A-La-Carte

Alles in Butter (2013/3)

Štyri ingrediencie, trocha remesla a trochu zvýšená teplota. Človek by si myslel, že nie je také ťažké upiecť croissanty, ktoré chutia tak, ako chutia v Paríži. Ale samozrejme, opäť raz nie je všetko také jednoduché.


Text od Floriana Holzera · Foto od Luzie Ellert

Larousse tvrdí, že croissant pochádza z Viedne. Nuž, Larousse má od roku 1938 prakticky nespochybniteľnú autoritu, čo sa týka francúzskej kuchyne a francúzskych surovín. Ak však ultimátny francúzsky gastronomický lexikón tvrdí, že croissanty nie sú francúzska kuchyňa ani francúzska surovina, ale rakúske cukrárske umenie, vymyslené viedenskými pekármi pri príležitosti oslobodenia od tureckého obliehania poľsko-nemecko-rakúskou pomocnou armádou, potom sa to stáva komplikovaným. Pretože tým by Larousse opustil svoj nespochybniteľný obor kompetencií, vďaka čomu by bolo možné s dobrým dôvodom spochybniť ním citovanú legendu o vzniku drobivého kysnutého rožka. Čo týmto aj robíme. Popierame, že croissant bol vymyslený vo Viedni, ale pripúšťame, že Larousse mohol mať na mysli možno rožok (Kipferl). Hoci rožok a croissant sú predsa len také rozdielne veci ako šalát z vyprážaného kurčaťa a suprême z bresského kurčaťa, jedno je príjemná každodennosť, dôstojný podklad pre dobré maslo a vynikajúci džem; to druhé je drobivá explodujúca pochúťka, maslovo sa rozplývajúca zmyselnosť, jediná možnosť, ako štýlovo začať vynikajúci deň gastronomicky.

Pierre Reboul sa každopádne tiež domnieva, že francúzske národné rožky pravdepodobne pochádzajú odniekiaľ z východnej Európy, z Poľska, z Čiech alebo z Rakúska. V severnom Francúzsku, na hraniciach s Belgickom, sa vraj už dlho a s veľkou vášňou jedáva pečivo s názvom „couque“ alebo „couke“, hovorí, najrôznejšie kysnuté a lístkové pečivo s vysokým podielom masla, ktoré síce pochádza z Holandska, ale východoeurópski pekári ho tam priniesli.

Pierre Reboul je muž, ktorý rozumie téme croissant v Rakúsku ako nikto iný. Pierre Reboul je istým spôsobom „Mister Croissant“ (čím mu trochu krivdíme, pretože je majster cukrár a prirodzene dokáže oveľa viac než len piecť croissanty, ale tak už to s čestnými titulmi chodí). Pred šiestimi rokmi prišiel tento Juhofrancúz do Rakúska po tom, čo predtým dvanásť rokov v New Yorku zabezpečoval modernú cukrárinu u Jeana-Georgesa Vongerichtena, Kurta Gutenbrunnera a Dana Barbera. Najprv do Demelu v Salzburgu, potom do Café Central vo Viedni, ktoré sa v tom čase práve snažilo kulinársky nanovo poziciovať. V podniku Orlando di Castello Karla Wlascheka juniora, istým spôsobom hip-pobočke skôr tradične orientovanej kaviarne, predkladal torty, tortičky a krémy, aké v Rakúsku poznali len z obrázkov, nieto ešte ochutnali, také krásne, také dobré, také čerstvé, také nové. A croissanty, ktoré boli také ako v Paríži. Príťažlivé, voňavé, maslové a neuveriteľne sexi. Boli to najlepšie croissanty, aké sa kedy v Rakúsku jedli, a objavili sa v úplne správny čas.

