S parodickými videami o burgenlandskom malomestskom a dedinskom šialenstve si Michael Steiger získal značné množstvo sledovateľov na Instagrame, Tiktoku a Facebooku. So svojím debutovým programom „Grammelpogatscherl-Eskalation“ otvára od apríla novú kapitolu.
schauvorbei.at: Milý Michael, vo svojich 26 rokoch si vyučený predavač, bývalý člen posádky výletnej lode, vyštudovaný opatrovateľ a absolvent herectva. Čoskoro ťa budeme vídať ako kabaretiéra na pódiu. Čo ťa motivovalo k práci v týchto veľmi rozdielnych odvetviach?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Myslím, že starnutie. Napríklad by som si nikdy netrúfol ísť v 15 rokoch na hereckú školu. Zároveň som však chcel byť pomerne skoro finančne nezávislý. Preto som chcel po ukončení deviateho ročníka stáť na vlastných nohách a vyučil som sa. A zvyšok bola len zhoda šťastných a nešťastných náhod.
schauvorbei.at: Takže jedna vec viedla k druhej?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno. Po vyučení som bol na civilnej službe, potom šesť mesiacov na výletnej lodi. Na palube som videl umelecký súbor a dozvedel sa, že účinkujúci sa tomu všetci venujú profesionálne a vyštudovali rôzne odbory – herectvo, spev, muzikál, tanec, všetko možné.
<\/strong>
Potom som sa vrátil domov a niekto z mojej rodiny ochorel. Nevyzeralo to dobre a nechcel som byť už tak dlho preč. A pretože ma civilná služba veľmi bavila, rozhodol som sa začať s opatrovateľským vzdelaním. Po tomto vzdelaní som bol asi rok v domove pre seniorov. Bolo to v čase vrcholiacej korony. Vďaka lockdownom a minimálnemu kontaktu s vonkajším svetom som sa vtedy prvýkrát intenzívne zaoberal monologickými knihami a veľmi, veľmi spontánne som išiel na prijímačky na hereckú školu do Viedne – a vyšlo to. Vtedy som si pomyslel: „To bude zrejme znamenie.“
schauvorbei.at: Ako to pokračovalo ďalej?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Dokončil som herecké vzdelanie. Tri roky. Potom bolo samozrejme chvíľu ticho – ako u mnohých v tomto odvetví. Preto som si následne našiel cestu do komunitného bývania pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím.
schauvorbei.at: Znie to tak, akoby si vo svojom mladom živote už mohol získať veľa rôznych skúseností. Ako z nich dnes profituješ ako hviezda sociálnych sietí a nádejný kabaretiér?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Zo svojich skúseností profitujem úplne. Doteraz som v podstate vždy pracoval s ľuďmi a určite existujú kolegovia, ktorí by mi v tomto bode odporovali, ale verím, že tak ako chápem herectvo, človek musí byť nesmierne rád v obklopení ľudí, študovať ich a počúvať ich.
Aj v starostlivosti o seniorov – napríklad pri práci s ľuďmi trpiacimi demenciou – sa človek snaží vcítiť do kože iných. Nazýva sa to validácia a v skutočnosti to nie je nič iné ako herectvo. Snažíte sa čo najlepšie poznať človeka, jeho životopis a jeho svet. Preto verím, že moje predchádzajúce zastávky sú skvelou inšpiráciou pre moje terajšie konanie.
schauvorbei.at: Je teda herectvo naďalej tvojím veľkým srdcovým projektom? Dokonca aj teraz, keď sa uberáš smerom ku kabaretu?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Takto by som to vôbec nedelil. Síce som stretol učiteľov a lektorov, ktorí tvrdili, že herec nemôže byť kabaretiér a kabaretiér herec, ale považujem to za skôr zastaraný názor. Práve v Rakúsku máme najlepšie príklady, že to tak nie je. Najmä ak sa pozriete na veľké mená, ktoré tiež nehrajú len vo vtipných veciach. Napriek tomu je to u mňa momentálne tak, že sa prostredníctvom kabaretu a komédie prirodzene viac do popredia dostala komika.
