Človek žije celé desaťročia vo Viedni a zrazu zistí, že juhovýchodný cíp južných Čiech ešte vôbec nepozná. Pritom by si mal každý dopriať tento neznámy a ospalý mikroregión, ak si chce doladiť svoju rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Riedke osídlenie, táto malebná krajina, ktorá láka na turistické topánky, bicykle a kone, ako aj zmes pozoruhodnej architektúry a rozmanitej kultúry majú svoje čaro. A napokon je to len na skok do tohto cípu, v ktorom sa rozprestiera pohorie Novohradské hory.
Buquoyovci sú všadeprítomní
Na čo v tejto časti južných Čiech, okrem silných pív, neustále narážate, je šľachtický rod Buquoyovcov, ktorý tento región susediaci s Mühlviertlom a Waldviertlom nesmierne ovplyvnil. Aj na hrade Nové Hrady, založenom v polovici 13. storočia a neskôr renovovanom v barokovom štýle, sídlili Buquoyovci. Tróni na skalnom výbežku nad riekou Stropnicou v rovnomennom meste Nové Hrady. Buquoyovci boli počas tridsaťročnej vojny (1618–1648) cisárom Ferdinandom II. okrem iného obdarovaní nemeckými panstvami Gratzen a Žumberk – bol to začiatok vývoja regiónu, ktorý tento šľachtický rod francúzskeho pôvodu posunul na vyššiu úroveň. Modernizovali poľnohospodárstvo, stavali školy, podporovali sociálne zariadenia a vystupovali ako mecenáši architektúry a umenia. Je to nevšedný zážitok nechať sa sprevádzať z hradného nádvoria ich bývalými komnatami a salónmi, ako aj ich knižnicou. Až vyhnanie šľachty po druhej svetovej vojne ukončilo v roku 1945 panstvo Buquoyovcov.
Železná opona, zelená oáza
Mesto Nové Hrady s približne 2 500 obyvateľmi sa nachádza v pohorí Novohradské hory a len štyri kilometre od hraničného priechodu Pyhrabruck. A teda aj od exteriérovej výstavy „Hraničná stráž a železná opona“, ktorá pripomína osobné osudy spojené s brutálnou deliacou čiarou z ostnatého drôtu, strážnych veží a mínových polí, ktorá rozdelila Európu na dva nezmieriteľné tábory. Neďaleko
múzea boli ráno 26. septembra 1960 bratia Josef a Helmut Vítů zastrelení pri pokuse o útek.
Ešte dnes možno vedľa múzea vidieť drôtené prekážky, ktoré boli vtedy pod obrovským napätím. Tam, kde kedysi hliadkovali pohraničníci, sa teraz možno previezť po cyklotrase. V dvoch malých miestnostiach múzea visia uniformy a strelné zbrane niekdajších pohraničníkov. Hoci človeku tu tuhne krv v žilách, nechce sa dotknúť ich vlnených prikrývok na železných posteliach, ktorými sa kedysi zohrievali. Tieto obrazy nechávame doznieť v nádhernej „Apatyka Café“, ktorá leží len na skok od hlavného námestia Nových Hradov a prevzala interiér niekdajšej barokovej lekárne.
Po krátkej jazde dorazíte do parkovej krajiny Terčino údolie, ktoré svojimi lesmi a lúkami, pamiatkami a impozantným vodopádom pozýva na dlhé prechádzky. Jasné, že aj tu narazíme na Buquoyovcov, keďže práve gróf Jan Nepomuk Buquoy a jeho manželka Terézia vytvorili v 18. storočí tento zelený skvost a postupne ho obohatili budovami ako „Václavské kúpele“ alebo „Modrý dom“, v ktorom rada trávila dovolenku Mária Terézia. Ročne priláka tento prírodný klenot okolo 70 000 návštevníkov. Keď vodopád v zime zamrzne na ľadopád, je tam obzvlášť rušno. So mnou už po tomto dlhom dni nie je veľa reči. Tých pár schodov do mojej izby v hoteli Rezidence však ešte zvládnem.