Pretože vychádzajúc z Grazu a Viedne sa v rakúskych mestských centrách vyvinula veľkou rýchlosťou úžasná raňajková kultúra. Na rozdiel od ambicióznych yuppies s ich hnaným „breakfast-cancellingom“ a ich hektickou kultúrou „coffee-to-go“ začínali bobos a hipsteri svoj spoločenský život hneď zrána, pri fairtrade káve, dizajnérskom müsli, vajíčkach Benedict, bio smoothie a samozrejme croissantoch. Croissant sa stal istým spôsobom maslovým rožkom generácie Singlespeed, croissanty zaujali vo vitrínach pekární, „backshopov“ a v butikových pekárňach, ktoré pred niekoľkými rokmi začali kvitnúť, prominentné miesto, vytlačili „old-school“ pečivo ako škoricové osie hniezdo alebo orieškové rožteky, v hip-mestských kaviarňach signalizoval košík plný čerstvých croissantov na pulte ospalému bobo: „Tu dostaneš cool raňajky, tu si na správnom mieste.“

Croissant bol teda symbol. Pre ochotu pôžitkárstva, pre vyrovnanú „work-life balance“, pre kozmopolitizmus, pre urbanitu. Presne ten správny čas teda pre croissanty Pierra Reboula. Hoci treba povedať, že v New Yorku a Londýne by sa ľudia postavili do dlhých radov, ale na takéto croissantové vyznanie ešte neboli Viedenčania dostatočne zrelí, to prišlo až o niečo neskôr s obchodom Josepha Weghaupta v Naglergasse.

Aj keď Pierre Reboul v súčasnosti nepečie croissanty, keďže od jesene 2012 je zamestnaný vo vývoji produktov u Ströcka, jeho pôsobenie a vplyv zanechávajú jasné stopy, ako dokázal náš croissantový test: V mladej Hill-Patisserie pracujú bývalí zamestnanci tohto Francúza, ich malé, zvodne chrumkavo-maslové croissanty presvedčili porotu najviac; druhé miesto obsadil croissant z patisserie Café Central, toho miesta, kde Pierre Reboul až do minulého roka ukazoval, ako sa to robí; a šieste miesto získal croissant Ströck so 6,9 bodmi, ďaleko pred exemplármi ostatných veľkopekární.

Ak sa spýtate Francúza, aké je tajomstvo dobrého croissantu, ide mu to ťažko. Odpovedá technicky. Musí sa bojovať s dvoma rôznymi problémami, s problémom lístkového cesta a s problémom kysnutého cesta, obe sú veľmi odlišné. Pretože čím viac času dáte podielu kysnutého cesta v surovom croissante, tým bude nadýchanejší, čím dlhšie budete čakať s lístkovým cestom, tým bude tvrdšie. Zlé predpoklady pre schému F, dobré predpoklady pre pekárov s citom pre správny čas. Rozdiel medzi francúzskymi a rakúskymi croissantmi každopádne neleží v múke, vysvetľuje Pierre Reboul, pretože tá je v Rakúsku prvotriedna, a v masle v podstate tiež nie. Hoci vo Francúzsku máte do činenia s celým vesmírom masla a maslových náhrad, vysvetľuje cukrár. V 80. rokoch bolo v každej francúzskej pekárni päť rôznych croissantov, rozpráva, a to „Croissants“, ktoré boli lacné a robené s margarínom, „Croissants au beurre“, ktoré boli o niečo drahšie a podiel masla pozostával sčasti z margarínu, sčasti z masla, a nakoniec „Croissants pure beurre“, ktoré sa vyrábali len z masla a boli zodpovedajúcim spôsobom najdrahšie. Dnes už margarín nie je obvyklý, zato „ťahané“ alebo „tourier“ maslo je veľká téma, fyzikálnou cestou kryštalizované maslo, ktorého bod topenia sa zvýši o pár stupňov a ktoré vďaka postupu získava úplne inú konzistenciu, takmer elastickú, strojne ľahko spracovateľnú, ale s autentickou maslovou chuťou. Tam má človek potom technicky už pár možností, hovorí Reboul, on v Rakúsku však nikdy s tým nepracoval a používa aj teraz vo veľkopekárni Ströck iba čajové maslo.

