Najväčšie želanie Lisy Pac sa tento rok splnilo: speváčka vystúpila so svojimi hitmi na festivale Frequency. Koncert jej prišiel takmer nereálny. „Veď som tam kedysi pracovala za barom,“ hovorí 29-ročná Viedenčanka v rozhovore pre schau. Odvtedy sa veľa zmenilo: Jej skladbu „Helium“ hrali v roku 2019 veľké rakúske hudobné stanice ako Ö3, všetky stanice Antenne a Kronehit. Minulý rok ju porota Amadeus Austrian Music Awards nominovala za skladbu „Boring“ v kategórii „Najlepšia skladateľka roka“. Naposledy vydala Viedenčanka svoj singel „Bedroom“. Pre príslušné video sa dokonca zhostila úlohy producentky a určovala scény.
Ako to bude ďalej? Ak sa opýtate Lisy Pac na jej veľké ciele, odpoveď znie veľmi prízemne: „Samozrejme, bolo by super, keby som niekedy vyhrala Grammy, ale okrem toho je pre mňa oveľa dôležitejšie oslavovať malé ciele a vážiť si cestu k nim.“ Tento rok sa každopádne teší na svoje vystúpenie na festivale Waves 8. septembra v rodnom meste.
Ale najprv všetko od začiatku: Ako sa Lisa Pachinger – to je jej skutočné meno – vôbec dostala k hudbe? Vášeň jej do vienka vložil otec, ktorý hrá na klarinete vo Viedenských symfonikoch. Aj jej matka má vplyv na Lisinu činnosť: „Hoci nie je hudobníčka, má fantastický sluch. Jej ukazujem svoje piesne, keď chcem poznať názor.“
Odkedy si pamätá, Lisa hrá na klavíri, medzitým aj na gitare. Jej vášeň pre pop a džez sa prejavila tiež skoro: „Ako dieťa som stála pred zrkadlom a spievala som pesničky Backstreet Boys do kefy na vlasy. Keď som mala dvanásť, sedela som pri raňajšom stole a povedala som rodičom: ‚Raz ma budete počuť v rádiu.‘ Že sa to stalo skutočnosťou, má niečo neskutočné,“ hovorí.
Pritom ten veľký moment, keď jej pieseň „Sunshine“ prvýkrát zaznela v rádiu, jednoducho prespala. „V neskorom dopoludní som vypla režim lietadlo a myslela som si, že mi vybuchne telefón, pretože som dostala toľko správ a hovorov.“ Dodnes je tento deň jedným z jej absolútnych kariérnych vrcholov. Pri jej rakúskych koreňoch vyvstáva otázka: Prečo Lisa vlastne nespieva po nemecky? „Nuž, úprimne povedané, myslím si, že keď spievam texty po nemecky, znejú príliš ako šláger. Texty piesní v angličtine sú podľa mňa jednoducho estetickejšie,“ hovorí Lisa. Navyše má silný vzťah k anglicky hovoriacim krajinám.
Pretože speváčka a skladateľka nielenže nejaký čas strávila v Londýne, ale bola tam aj doma. „Chcela som ísť preč z Viedne, aby som vyšla zo svojej komfortnej zóny. Považujem za nesmierne dôležité získavať nové skúsenosti mimo známeho prostredia.“ A skúseností v Londýne nabrala habadej: Vďaka veľmi silnej hudobnej konkurencii a mnohým živým vystúpeniam dostala speváčka „správny drive“, ako sama hovorí. Londýn nebol len prípravou na jej kariéru: Počas koronavírusových lockdownov si tam občas urobila pohodlie. Medzitým je časť jej tímu v Londýne. Napriek tomu veľká časť jej hudby stále pochádza takpovediac z obývačkovej pohovky, pretože Lisa má štúdio vo svojich štyroch stenách.
Jej hudbu inšpirujú osobné zážitky. Okrem toho má 29-ročná umelkyňa vlastnú kreatívnu techniku: „Práve sa snažím v mysli prehrať veľa scenárov typu čo-keby a vyjadriť svoje emócie slovami,“ hovorí. Základom písania piesní je pre ňu úprimnosť: „Najťažšia a najkrajšia vec pri písaní textov je zraniteľnosť. Existujú skúsenosti, ktoré pozná každý človek, ako napríklad emócie, keď je človek zaľúbený. Je v poriadku, že ich má, ale písať o nich, to môže byť na začiatku takmer trápne.“
Napriek tomu je pre ňu dôležité zostať autentickou, pretože jej hudba tak presne prenáša to, čo chce povedať: „Niektoré zážitky majú univerzálnu silu. Ak ľudia vďaka mojej hudbe dokážu lepšie spracovať skúsenosti ako nešťastná láska, potom som urobila všetko správne.“ Že tento recept na úspech funguje, dokazujú piesne ako „Heart Shaped Bruises“, ktoré vychádzajú z vlastných skúseností.