schauvorbei.at: Robíš ako vyštudovaný herec rozdiel medzi hraním na pódiu a pred kamerou?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Sú to obe práce, ktorým sa chcem venovať. Ale existujú rozdiely. Dalo by sa dokonca povedať, že sú to dve rôzne povolania. Pred kamerou záleží veľa na technike. Človek musí byť neustále pripravený. V podstate musí jednoducho fungovať, ak to poviem tvrdo. Na pódiu je to úplne iné. Človek sa síce tiež učí text, ale hrá naživo, a preto musí aj spontánne reagovať na situácie. Napriek tomu má oboje definitívne svoje čaro.
schauvorbei.at: Raz si spomínal, že tvoje videá na sociálnych sieťach začali ako herecké cvičenie. Ako sa stalo, že si tieto videá nenahrával len pre seba, ale dal si ich aj na internet?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Najprv musím povedať, že jedna moja úžasná učiteľka bola vždy úplne proti tomu, aby sa človek pri skúšaní filmoval a neskôr si to pozeral – pretože to ovplyvňuje hru. Stane sa z toho performancia, pri ktorej sa kŕčovito snažíte niečo znázorniť. Ale neznášam stagnáciu a nejako bolo v tom čase práve obdobie stagnácie, tak som nahral krátke videá.
No a prečo som ich zdieľal? Myslím, že k cvičeniu patrí aj trocha trénovať odvahu. Svoje videá som samozrejme mohol poslať len svojim priateľom alebo rodine či známym. Ale práve to ukazovanie sa a vystupovanie von je riskovanie. Riskujem veľkolepé zlyhanie a to bolo takmer dôležitejšie ako precvičovanie jazyka, textu alebo techniky.
schauvorbei.at: Dúfal si od začiatku v spätnú väzbu, komentáre a reakcie?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Na sociálnych sieťach sa všetko hneď kategorizuje a zaznamenáva číslami pomocou lajkov a videní. Takže človek ani nemôže inak. A pravdepodobne tajne dúfate aj v reakcie. Áno, bolo by klamstvom tvrdiť, že človek nič neočakáva.
schauvorbei.at: V akom zmysle sa tvoje herecké schopnosti vyvinuli vďaka tvojim videám?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Cítim úplnú zmenu v otázke fantázie. To som si, myslím, dobre precvičil. Na začiatku som ešte dlho uvažoval, čo by som mohol povedať a na akých miestach by sa moje postavy mohli nachádzať. Medzitým postavím kameru a jednoducho hovorím. Potom sa niečo vyvinie. Väčšinou sa vyvinie dokonca príliš veľa a musím krátiť, krátiť, krátiť.
schauvorbei.at: A riadiš sa tipmi svojej učiteľky, alebo sa pritom pozoruješ?
<\/strong> <\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Väčšinou sa nepozorujem. Niekedy ale áno, napríklad keď sa často prerieknem. Potom je to, akoby vyletel vták, cez ktorého sa pozorujem zhora. Proti tomu sa snažím bojovať. Inak ste, ako som povedal, v choreografii. Potom už nič nevznikne. Preto si nepíšem ani žiaden scenár. Musí sa to jednoducho stať. Musí to ísť zo mňa.
schauvorbei.at: To znamená, že ti ide o to, aby tvoja hra plynula a pôsobila čo najprirodzenejšie?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Presne tak.
schauvorbei.at: Ako prirodzená je ale tvoja hra v skutočnosti?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>To je ťažká otázka. Keďže všetko vychádza zo mňa, musí to mať už predtým niekde vo mne svoje miesto. Človek teda ťažko môže nakresliť čiaru a povedať: „Toto je teraz Michi a to ďalšie je imaginárne.“ Možno je to tým, že vo svojich krátkych videách hrám banálne každodenné príbehy, ktoré sme všetci už zažili alebo aspoň mohli zažiť. Pri psychologicky nesmierne náročnej úlohe by to bolo pravdepodobne inak. Tam by som mohol dať niečo zo seba len do určitého bodu. Všetko ostatné by som si musel osvojiť. Ale to, čo robím na sociálnych sieťach, v skutočnosti nie je naozaj hrané.
schauvorbei.at: Dalo by sa povedať, že hráš určité typy ľudí, ktorých poznáš, ale ktorými sám nie si?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno, to je dobrý opis. Hoci si myslím, že všetci sme trochu tieto typy. Niekto viac, niekto menej. Niektorí to možno ani nevedia a spoznajú to možno až pri pozeraní.