Druh masla mimochodom vysvetľuje aj tvar croissantu, hovorí Reboul: Lacné margarínové rožky boli vtedy zahnuté, croissanty zo zmesi masiel rovné. Tie croissanty, v ktorých prišlo na rad čisté maslo, boli tiež rovné, líšili sa ale výrazne vyššou cenou. Dnes už tvar – zahnutý alebo rovný – vlastne nemá hlbší význam, ale je skôr nákladovým faktorom: zahýbať rožky znamená nakoniec o jeden pohyb ruky viac.

A ak sa spýtate Francúza, koľko z – v ideálnom prípade skutočného a čistého – masla je v takom croissante, potom menuje prekvapivé percento: „30 až 38 percent. Existujú aj také so 40 %, ale to už je potom trochu mastné“. To sa dá určite povedať.

Dobre, ale v čom je potom to, že vo Francúzsku dostanete na každom rohu croissanty, za ktorými musíte v Rakúsku veľa chodiť, ak ich vôbec nájdete? „Rakúsko je veľmi korektná krajina,“ hovorí Francúz, „v ktorej chce človek robiť všetko správne, v ktorej nie je ochotný dopustiť sa chýb.“ To znamená pri croissante: správne miešať, správne miesiť, správne vaľkať, správne nechať kysnúť a potom správne piecť. Výsledkom je viac-menej fádny croissant. Vo Francúzsku sa pečú croissanty horúcejšie, než by bolo zdravé, a kratšie, než by bolo vlastne nevyhnutné, prezrádza cukrár. Výsledkom je karamelizovaná, tmavá kôrka a jadro, ktoré je ešte trošičku vlhké, cestovité. Podčiarknuté vyzývavou slanosťou, viac soli, než by sa kedy v Rakúsku použilo na lístkové pečivo, čo ale dramaticky podčiarkuje arómu masla. To je sexi, zvoláme, Pierre Reboul sa smeje a hovorí, že sex potrebuje aj nuansu vulgárnosti. On musel, keď prišiel do Rakúska, v každom prípade zviesť obrovské boje, jeho croissanty boli príliš tmavé, príliš mastné a príliš slané, hovorili mu. Samozrejme, záleží na uhle pohľadu. Koľko croissantov zje Francúz v priemere za rok? „Netuším, ale veľa.“ My ich v budúcnosti budeme asi tiež jesť viac. Z tých slaných, mastných, tmavých, sexi-vulgárnych.

Teraz sú omrvinky

Každý chce vedieť, kde sú najlepšie croissanty. Otázka najlepšieho croissantu sa totiž v priebehu generálneho raňajkového hypu posledných rokov stala viac-menej existenčnou záležitosťou. A aj keď nás to pálilo pod nechtami, dlho sme sa testu vyhýbali, pretože zaručenie čerstvosti – a tým porovnateľných podmienok ochutnávky – sa nám nezdalo uskutočniteľné. Okrem toho sme boli presvedčení, že v Rakúsku aj tak neexistujú žiadne croissanty, ktoré by sa ani len približne vyrovnali parížskemu štandardnému tovaru. Druhý bod sa však v poslednom čase dramaticky zmenil a napadla nám aj schodná metóda: Všetky croissanty sa kúpili v jedno dopoludnie (preto sa zúčastnili len exempláre dostupné vo Viedni) a bezprostredne pred ich príslušnou ochutnávkou sa tri minúty pri 170° dopekali. To nie je to isté ako čerstvo upečené z pece, ale aspoň veľmi blízko tomu.

Ochutnané útvary z lístkového cesta sa dajú v podstate rozdeliť do troch kategórií: croissanty z veľkopekární, croissanty z malosériovej výroby z pekární a cukrární a polotovary cesta, ktoré sa dovážajú a u nás sa dopekajú – väčšina z nich pochádza z Francúzska, mali sme ale v súťaži aj jeden švajčiarsky exemplár.

