schauvorbei.at: Vitajte, Alexander Eder! Som rád, že máme dnes trochu času na rozhovor. Od roku 2018 to u vás žije, či už na pódiu alebo na sociálnych sieťach. Ako momentálne vyzerá váš každodenný život?
Alexander Eder: Od rána do večera je stále niečo v pohybe. Vybavovanie najrôznejších telefonátov, strihanie hudobných videí, písanie konceptov a piesní, príprava turné – a byť veľmi aktívny na sociálnych sieťach.
Stále robíte všetko z Dolného Rakúska, alebo ste veľa na cestách?
Alexander Eder: Svoje nahrávacie štúdio mám doma v Neuhofen an der Ybbs a tam vlastne pracujem najviac. Všetko mám ale aj v notebooku, aby som mohol veci vybavovať na cestách.
1. časť vášho prvého headlinerského turné je za nami. Aké to pre vás bolo vedieť, že publikum prišlo len kvôli vám? Zvýšilo to tlak?
Alexander Eder: Jednoznačne! Prvé vlastné turné bolo šialené. Keď sa začal predpredaj a 1 000 lístkov bolo za pol hodinu preč, najprv som si ani neuvedomil, čo sa deje. Na začiatku turné bolo v Nemecku takmer všetko vypredané. Tlak sa v každom prípade zvýšil. Musíte podať výkon, nadchnúť publikum – ale to musíte, samozrejme, vždy...
Ale je asi rozdiel, či ste hosťom šou alebo musíte sami odohrať pol druha až dve hodiny na pódiu, však?
Alexander Eder: Pred turné sme mali už veľmi veľa vystúpení, čo bolo v každom prípade nápomocné. U niektorých iných umelcov to tak nie je: mnohí vystrelia vďaka jednému hitu a zrazu stoja preťažení pred 2 000 ľuďmi. My sme mali skutočne šťastie, že sme začínali hraním pred 10, 30 alebo 100 ľuďmi. To rástlo až časom a my sme sa neustále učili. Medzitým sme odohrali okolo 260 koncertov, pred turné to bolo okolo 240. Samozrejme, že už poznáte ten či onen trik. Tiež veľmi rád sám chodím na koncerty a pozerám sa, ako to robia iní, pretože len tak sa dá učiť.
Ako vznikla vaša pódiová šou?
Alexander Eder: Všetko máme vo vlastných rukách, od pyrotechnického konceptu až po posledný tón. Hudobným vedúcim je náš gitarista Lukas Husak. On sa stará o to, aby všetko znelo tak, ako má. Backing tracky produkuje náš basgitarista Jakob Plochberger, ktorý sa tiež veľmi stará o svetlá. Ten je v priamom kontakte s osvetľovačom turné. Náš bubeník Daniel Schatz zváral v dielni a spoluvytváral pódiovú scénu. Do seba zapadá veľmi veľa ozubených koliesok a sme v neustálom kontakte. Výsledok je na 100 percent od nás. Turné nás všetkých urobilo naozaj hrdými, na to budem spomínať celý život. Každá zastávka bola taká krásna a emotívna. Často som musel na pódiu plakať, pretože to bolo také úžasné.
Spomenuli ste, že sami radi chodíte na koncerty a tam si veci odpozeráte. Čo ste prevzali do svojej šou a ktoré prvky boli pre vás dôležité?
Alexander Eder: Pre mňa je dôležité budovať energiu a málo rozprávať. Pretože keď idem na koncert, chcem sa zabaviť, vyblázniť a spievať. Vždy mi pripadá veľmi rušivé, keď umelec ku každej pesničke rozpráva príbeh. Vždy to trochu spomalí tempo, predtým než sa zase začne. Myslím si, že je lepšie ísť priamo na vec a pritom zapojiť publikum. Napríklad časťami, kde publikum spieva samo.
Okrem toho sú podľa mňa dôležité prekvapenia. Postavili sme napríklad špeciálny telefón na TikTok špeciál. Použili sme pyrotechniku, dali sme si ušiť zaujímavé outfity a zahrali sme skladbu „Kein Liebeslied“ v rôznych štýloch od šlágra cez heavy metal až po reggae. To sú veci, ktoré publikum nečaká, a to robí rozdiel medzi koncertom a počúvaním hudby doma. Samozrejme, bola to drina dať tú šou dokopy, ale nikdy som to tak nevnímal. Išlo nám to ľahko, pretože nás to veľmi bavilo.