schauvorbei.at: Svojimi videami si medzitým vytvoril vlastný malý burgenlandský mikrokosmos s najrôznejšími postavami. Na jednej strane je tu typická dedinská klebetnica Gerti, ktorú stvárňuješ. Na druhej strane je tu aj zbierka postáv, ku ktorým hovorí, napríklad manžel Seppl, syn Manfred, jeho vegetariánska priateľka Marlene, dedinská pekárka Gitti, priateľka Sabine a jej syn, ktorý už musel odovzdať vodičský preukaz za opitosť za volantom. Ktorá z týchto postáv je tvoja najobľúbenejšia?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Na to je skutočne ťažké odpovedať. Samozrejme, cítim sa nesmierne spätý s Gerti. Musím však úprimne povedať, že aj Seppl má niečo úžasné, pretože všetko absolvuje. Nech už hundre akokoľvek, pravdepodobne je to dobrá duša.
schauvorbei.at: Medzitým si so svojimi postavami nazbieral desaťtisíce sledovateľov na Facebooku, Instagrame a Tiktoku. Na Silvestra si poďakoval za podporu a napísal si nasledujúcu krásnu vetu: „Humor je rovnako rozmanitý ako naše odtlačky prstov a predsa sa našlo toľko ľudí, ktorí ho zdieľajú.“ Čím si myslíš, že tvoje videá majú taký veľký úspech?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Ak by existoval tajný recept na humor, každý z nás by zaplnil haly a štadióny. Možno záujem o moje videá pramení aj trochu z pocitu spomienky na niečo, čo nebolo vždy dobré, ale napriek tomu je to ľuďom veľmi, veľmi blízke. „Domov“ je v tejto súvislosti nesmierne veľký pojem, ale pôvod, jazyk a dialekt, to je niečo veľmi intímne. Verím, že pre divákov teda vôbec nejde o to, že v mojich videách hovorím burgenlandským dialektom, ale o to, že moje videá pripomínajú skutočných ľudí. Možno v tom rezonuje dokonca aj trocha melanchólie za vlastným detstvom.
Jedna z mojich starých mám bola napríklad prevádzkovateľkou penziónu s raňajkami, druhá mala kaviareň. Stále tam boli ľudia a samozrejme aj dámske spoločnosti. Bolo to jednoducho nesmierne milé a nejako aj bezstarostné. Možno moje videá vyvolávajú v ľuďoch presne tento druh pocitov. A vďaka Bohu, ľudia považujú moje videá aj za vtipné. Na svete je toľko negatívneho, že je pekné, keď sa človek môže nad niektorými vecami srdečne pobaviť.
schauvorbei.at: Povedal by si teda, že vo svojich videách sprostredkuješ pocit bezpečia?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno, ale vždy v tom rezonuje aj kritika. Je na divákoch, ako moje videá vnímajú. Počas štúdia na hereckej škole som sa presťahoval do Viedne, pretože som musel vypadnúť z Burgenlandu. Pomyslel som si: „To nemôže byť všetko“. Napriek tomu som na konci svojho hereckého vzdelania opäť viac hral v burgenlandskom dialekte. A vtedy som zrazu pochopil: Pojem „domov“ treba definovať úplne inak. „Domov“ nemá nič spoločné s miestom, kde bývate. Skutočne doma som až odvtedy, čo som so sebou – aj v jazyku. A vďaka tomu možno sprostredkovať bezpečný priestor (Safe Space) a bezpečie. Bez ohľadu na to, kde bývate.
schauvorbei.at: Pokiaľ ide o úspech tvojich videí, často sa tematizuje práve tvoj dialekt. Akú úlohu pripisuješ dialektu pri svojom úspechu?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Netreba zabúdať, že moje publikum je dobre rozložené po spolkových krajinách. Každý má svoj vlastný dialekt. Napriek tomu je to inde rovnako ako u nás, keď napríklad v nedeľu ideme spoločne na obed. Či už je to v Korutánsku, Štajersku, Hornom Rakúsku alebo v Tirolsku. Neviem, či je to niečo rakúske. Verím, že základný postoj je všade rovnaký. Ale samozrejme, veľa robí to, čo jazykovo vkladám do svojich videí. Možno sú preto niekedy redukované na dialekt. Keby som svoje videá nahrával v spisovnej nemčine, pravdepodobne by sa o ne zaujímalo menej ľudí – pretože by to nebolo ani také autentické. Ja súkromne hovorím rovnako.
