Začiatkom mája vyhrali Aaron Karl a Kateryna Mizera finále 16. sezóny „Dancing Stars“ proti známej konkurencii ako Paulus Bohl a Simone Lugner. Rodák z Viedne však nemá takmer žiadny čas na oddych, pretože ďalšie natáčanie, ďalší hudobný projekt a vlastný dokument sú už v príprave. Viac nám o tom 35-ročný umelec prezradil v rozhovore.
schauvorbei.at: Po veľmi úspešnej jari na tanečnom parkete – ako sa máš práve teraz?
Aaron Karl: Mám teraz relatívne veľa práce, ale v zásade sa mám veľmi dobre, ďakujem za opýtanie!
schauvorbei.at: Ako si prežíval moment, keď bolo jasné, že si ty a Kateryna Mizera vyhrali „Dancing Stars 2025“?
Aaron Karl: Na začiatku som sa vlastne musel len smiať a samozrejme som mal veľkú radosť. Ale predovšetkým som mal obrovskú radosť za Katerynu, pretože viem, čo toto víťazstvo pre ňu znamená. Pre nás oboch to bol perfektný koniec jednej veľmi špeciálnej cesty.
schauvorbei.at: Budeš s Katerynou aj naďalej v kontakte? Vyzerá to, že ste sa stali dobrými priateľmi.
Aaron Karl: Áno, určite. Smeje sa, že sa aj tak vidíme skoro každý týždeň, pretože máme stále spoločné vystúpenia alebo rozhovory. A aj mimo toho: stali sme sa ozaj blízkymi priateľmi.
schauvorbei.at: Ako si možno predstaviť tie intenzívne tréningové hodiny?
Aaron Karl: Tá námaha nebola až tak v tanci samotnom, ale v tom, zvládnuť to každý jeden deň. V zásade som ambivalentný typ. Milujem pracovať na projektoch, plne sa sústrediť na jednu vec. Ale 90 dní v kuse, to je iná káva. Mali sme presne dva voľné dni, inak sa trénovalo stále. A práve to bolo to, čo dávalo zabrať. Ale aj tak by som to urobil znova (smeje sa).
schauvorbei.at: Pri ktorých tancoch si sa cítil dobre a pri ktorých skôr neisto?
Aaron Karl: Vôbec som nerozmýšľal v štýle „toto mám rád“ alebo „toto nemám rád“. Pre mňa bolo dôležité pochopiť výraz každého tanca. Existuje síce rozdelenie na štandardné a latinskoamerické tance, ale ak sa tým človek hlbšie nezaoberá, tance pôsobia často takmer rovnako. Pritom každý jeden má úplne vlastný charakter. Cha-cha-cha nie je samba. A rumba rozpráva niečo úplne iné ako jive.
schauvorbei.at: To znamená, že si sa chcel ponoriť do výrazu?
Aaron Karl: Presne tak. Chcel som, aby každý tanec stál sám za seba. Aby si divák všimol: toto je teraz moment sám o sebe, s vlastnou chuťou, vlastnou atmosférou. Jasné, niektoré tance mi išli ľahšie, iné trvali dlhšie, ale všetko som si veľmi užil. A som úprimne hrdý na to, že sa nám podarilo, aby naozaj každý tanec vyzeral jedinečne. Keď si dnes pozerám videá, vidím samozrejme svoje chyby, ale vidím aj to: charakter tam bol, a to je to, čo sa počíta.
schauvorbei.at: V čom vidíš najväčšie podobnosti, ale aj rozdiely medzi tancom a herectvom?
Aaron Karl: V charaktere a geste – to spája obe disciplíny. Myslím si, že v živote existujú často dva prístupy, zvonka dovnútra alebo zvnútra von. Pri tanci, rovnako ako pri herectve, sa môžem buď pokúsiť niečo napodobniť, teda pozrieť sa: ako to vyzerá? Aké držanie tela k tomu patrí? A potom sa pokúsim urobiť to navonok správne. Alebo zvolím druhú cestu: ponorím sa do seba, pýtam sa, ako sa čo cíti, a nechám z toho vzniknúť pohyb alebo výraz.
Pri tanci sme veľmi vedome hľadali najskôr vonkajšiu formu. Ako ten tanec vyzerá? Aké svalové napätie, aký rytmus, aké držanie tela? A potom prišiel vnútorný pohyb: emócia, význam. A presne to sa deje aj pri herectve. Človek sa najskôr učí rozumieť telu. Ako prenáša pocit? A potom môže začať rozvíjať ten pocit zvnútra von. Obe patria k sebe. A v oboch prípadoch ide o to, aby sa niečo stalo skutočným.
schauvorbei.at: Počas štúdia herectva si bol hodnotený zvonku a aj teraz porotou v „Dancing Stars“. Získa človek vďaka tomu hrošiu kožu?