Porota sa ako zvyčajne skladala z Karin Schnegdar, spoločenskej a kulinárskej korešpondentky Kronenzeitung, spolupracovníčky A la Carte a novinárky Niny Kaltenbrunner, šéfredaktora A la Carte Christiana Grünwalda, ako aj autora Floriana Holzera. Ochutnávka sa konala v reštaurácii Zum Schwarzen Kameel, ospravedlňujeme sa za dva milióny omrviniek, ktoré sme zanechali.

Degustácia

Hill Patisserie
9
V scéne croissantov a foodies zatiaľ z veľkej časti neznáme, ale definitívne absolútne prvotriedny rožok, na ktorom sa podieľajú bývalí zamestnanci dnes už vo Viedni legendárneho Pierra Reboula. Zďaleka najmenší exemplár v súťaži, šikovný, tvarovo pekný a kompaktný. Asi raz za mesiac necháva Oliver Ivanschits v Patisserie Hill vyvaľkať lístkové cesto, postaviť croissanty, predpiecť, zmraziť a v prípade potreby dopiecť. Znie to neromanticky, prináša to však fantastický výsledok: „Croissant jedna A, pražený, maslový, jemne slaný, chrumkavý, perfektne vyvážená chuť, zvodná konzistencia“, „malá forma, veľmi intenzívna, chrumkavá a krehká, jemne maslová“, „veľmi krásna, lesklá kôrka, perfektne skaramelizovaná, maslová a sladká, perfektná konzistencia, pochúťka“.
€ 1,-,
v Hill Patisserie, Gentzgasse 127
1180 Viedeň,
Tel.: 01/320 11 11-15
www.hill-restaurant.at

Café Central, Beaulieu
8,3
Bývalé pôsobisko Pierra Reboula, kde to zjavne stále vedia celkom dobre. Croissanty z cukrárne Café Central sú dostupné aj v bistre Beaulieu a v Orlando di Castello. Tvarovo typicky francúzske, teda rovné, nie zahnuté, „veľmi francúzske, chrumkavé, karamelové, striedka nádherne krémová, extrémne maslová“, „Oh la la!“, „krásna kôrka, cesto so vzduchovými bublinami, chuťovo ale žiadna nevýhoda, maslové a sladké“, „veľmi krásne, chrumkavé, karamelové pražené tóny, krásna konzistencia, ideálne, veľmi remeselné“.
€ 1,90,
v Beaulieu Herrengasse 14/18 1010 Viedeň,
Tel.: 01/532 11 03
www.beaulieu-wien.at
www.palaisevents.at

Schrott
7,5
Príjemné prekvapenie: Cechmajster viedenských pekárov rozumie aj exotike vynikajúco. „Maslový, mastný, a predsa nadýchaný, bezchybná forma, príjemná maslová aróma, bez toho, aby bol vtieravý a prehnaný“, „kompaktný a dobre upečený, nádherná kôrka, substancia, príjemný a intenzívny“, „dobrá kôrka, pekné remeslo, striedka o niečo príliš tuhá“.
€ 1,15,
v Bäckerei Schrott
Mariahilfer Straße 159, 1150 Viedeň,
Tel.: 01/893 42 49
www.baeckerei-schrott.at

Le Bol
7,2
Jedno z miest, kde sa pôžitok z café-au-lait a croissantu oslavuje už desať rokov, zodpovedajúcim spôsobom dobrý tovar sa v tejto francúzsky inšpirovanej kaviarni aj predáva. Odkiaľ pochádzajú croissanty Le Bol, sa bohužiaľ nepodarilo zistiť, „francúzska optika, chuťovo decentné, neutrálne, trocha slané, mastné, dobré, originálne – très Paris“, „veľmi chrumkavé, veľmi krásne, nadýchané cesto s chuťou; typické pre daný druh“, „sladký brioche nos, trocha cestovité, extrémne mastné a maslové“.
€ 2,20,
v Le Bol, Neuer Markt 14 1010 Viedeň,
Tel.: 0699/10 30 18 99
www.lebol.at