schauvorbei.at: Od leta máš na sociálnych sieťach nesmierne veľký úspech. Cítil si už niekedy tlak?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno, v každom prípade. Neprodukujem nič dopredu, ak nemám termín na spoluprácu. Potom sa môže stať, že odo mňa pár dní nič nepríde. Keď potom znova niečo zverejním, ľudia samozrejme píšu veci ako: „Môj bože, už sme mali o Gerti obavy!“ alebo „Som rád, že je niečo nové, každý deň som sa pozeral“. Nechcem sa tým nechať stresovať, ale nejako sa tomu nedá vyhnúť.
schauvorbei.at: Ako momentálne zvládaš svoju kariéru na sociálnych sieťach, spolupráce so známymi partnermi ako Tchibo a Burgenland Tourismus<\/a>, prípravy na svoj prvý kabaretný program a prácu opatrovateľa?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Úprimne povedané, vôbec. Skúsil som to a veľkolepo som zlyhal. Môj veľký rozmach, mediálny záujem a žiadosti o spoluprácu prišli všetky v rovnakom čase, kedy som vo svojom povolaní prevzal aj vedenie komunitného bývania pre ľudí s ťažkým postihnutím. To stálo veľa energie a síl. Stratil som prehľad o prioritách a všimol si, že takto to nemôže ísť večne. Ľudia z môjho blízkeho okolia mi potom poradili, aby som sa rozhodol. Tak som v podstate zatiahol záchrannú brzdu a prácu v komunitnom bývaní som opustil.
schauvorbei.at: To určite nebolo ľahké rozhodnutie.
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Nie, pretože som tam bol jednoducho tak rád. Málokedy som tak rád chodil do práce, ale táto práca teraz je jednoducho môj sen. Ešte včera som bol vonku s dobrou priateľkou a povedal som jej: „Je to šialenstvo, práve sa mi plní môj najväčší sen“. Na to odpovedala: „Michi, neviem, kedy som to niekedy počula povedať niekoho iného.“ Zároveň sa z toho ale vôbec neviem poriadne tešiť, pretože to definitívne nebolo jednoduché rozhodnutie, hoci je opatrovateľstvo fyzicky aj psychicky nesmierne náročná práca. Ale musel som sa rozhodnúť, pretože som si myslel, že ak budem takto pokračovať, potom ani jedno z toho nebudem robiť dobre.
schauvorbei.at: Bude teda tvoj pracovný fokus v budúcnosti ležať na pódiu a na sociálnych sieťach?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno. Som pripravený na tejto vlne teraz jazdiť. Zo všetkých strán je teraz nesmierny dopyt. Prišlo to opäť všetko naraz – ako vtedy pri Ice-Bucket-Challenge, keď na vás vyliali vedro s ľadovou vodou. Ale to je privilégium. A je to definitívne môj cieľ, stáť čo najčastejšie na pódiách, zabaviť veľa ľudí a preniesť ich do vtipnejšieho sveta. Samozrejme, budem ďalej pokračovať aj na sociálnych sieťach, ale fokus sa trochu presunul. Vidím sa ako herec a kabaretiér, aj keď to veľké marketingové agentúry nerady počujú. Zábava je u mňa na prvom mieste.
schauvorbei.at: Aby sme zostali pri obraze Ice-Bucket-Challenge: Ako herec s pódiovými skúsenosťami nebudeš so svojím nadchádzajúcim kabaretným programom hodený do úplne studenej vody. Cítiš sa vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam na svoje nadchádzajúce vystúpenia dobre pripravený?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Čo sa týka prítomnosti na pódiu, som pripravený. Môj program ale ešte nie je dopísaný. V tomto zmysle teda nie som ešte až tak dobre pripravený. Ale potrebný čas na to už čoskoro budem mať. Inak pociťujem nervozitu. Ale tá neochromuje. Je to ako adrenalín. Netuším, čo sa tam vyplavuje. Možno hormóny šťastia. Čisté hormóny šťastia. Musím sa takmer brzdiť, aby som nevybehol von príliš skoro. Z tohto pohľadu sa teda cítim dobre pripravený.
schauvorbei.at: Tvoj debutový program nesie názov „Grammelpogatscherl-Eskalation“. Ako vznikol tento rýdzo burgenlandský názov?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Mal som štyri rôzne možnosti, ktoré by všetky nejako sedeli. Avšak názov „Grammelpogatscherl-Eskalation“ bol od začiatku môj favorit. Aj ľudia z môjho okolia hovorili, že ten názov sedí ako zadok na šerbeľ. A odráža to, čo sa má na kabaretných večeroch diať.