Na jeseň budú ďalšie termíny koncertov v Rakúsku a Nemecku. Sú pre divákov naplánované ďalšie prekvapenia?
Alexander Eder: Áno, veľmi veľa! Budeme hrať nové pesničky, použijeme ešte viac pyrotechniky a budeme mať nové špeciálne efekty. Na pódiu sa budú diať úplne uletené veci, s ktorými nikto nepočíta. Je to predsa turné „Nicht ganz normal“ – a na to už máme skvelé nápady. Napríklad, že si vezmeme ten najhorší šláger a úplne ho prerobíme. Najlepšie nápady vždy vznikajú pri spoločných skúškach. Dva mesiace pred turné je konečne hotový kompletný koncept a potom sa poctivo skúša.
Niektoré termíny sa opäť uskutočnia v Nemecku. Čo pre vás znamená nemecký trh? Veď ste sa v roku 2018 preslávili v „The Voice of Germany“.
Alexander Eder: Mnoho rakúskych umelcov chce za každú cenu do Nemecka, aby si tam niečo vybudovali. U nás je to naopak. V Nemecku sme desaťkrát väčší ako v Rakúsku. Domáce rozhlasové stanice nás ani nevnímajú. V roku 2022 bola „Sieben Stunden“ najúspešnejšou nemeckou popovou piesňou v Nemecku, u nás doma sa nikdy nehrala. Preto sa na nikoho nehnevám, ale bolo by super, keby človek dostal trochu podpory od staníc z vlastnej krajiny. Ale možno sa to ešte podarí.
Ste veľmi aktívny na sociálnych sieťach. Akú úlohu hrajú TikTok, Instagram a spol. vo vašom každodennom živote?
Alexander Eder: Áno, na sociálnych sieťach som neustále prítomný a za tým je aj extrémne veľa práce. Vždy je pre mňa dôležité, aby mal všetok obsah hudobné pozadie. Dodnes som neprijal žiadnu reklamnú ponuku. Nie som influencer, to zdôrazňujem znova a znova. Chcem propagovať svoju hudbu a nie nejaký holiaci strojček alebo gél na vlasy. Tam by v princípe bolo neskutočne veľa peňazí, ale to je mi jedno. Chcem len, aby ľudia počúvali moju hudbu.
Na Instagrame a TikToku sa zdá, že je ľahšie uspieť s anglickými videami alebo piesňami. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli pre nemčinu?
Alexander Eder: Medzitým som už vyprodukoval 2 000 až 3 000 videí, samozrejme, sú medzi nimi aj anglické veci. Anglická hudba sa mi tiež páči a niekedy píšem pesničky po anglicky. Ale mojím materinským jazykom je nemčina a pôsobí to pre mňa jednoducho prirodzenejšie. Okrem toho ma ovplyvnili predovšetkým nemeckojazyčné kapely, mojím hudobným vzorom je kapela SDP.
Vo vašich hudobných videách vidno stále znova aj päť ďalších členov kapely. Poznáte sa z minulosti? V klipoch pôsobíte ako dokonale zohratý tím a zdá sa, že si spolu užívate veľa zábavy.
Alexander Eder: Je to presne tak, ako to vyzerá vo videách – až trochu gýčovito! Svojho klávesáka Alexandra Bauera som spoznal už na vojne. Potom sa pridal k mojej vtedajšej kapele, ktorá sa však po niekoľkých živých vystúpeniach opäť rozpadla. Jeden sa chcel sústrediť na štúdium, druhý nemal čas atď. Tak som hľadal nových, motivovaných inštrumentalistov, ktorí by dopĺňali môjho klávesáka a mňa. Štyria noví členovia kapely sa poznali už predtým, pretože hrali v heavymetalových kapelách.
Už na prvej spoločnej skúške bolo jasné, že sme dokonalá zhoda a máme rovnaký zmysel pre humor. Keď po koncerte štrnásť hodín cestujete z Chorvátska domov, klimatizácia v autobuse vypadne a vy sa máte stále radi, viete, že to funguje. (smeje sa) Stretávame sa aj v súkromí a sme naozaj dobrí priatelia.
Vaša naposledy vydaná pieseň nesie názov „Lass dir Zeit mit erwachsen werden“ (Daj si načas s dospievaním). Je to motto, podľa ktorého žijete?
