranie láka svojimi podujatiami každoročne tisíce hostí zblízka i zďaleka. Preto moje pozvanie: Objavte aj vy vinobranie a príďte do Dolného Rakúska na pohárik vína!
Jeseň má mnoho pekných stránok. S chladnými teplotami sa však blíži aj vykurovacia sezóna. Aké podporné opatrenia budú v nasledujúcich mesiacoch – aj vzhľadom na zdražovanie vo všeobecnosti – pre občanov pripravené?
Johanna Mikl-Leitner: Áno, zdražovanie je stále veľkým problémom. K tomu sa pridávajú ďalšie globálne výzvy, ako je inflácia a vysoká úroková sadzba. Ako krajina Dolné Rakúsko robíme všetko, čo krajina môže urobiť, aby sme ľudí previedli týmto náročným obdobím. Mám na mysli napríklad náš príspevok na náklady na bývanie v hodnote 85 miliónov eur, príspevok na začiatok školského roka a zrušenie krajinskej koncesionárskej platby GIS.
Len samotný štátny poplatok GIS prinesie obyvateľstvu v budúcom roku odľahčenie vo výške 41 miliónov eur. Okrem toho od októbra prichádza dolnorakúsky šek na opatrovateľskú starostlivosť. Týmto krajina podporí 47 000 ľudí odkázaných na opatrovanie a ich príbuzných v Dolnom Rakúsku sumou 1 000 eur. Opatrenie slúži prednostne na posilnenie domácej starostlivosti. Ale samozrejme pomáha aj v časoch inflácie.
V budúcnosti by malo ekonomické vzdelávanie na dolnorakúskych školách zohrávať väčšiu úlohu. Budú deti a mládež pripravovaní aj na digitalizáciu a z toho vyplývajúce zmeny na trhu práce?
Johanna Mikl-Leitner: Najprv by som sa chcela poďakovať za to, čo sa v našich školách každý deň dosahuje – od našich žiakov, učiteľov a aj rodičov. Ale samozrejme, žijeme v dobe rýchlych zmien. Dalo by sa povedať: jedinou konštantou je zmena. Preto je dôležité, aby sme našim žiakom dali potrebné nástroje na to, aby túto zmenu zvládli. Preto sa zameriavame na sprostredkovanie základných vedomostí o finančnom a ekonomickom svete, tak ako sa to už deje na niektorých našich školách.
Myslím tu napríklad na ponuku dolnorakúskeho „finančného vodičského preukazu“ na polytechnických školách, pilotný projekt, za ktorý sme dostali skvelú spätnú väzbu. To je dôležité, pretože komplexné ekonomické vzdelávanie je najlepšou prípravou na neskorší pracovný a ekonomický život.
Ďalšou dôležitou oblasťou je samozrejme aj digitalizácia. Preto sa povinné cvičenie „Digitálne základy“ stáva povinným predmetom. Pretože chceme využívať príležitosti digitalizácie, ale aj preto, že chceme sprostredkovať správne používanie – kľúčové slová fake news a sociálne siete.
V súčasnosti prebiehajú rokovania o finančnom vyrovnaní. V akých oblastiach a opatreniach potrebuje krajina Dolné Rakúsko v nasledujúcich rokoch nevyhnutne viac peňazí?
Johanna Mikl-Leitner: Áno, je to pravda, v nadchádzajúcich mesiacoch vstupujú rokovania o finančnom vyrovnaní medzi spolkovou vládou, krajinami a obcami do veľmi rozhodujúcej fázy. Sme jednoznačne proti tomu, aby sa súčasné finančné vyrovnanie, ktoré ešte vychádza z kľúča rozdelenia z roku 2017, naďalej predlžovalo. Odvtedy sa veľa zmenilo. Krajiny potrebujú v budúcnosti 25 namiesto 20 percent a obce okolo 15 namiesto 12 percent prostriedkov. Pretože sme to my, kto musí znášať rastúce náklady v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí, opatrovateľskej služby a elementárnej pedagogiky. Ide o to rozdeliť záťaže a úlohy tak, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok pre našich krajanov. Naďalej som optimistická, že všetky zúčastnené strany chcú spravodlivé a udržateľné finančné vyrovnanie.
Akým výzvam sa budete v poslednom štvrťroku roka venovať obzvlášť?
Johanna Mikl-Leitner: Doba, v ktorej žijeme, je a zostáva náročná. Týka sa to našej práce, nášho hospodárenia, celého nášho života. Myslím tým vojnu na Ukrajine, energetickú krízu, zdražovanie, oneskorené dodávateľské reťazce, vysokú úrokovú sadzbu. To všetko zaťažuje našich krajanov, naše obce, naše podniky a ich zamestnancov. Naším cieľom je v tejto dobe podať ľuďom pomocnú ruku tam, kde je to obzvlášť potrebné, a zároveň urobiť z našej krajiny vzorovú krajinu so zdravým rozumom.
To znamená okrem iného, že masívne investujeme do rozširovania starostlivosti o deti, aby naši krajania mali slobodu výberu, či ostanú doma so svojimi deťmi alebo sa rýchlo vrátia do pracovného života. Preto sa dôrazne zasadzujem za energetickú pomoc pre podniky. Chcem, aby mal priemysel v Rakúsku budúcnosť aj v nasledujúcich rokoch a mohol tak naďalej vytvárať vysokokvalitné a dobre platené pracovné miesta. A investujeme masívne do rozširovania obnoviteľných zdrojov energie, pretože to prospieva klíme a znižuje našu závislosť od Ruska. V súčasnosti je viac ako 200 nových veterných elektrární vo výstavbe, v konaní alebo v pláne. Od roku 2005 klesli emisie CO2 v Dolnom Rakúsku o štvrtinu. Vďaka tomu sme najlepšou spolkovou krajinou v rámci Rakúska.
Aké priority chcete s FPÖ v najbližších rokoch bezpodmienečne realizovať?
Johanna Mikl-Leitner: Úplne ústrednou témou je pre mňa téma vlastníctva. Pretože vlastníctvo je najlepšie zabezpečenie na starobu a musíme aj v časoch zdražovania prijímať opatrenia, aby predovšetkým mladí krajania mohli naďalej nadobúdať vlastníctvo. Podľa štúdie mládeže Ö3 chce totiž 93 percent žiť vo vlastnom. Dolné Rakúsko je krajinou vlastníkov – a to by tak malo aj zostať. Okolo 70 percent našich krajanov žije vo vlastnom dome. Kvôli vysokým cenám stavebných prác a úrokom z úverov však musíme prijať opatrenia, aby si mladí ľudia mohli aj v budúcnosti splniť sen o vlastníctve.
Revíziou smerníc o podpore bytovej výstavby na jeseň robíme práve to, aby sme ďalej cielene podporovali a zabezpečili cenovo dostupné bývanie v našej spolkovej krajine. Zároveň musí finančný dozor konečne znížiť svoje požiadavky pri poskytovaní úverov. A štát by mal zrušiť daň z nadobudnutia nehnuteľnosti pri prvom nadobudnutí vlastníctva vo výške 3,5 percenta kúpnej ceny a tento výpadok nahradiť obciam. Celkovo existuje celý rad skrutiek, ktorými treba otočiť. A jedno je pre mňa tiež jasné: Dodatočné dane na vlastníctvo sú pre nás absolútne neprijateľné.