schauvorbei.at: Zahrnieš do svojho programu aj prvky zo svojich videí?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Určite niečo z videí zahrniem a bude – toľko môžem prezradiť – o Gerti a Michaelovi. Kto z nich bude ale skutočne stáť na pódiu, alebo či to budú obaja, to ostane zrejme prekvapením.
schauvorbei.at: Aké cieľové publikum máš pri písaní svojho programu pred očami?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Všetkých ľudí, ktorí sa radi smejú sami zo seba a zo spôsobu, akým my ľudia spolu žijeme.
schauvorbei.at: Človek teda nemusí poznať tvoje videá, aby sa zabavil na tvojom kabaretnom programe?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Nie, nemyslím si.
schauvorbei.at: Budeš svoj program prednášať v dialekte?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Áno, v každom prípade!
schauvorbei.at: Všetky predstavenia, ktoré si doteraz oznámil, boli v priebehu niekoľkých minút beznádejne vypredané. Čo to s tebou urobilo? Očakával si to?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Teda, v takomto rozsahu som to neočakával. Definitívne nie. Bol som úplne mimo. Stále som to úplne nerealizoval. Prvé termíny som oznámil v piatok večer. V sobotu a nedeľu som bol v podstate nanič. Cítil som sa, akoby som zabehol maratón.
schauvorbei.at: Premiéru osláviš dvojitým predstavením 24. a 25. apríla v Mattersburgu, následne hráš v Eisenstadte a Deutschkreutzi. Pôjdeš so svojím kabaretným programom niekedy aj za hranice Burgenlandu?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>V každom prípade. Tento veľkolepý štart predpredaja narobil vlny a prebudil dokonca aj organizátorov, ktorí mi predtým dali skôr odmietavú odpoveď. Je to ale veľa úsilia, všetko naplánovať. Ale pre mňa je to mega cool, keď tam sedí niekoľko stoviek ľudí. Áno, som totálny fanúšik veľkých pódií. Niečo mi dáva, keď tam sedí taký dav ľudí, ktorý oslavuje to, čo robím.
schauvorbei.at: Stráviš teda svoj rok 2026 na kabaretnom pódiu?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Teraz je alfou a omegou príprava, vypracovanie a skúšanie. Ale od apríla chcem s programom definitívne tourovať týždne, mesiace, roky. Už existujú dokonca žiadosti na rok 2027. To bol v každom prípade aj plán, keď som sa rozhodol napísať celovečerný program. Nové termíny ale ešte nemôžem oznámiť.
schauvorbei.at: Na čo sa môže tvoje publikum tešiť?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Na zmes medzi „byť príliš“ a „byť málo“. To považujem za dosť napínavé. To nás ako ľudí nejako charakterizuje. Samozrejme, budú aj Grammelpogatscherl a aj na Frizzante sa možno tešiť. A ako sa tak pekne píše v tlačovej správe: Ľudia uvidia, že malý kúsok môže viesť k eskalácii.
schauvorbei.at: Na čo sa tešíš najviac?
<\/strong>Michael Steiger: <\/strong>Teším sa, že otvorím ventil. To si často všímam na pódiu. Človek pracuje na niečom tak dlho a nahromadí sa toho toľko a pri vystúpení je to, akoby ste otvorili ventil. Veľmi rád sa poriadne vydám zo síl a dúfam, že to potom ľudia aj pocítia. Tiež sa nesmierne teším, že osobne spoznám ľudí, ktorí si ma našli na sociálnych sieťach. Preto bude pri všetkých termínoch malá aftershow party – jednoducho z toho dôvodu, že sa s ľuďmi rád rozprávam.
schauvorbei.at: Ďakujeme za rozhovor!
Svoj voľný čas trávim najradšej:<\/strong>
v prírode
Moje obľúbené jedlo je:<\/strong>
Špagety bolognese
Na Burgenlande si cením:<\/strong>
Srdečnosť a ľudské privítanie
Sociálne siete vnímam ako: <\/strong>
Zároveň požehnanie aj prekliatie
Na svoje prvé vystúpenie s mojím kabaretným programom sa pozerám:
s maximálnym očakávaním