Alexander Eder: Pieseň vznikla počas skladateľskej session s Florianom Künstlerom v Berlíne a vychádza z citátu môjho starého otca. Pieseň sme vtedy nedokončili, pretože už bolo veľmi neskoro. Potom sme sa trochu z očí stratili, Florian na nej ale ďalej pracoval a potom mi poslal hlasovú správu. Výsledok sa mi zdal taký super, že sme pieseň potom spolu dokončili. Názov piesne žije celá kapela. Keď sme spolu na cestách, mali by sme sa niekedy nechať natočiť – naozaj robíme veľa hlúpostí. (smeje sa)
Celkom nová je aj „Liebeslieder“. O čom je táto pieseň?
Alexander Eder: Pieseň vznikla pre istú dámu – a to už prezrádza všetko.
Ako prebieha proces písania piesní u vás? Píšete sami, alebo sa zapája celý tím?
Alexander Eder: Len nedávno bol skladateľský kemp v Seefelde – s Julesom Kalmbacherom a Jensom Schneiderom, ktorí produkujú naše piesne, mojím gitaristom Lukasom Husekom a mnou. Prenajali sme si dom, boli sme spolu na túre a každý deň sme napísali jednu alebo dve pesničky. Je to taká výsada, že toto je moja práca. Veľa nápadov prichádza aj z kapely. Pesničky vznikajú teda tak, či onak.
Potom sa teda určite stáva, že vo svojich piesňach spracovávate osobné zážitky?
Alexander Eder: Vlastne všetko je zo života. Najnovšia pieseň, ktorá teraz vychádza, má tiež osobné pozadie. Pred siedmimi rokmi som bol s chalanmi vonku v Amstettene. Keď sme išli domov, bolo už svetlo a jeden z mojich kamarátov povedal: „Keď vyjde slnko, obyvatelia Neuhofenu idú ku dnu.“ Túto vetu som potom takto s fotkou nás na Snapchate aj zverejnil.
O sedem rokov neskôr, pri automatickej spomienke na príspevok na Snapchate, som si túto vetu zapísal do svojho zoznamu nápadov a ukázal som ju chalanom na kempe v Seefelde. Prišlo im to cool – a tak vznikla nová skladba.
Aká osoba alebo aké miesto vám dáva oporu, keď sa práve nedarí tak dobre?
Alexander Eder: Neuhofen je pre mňa dokonalé útočisko, do ktorého som úplne zamilovaný. Je tam taký pokoj, ľudia sa poznajú a zdravia sa pri nákupoch. Od škôlky mám rovnakých kamarátov a moja rodina je vždy tu, keď mám problémy. Mnoho mladých ľudí sa chce čo najskôr odsťahovať z domu a ísť ďaleko preč. Ja som v tomto úplne iný. Môj plán je čoskoro sa nasťahovať do domu vedľa rodiny.
To znamená, že odsťahovať sa kvôli práci pre vás neprichádza do úvahy?
Alexander Eder: Naozaj som si raz myslel, že pôjdem do Ameriky. Teraz som rád, že sa to vyvinulo inak, pretože by som mal veľmi silný smútok za domovom. Rád cestujem na pár týždňov alebo mesiac, ale na dlhší čas by som sa bez priateľov a rodiny nezaobišiel. Oni ma držia pri zemi.
Pred 30 alebo 40 rokmi by som sa pre túto prácu pravdepodobne musel presťahovať do Berlína. Tam by som potom chodil domov veľmi často. (smeje sa) Ale medzičasom je všetko možné digitálne – každé stretnutie s nahrávacou spoločnosťou alebo skladateľské session. Dnes sa všetko zmestí do notebooku. Človek už nemusí chodiť do najväčšieho štúdia, ale môže všetko naspievať doma mikrofónom. Zvyšok urobí počítač. Som vďačný, že som sa narodil v tejto dobe a môžem byť doma.
Kedy je naplánovaný váš ďalší album?
Alexander Eder: Najprv vyjde pár cool singlov a skvelých spoluprác, v máji s Harris & Ford. S ďalším albumom si dám načas až do roku 2025, pretože chcem z neho vyťažiť to najlepšie a teraz je v pláne veľa iných vecí, ako sú termíny turné.
Kde sa vidíte o 10 rokov? Stále pri hudbe?
Alexander Eder: Určite, hudbu budem robiť do posledného dychu, v akejkoľvek podobe. Nerád hovorím o svojich cieľoch, pretože mnohí potom povedia: „Ten má v hlave vtáky, to sa mu nepodarí!“ Radšej nechám za seba hovoriť svoje činy. Veľkým cieľom je však pre mňa to, aby raz moje vnúčatá prišli za mnou a povedali: „Hej dedko, dnes sme sa o tebe učili v škole.“
Ďakujem za rozhovor.