Gregors Konditorei
7,1
Príjemne dobré miesto pre Gregora Lemmerera, mimoriadne ambiciózneho, mladého cukrára v Margareten, ktorý okrem kávy robí takmer všetko sám, čo predáva vo svojom obchode. Pri croissantoch je to celkom jasné, vyzerajú už celkom inak, trocha ako šišky. „Nadýchané a kypré, nie také maslové, krásne cesto, pôsobí akosi ‚čerstvo‘“, „robí veľmi rakúsky dojem, ale dobré“, „vyzerá ako šiška, lístkovitosť skôr ležérne udržiavaná, dobre prepečené, čisté trocha fádne“, „krásne vykysnuté, uvoľnené, vnútri ale skôr suché; chuť v poriadku, na zajedanie“.
€ 1,80,
v Gregors Konditorei
Schönbrunner Straße 42, 1050 Viedeň,
Tel.: 01/544 11 27
www.gregors-konditorei.at

Ströck
6,9
To, že viedenská veľkopekáreň v croissantovej súťaži dobre obstojí, nie je nijaké prekvapenie, veď „Mister Croissant“ Pierre Reboul pracuje ako poradca. „Plynulý croissant, chrumkavý, nadýchaný, ale vlastne čisté maslo v tvare rožka – super“, „extrémne maslový, takmer kvapkajúci, ale chrumkavý a maslo perfektne zapracované; opticky presvedčivé“, „veľmi maslové“.
€ 1,05,
v Ströck,
77 x vo Viedni a okolí
www.stroeck.at

Hiestand
6,2
Švajčiarska priemyselná pekáreň, špecializovaná na mrazený tovar na dopečenie. Croissanty Hiestand nájdete na mnohých miestach, že ležia práve v regáli Meinl am Graben, nám prišlo trochu rozčarujúce. „Chrumkavé, sušienkové, čerstvé, nikomu neublížia, neškodné“, „harmonické, chrumkavé, chuťovo normálne, nenudné“, „pekný rakúsky croissant s nádychom sušienky, neprekvapivé, slušné“.
€ 1,10,
v Meinl am Graben Graben 19, 1010 Viedeň
www.meinlamgraben.at

Merkur
5,5
V supermarkete ležia croissanty balené v regáli, ako aj sa predávajú pri pulte. Toto je dopečený pultový tovar neznámeho pôvodu, „trocha húževnaté, sladkasté, cestovité, trocha umelé, v ústach sa zväčšuje“, „relatívne tmavo upečené, sotva maslové“, „homogénna, cestovitá hmota, nie celkom dopečené“.
€ 0,79,
v Merkur
www.merkur.at

Aida
5,1
Maslový rožok Aida si nenárokuje byť croissantom – a ani tak naozaj nevyzerá. „Veľmi tmavá farba zvonku, takmer ako špaldový, maslovo-vanilkový, veľmi južanský, skôr Rím ako Paríž“, „neslaný, prázdny na podnebí“, „kryštálový cukor, umelá aróma, neutrálne, príliš mastné“, „veľmi tmavý, veľmi sladký, veľmi mastný“.
€ 1,80,
v Aida
32 x vo Viedni a okolí
www.aida.at

Wein & Co
5,1
Ďalší Francúz v pretekoch. Wein & Co si necháva dovážať mrazené polotovary od firmy zo Champagne, ktoré sa na mieste a podľa potreby dopekajú. Názory poroty sa rozchádzali: „Dobré, príťažlivo slané, nadýchané, striedka trocha vatová, ale skrz-naskrz ‚klasický‘ croissant“, „veľmi mastné, vonia po spálenine, nepríjemné“, „nečistý maslový tón, takmer umelý, nie veľmi krásne“.
€ 1,90,
v Wein & Co Bar,
Mariahilfer Straße 36, 1070 Viedeň,
Tel.: 05 07 06-3021,
www.weinco.at

