A-La-Carte

Alpská whisky, staré odrody (2019/2)

Na domácej whisky scéne pôsobí nová generácia. Zriedkavé a ohrozené odrody obilia destiluje na hlboké pálenky. A zaisťuje tak prežitie raže Schlägler a podobných odrôd. Tí dvaja by nemohli byť rozdielnejší. Jeden, Hans Reisetbauer, páleník z hornorakúskej oblasti Hausruckviertel, druhý, Johann Haider, páleník z dolnorakúskej oblasti Waldviertel. Reisetbauer je hlučný…


Na domácej whisky scéne pôsobí nová generácia. Zriedkavé a ohrozené odrody obilia destiluje na hlboké pálenky. A zaisťuje tak prežitie raže Schlägler a podobných odrôd.

Tí dvaja by nemohli byť rozdielnejší. Jeden, Hans Reisetbauer, páleník z hornorakúskej oblasti Hausruckviertel, druhý, Johann Haider, páleník z dolnorakúskej oblasti Waldviertel. Reisetbauer je hlučný búrlivák. Majster na všetky kulinárske remeslá a nadaný páleník. Haider je, dalo by sa povedať, presným opakom. Aspoň čo sa týka vystupovania: premyslený, pokojný a zdržanlivý. Ako majstri páleníci sú obaja na rovnakej úrovni a boli to práve oni, kto pred takmer štvrťstoročím plnil prvé rakúske whisky do sudov. To nie je nepodstatný detail. To, čo sa pálilo v roku 1995 a putovalo do dubového suda, sa totiž podľa nariadenia EÚ o liehovinách mohlo na trhu ponúkať ako whisky až o tri roky neskôr. Takže v roku 1998 sa objavili prvé plnenia, prvé rakúske whisky. Obilné pálenky, známe ako Korn, existovali – aj skladované v sudoch – už predtým.

Reisetbauer a Haider sú teda hrdinovia zakladateľskej éry. Za to si zaslúžia rešpekt a uznanie. Ale ako sa scéna vyvíjala ďalej? Akým smerom idú výrobcovia whisky druhej generácie? Jeden z týchto vývojov je z pohľadu Slow Food veľmi zaujímavý. Hŕstka páleníkov nechcela len jednoducho páliť obilie. Chceli to vedieť presnejšie a začali sa venovať starým odrodám.

Tak v súčasnosti po celej krajine vznikajú whisky z odrôd, ako je raž Schlägler, jačmeň Fisser v tirolskom Oberlande, (pasažier Archy chutí) raž Lungauer Tauernroggen alebo zimná raž Kaltenberger na biofarme Thauerböck v Mühlvierteli. Jeden z týchto páleníkov vo svojej filozofii nasleduje aj ďalšie kritériá, ktoré sú v hnutí Slow Food prítomné a dôležité. Josef Farthofer z Mostviertelu premýšľal, ako musí jeho pálenica fungovať, aby sa čo najviac priblížil myšlienke farm-to-table. Výsledkom je energeticky sebestačný výrobný proces, obehové hospodárstvo, vlastná sladovňa a nápis „Z poľa do fľaše“ na etiketách Farthoferovej whisky.

A prečo tá námaha s vlastnou sladovňou? Súvislosti sú vlastne jasné a jednoduché. Kto páli whisky, potrebuje obilie. Nie len obilie, ale sladované obilie. Prečo je to tak, k tomu sa ešte dostaneme. Kto vyrába bio-whisky, potrebuje bio-slad. A tam sa trh stáva celkom prehľadným. Kto má navyše na poli zriedkavé odrody obilia ako dvojzrnka alebo nahý ovos, chce z nich samozrejme tiež robiť whisky, a tam trh úplne končí. Takže sladovať sám. Pre niekoho, kto je vynaliezavý a myslí v cykloch, nie je myšlienka postaviť si vlastnú sladovňu vedľa destilačných kolón až taká absurdná. To, že je jediným páleníkom v krajine (a pravdepodobne aj mimo nej) s vlastnou sladovňou, však Josefa Farthofera predsa len trochu udivuje.

Späť k procesu a významu sladovania pri výrobe whisky. Pri destilácii sa využíva skutočnosť, že alkohol má bod varu nižší ako voda. Alkohol sa odparuje skôr, ako sa voda stihne poriadne zahriať. Para sa ochladí – voilà: pálenka. Celé to však funguje len vtedy, ak látka, ktorá sa páli, už obsahuje alkohol. Inak by zahrievanie a ochladzovanie nemalo vôbec zmysel. Pri ovocí získate alkohol kvasením cukru v plodoch. Alkoholická kaša sa nazýva rmut. Pšenica, kukurica a raž nemajú žiadny cukor. Žiadne obilie ho nemá. Teraz prichádza na rad sladovanie. Pri tomto procese sa obilné zrná namočia a nechajú vyklíčiť. Tým vzniká zelený slad a škrob v obilnom zrne (amylóza) sa mení na sladový cukor (maltóza). Teraz máme cukor, ktorý sa neskôr môže kvasiť a následne destilovať. Predtým sa však vlhký zelený slad musí ešte vysušiť a urobiť skladovateľným. Tento proces sa nazýva hvozdenie.

Josef Farthofer je bio-páleník so širokým sortimentom bio-destilátov. Teraz zacítil whisky-príležitosť. A keďže je vynaliezavý duch a kutil, bez dlhého rozmýšľania si do svojho podniku zaobstaral modernú taliansku bubnovú sladovňu. Pred pár týždňami začal v nádrži prvýkrát klíčiť slad. „Rozhodnutie bolo pre nás vlastne úplne jasné. Znamená to, že máme ďalší, nie nepodstatný krok výroby doma a stávame sa tak nezávislými od trhu so sladom. Navyše nám to umožňuje vyrábať slad z nášho vlastného obilia a v celkom rozdielnych štýloch. To zase znamená viac flexibility pri vývoji našich whisky,“ je presvedčený majster páleník.

V Rakúsku a pravdepodobne aj vo Švajčiarsku a Nemecku je Josef Farthofer v tejto chvíli s vlastnou sladovňou v pálenici zatiaľ osamotený. V Škótsku vyzerá vec o niečo inak, tam je Farthofer v najlepšej spoločnosti. Destilérky Balvenie, Bowmore, Highland Park a Springbank si stále vyrábajú vlastný slad. Springbank stále z veľkej časti, ostatné už len časť svojej potreby.

Na Öhlingerské whisky sa v každom prípade môžeme tešiť. Prvé naplnené fľaše sú sľubné. Z roku 2011 existuje napríklad pšeničná whisky z Lisslfeldu zrejúca v sude od Mostella, ktorá pripomína horkú čokoládu, karamel a zavárané slivky. Mladšie whisky z roku 2014 z raže Schlägler alebo nahého ovsa (2015) ukazujú neuveriteľný potenciál týchto mostviertelských páleniek. Poriadne to však vypukne až o pár rokov, keď sa majster páleník a sladovník Farthofer stane aj master blenderom, aby zo sudov, ktoré už u neho ležia, namiešal perfektnú whisky. Dovtedy však treba ešte čakať a piť čaj, nie, jednoducho piť „dramy“, ktoré sú už k dispozícii.

„Drams“ sa mimochodom nazývajú aj tieto nádherne tvarované poháre na whisky s masívnym dnom. V Škótsku sa osvedčili a aj u nás sa presadia. V tomto zmysle: Sláinte!, ako hovoria Škóti. Znamená to na zdravie. A presne tak si pripíjajú aj v Mostvierteli: Gsundheit!

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!