Primátor ako mestský sprievodca
Skutočnosť, že Vladimír Hokr, primátor Nových Hradov, nás nasledujúci deň osobne prevedie mestom, robí z výskumného cyborga, akým som ja, šťastného človeka. Muž, ktorý už pracoval ako učiteľ, sprievodca a basketbalový tréner, vie ako vyštudovaný historik úplne všetko o svojom meste. Spoznávame ešte zámok postavený v roku 1806, kostol sv. Petra a Pavla, radnicu v renesančnom štýle, ako aj rodinnú kryptu Buquoyovcov. A trochu aj samotného primátora. To, že ako mladík spôsobil komunistickému veliteľovi cholerický záchvat, pretože on a jeho priatelia si pri otvorenom okne púšťali extrémne hlasnú americkú rockovú hudbu, nás všetkých veľmi pobavilo.
Ak už ste v oblasti, nesmiete si nechať ujsť pútnický kostol Dobrá Voda, ktorý sa nazýva aj „juhočeské Lurdy“ a smerujú k nemu mnohí Rakúšania. Postavený bol v rokoch 1706 až 1715, aby nahradil malú kaplnku postavenú nad liečivým prameňom. Potom, čo púte počas komunizmu ustali, mohli pútnici po prevrate v roku 1989 osláviť v Dobrej Vode návrat, aby získali duševnú útechu a telesné uzdravenie. Telesná posila je zase to, čo nás vedie na posilnenie do „Penzionu Marie“ v Žumberku.
Kastelán a punk
Obec Žumberk, ležiaca asi dvanásť kilometrov západne od Nových Hradov, je pozoruhodná: po prvé preto, že sú tu dva pivovary pre iba 24 pravdepodobne veľmi šťastných obyvateľov, a po druhé kvôli svojej pevnosti, ktorú v 15. storočí postavili páni zo Žumberka, od roku 1620 bola v majetku Buquoyovcov a v 17. storočí bola prestavaná v renesančnom štýle. Kastelán Roman Josefik nás sprevádza jedinečným súborom opevnenej dediny. Múzeum, ktoré je v nej zriadené, nadchne maľbami z 18. a 19. storočia a maľovaným juhočeským ľudovým nábytkom.
Keď Josefik práve nespravuje pevnosť, týra svoje hlasivky ako člen punkovej kapely „Rozladěn“. Keďže my sme stále v dobrej nálade, navštívime aj hamr Buškův hamr neďaleko mesta Trhové Sviny – jediný verejne prístupný a vodnou silou poháňaný hamr v južných Čechách. Zariadenie postavené pred necelými 200 rokmi na Klenském potoku bolo preslávené výrobou kvalitného náradia a v prevádzke bolo do polovice 20. storočia. Keďže ide o funkčnú pamiatku, možno pri dobrom stave vody vidieť v prevádzke celé zariadenie. Výstava ukazuje nástroje, obytná časť poskytuje pohľad do života ľudí, ktorí tu v 19. storočí pracovali v najťažších podmienkach. Nakoniec mierime do Trocnova, miestnej časti mesta Borovany, kde kráčame po stopách slávneho českého vojvodcu Jána Žižku.
Výlet do histórie
Tu je jeho rodisko s pamätníkom a múzeom. Vodca táboritov, sociálne revolučného a vojensky nekompromisného zoskupenia husitského hnutia, sa narodil okolo roku 1360. Ako žili ľudia v čase reformačných a revolučných husitov v 15. storočí v typickej dedine, ukazuje skanzen otvorený pred dvanástimi rokmi v areáli. Aj návšteva bývalého augustiniánskeho kláštora Borovany je pre nás ešte dôležitou položkou v zozname. Bol založený v roku 1455 po husitských vojnách (1419–1434) ako prvý kláštor v Čechách a v roku 1785 bol zrušený cisárom Jozefom II. Zatiaľ čo budova dnes slúži ako kultúrne centrum mesta, v malebnej kláštornej záhrade sa pravidelne konajú slávnosti.
V tomto malom kúte južných Čiech je vždy čo oslavovať. A veľa čo objavovať. Zatiaľ poznám len špičku ľadovca. Preto sa sem určite vrátim.