Ölz
4,6
Regálový tovar zo supermarketu a zďaleka najlacnejší produkt v teste. „Francúzska optika, ale lepkavé, cestovité, bezsubstančne-nadýchaný hryz, ktorý trochu pripomína marcipán“, „chutí po lepidle, nevyvážené, nezaujímavé“, „optika parížskeho rožka, gumovitá konzistencia, aróma suchárov“.
2 ks € 1,09,
v Merkur
www.merkur.at

www.oelz.com

tart’a tata
4,1
To nás trochu sklamalo, čakali sme viac. Pretože croissanty tart’a tata sa robia predsa len z francúzskej múky a francúzskeho masla. Na začiatku ich dokonca piekli francúzski pekári a pri bežnom používaní nám vlastne
veľmi chutia. Ale slepé ochutnávky sú kruté, „francúzska optika, rovné, chutí ako u babičky, trocha príliš horúco upečené, ale príjemné a jednoduché“, „vyvoláva potrebu café-au-lait“, „krásna konzistencia, ale bezfarebné cesto a ľahko pripálené. Škoda!“, „skôr slaný parížsky rožok, tvarovo pekný, avšak chuťovo neutrálny a trocha pripálený“.
€ 1,80,
v tart’a tata, Lindengasse 35, 1070 Viedeň,
Tel.: 01/526 56 26
www.tartatata.at

Felzl
3,9
Horst Felzl sa neustále snaží dodať svojim chlebom autentický nádych, či už pri Pane Pugliese alebo pri bagete. Pri croissantoch je ešte určitý priestor na dobehnutie: „Uvoľnené, nadýchané, pevné a mastné, opticky krásne, chuťovo ale prázdne, cestovité“, „opticky 1a, chuťovo neutrálne, zostalo sedieť“, „pekné, dobrá kôrka, vnútri cestovito-slaninové“.
€ 1,05,
v Felzl, Kaiserstraße/Westbahnstraße, 1070 Viedeň
Tel. 01/522 71 47,
www.felzl.at

Joseph
3,7
Ďalší výsledok, ktorý nás prekvapil, nie v poslednom rade preto, lebo na šťavnato-žlté croissanty Joseph ľudia každý deň stoja v rade. My sami tiež. „Vyzerá originálne a veľmi super, chuťovo ale lenivé, akosi syrové, neupečené“, „mnohovrstvové, chuťovo ale indiferentné, zvonku krásne chrumkavé, vnútri cestovité – bluffer“, „opticky veľmi príťažlivé, chuťovo nenudné“.
€ 1,99,
v Joseph Brot,
Naglergasse 9, 1010 Viedeň,
www.joseph.co.at

Der Mann
3,7
Croissant od veľkého pekára: „Indiferentné, pripomína akosi panettone, prázdne, priemyselné“, „veľmi chrumkavé a tvarovo pekné, ale suché, jednorozmerné, pripomína piškótovú hmotu“, „veľmi suché, chutí po surovom kysnutom ceste“.
€ 1,07,
v Der Mann
80 x vo Viedni a okolí
www.dermann.at

Gragger & Cie
3,4
Milujeme Helmuta Graggera, vážime si všetko, čo pečie. Aj jeho chrumkavé maslové rožky. V hodnotení croissantov to nemali samozrejme ľahké, „cestovitý maslový rožok, tématické zlyhanie“, „veľmi ručne robené, hladké, nemotorné, nie croissant“, „viac rožok ako croissant, príliš suché“.
€ 1,40,
v Gragger & Cie, Spiegelgasse 23, 1010 Viedeň,
Tel.: 01/513 05 55
www.gragger-cie.at

Anker
2,1
Croissanty z pekárne, „cestovité, mazľavé, nepríjemné“, „ako biely chlieb, kvasnicové, žiadna rafinovanosť“, „nie celkom upečené, slaninové, kyslasté“.
€ 1,10,
v Anker, 127 x vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Salzburgu
www.ankerbrot.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!