Aaron Karl: Neviem, či je to hrošia koža, skôr by som povedal: jasný pohľad. Človek sa naučí zaobchádzať s kritikou, pretože raz pochopí, na čom naozaj záleží. Pri herectve, rovnako ako pri tanci, ide o to, vyrozprávať príbeh. Ak sa to podarí, potom bola práca správna. A ak nie, tak nemá zmysel lipnúť na cudzích názoroch. Rozhodol som sa, že sa nechcem merať tým, či niekto povie, že to bolo „dobre zahrané“ alebo „nedôveryhodné“, ale tým, či sám cítim, že som vyrozprával niečo, čo je skutočné. Kritika k tomu patrí, ale človek ju vníma inak, keď má jasno v tom, čo sám tvorí. To som sa časom naučil.
schauvorbei.at: Už si mohol stvárniť najrozmanitejšie postavy v najrôznejších televíznych formátoch. Aká bola tvoja zatiaľ najnapínavejšia rola?
Aaron Karl: Každý projekt má niečo do seba, ale mojou absolútne obľúbenou prácou bola „Das Traumschiff“. Tam som mohol hrať dvojčatá, čiže rovno dve roly v jednom filme. Bolo to naozaj zábavné, ale aj cool výzva. Hrať so sebou samým vyžaduje veľa, hlavne technicky. A potom tam bolo samozrejme prostredie: šesť týždňov Karibik, Latinská Amerika, výletná loď – myslím, čo viac si priať?
schauvorbei.at: Znie to ako celkom ideálne natáčanie.
Aaron Karl: Aj bolo (smeje sa). A práve teraz zasa natáčam niečo celkom napínavé, s rytierskymi súbojmi, šermom a všetkým, čo k tomu patrí. Ale o tom bohužiaľ ešte nemôžem prezradiť príliš veľa.
schauvorbei.at: Okrem toho pracuješ na reportáži o svojich dvoch starých mamách. Ako k tomu došlo a ťahá ťa to teraz aj k réžii?
Aaron Karl: Presne tak, film robím sám a je to dokumentárny rozhovor s oboma mojimi starými mamami. Inšpirovali ma na mnohých úrovniach. Žijú už viac ako dvakrát tak dlho ako ja a prežili dobu, ktorá položila základ nášho dnešného blahobytu. Táto generácia vybudovala Európu po vojne nanovo a na to sa často zabúda. Pre mňa je tento film preto nielen obhliadnutím, ale aj výhľadom, pretože v ich skúsenostiach je veľa toho, čo nám môže dať orientáciu.
schauvorbei.at: Si aj v kapele „IYI“. Už na budúci rok by malo byť prvé turné. Sú tu už nejaké podrobnosti, ktoré nám môžeš prezradiť?
Aaron Karl: Konkrétne to zatiaľ nie je, ale áno, máme tam pekný nápad. V každom prípade by sme radi odohrali zopár koncertov v Rakúsku.
schauvorbei.at: Ako ste sa vlastne ty a tvoji kolegovia z kapely dali dokopy?
Aaron Karl: Jeden z mojich kolegov z kapely bol so mnou v škole, toho druhého som vtedy ešte nepoznal, hoci bol tiež na rovnakej škole. Po maturite sme sa zoznámili a z času na čas sme sporadicky spolu robili hudbu. So spolužiakom zo školy som dokonca hral spolu už pred desiatimi rokmi, ale potom u neho prišli deti, u mňa štúdium a akosi to vyšumelo. A teraz, po „Dancing Stars“, sme si povedali: Toto je ten moment. Teraz je príležitosť, aby sme s tým konečne išli von.
schauvorbei.at: Máš nejaké vzory v oblasti hudby a herectva?
Aaron Karl: Moje vzory pochádzajú skôr zo života než z umenia. Fascinuje ma, ako si ľudia idú svojou cestou, ako zostávajú sami sebou napriek všetkým vonkajším vplyvom. Pre mňa sú to skôr filozofické vzory než klasické idoly. Samozrejme existujú umelci, ktorých prístup považujem za napínavý, ale málokedy tak, že by som povedal: „Tak to chcem robiť aj ja.“ Často je to len určitá črta, ktorá mi utkvie v pamäti. Môj kolega z kapely Konrad ma napríklad hudobne ovplyvnil pravdepodobne viac ako ktokoľvek iný. A stopy vo mne zanechali aj umelci ako Tame Impala, kvôli ich produkčnej filozofii, alebo Bonnie „Prince“ Billy, ktorý ma inšpiruje svojou hudbou a postojom.
schauvorbei.at: Čo si želáš do budúcnosti?
Dobré obchody a dobré zdravie.
Ďakujem pekne za rozhovor!
