Amour du Vin
Text od Michaela Prónaya Fotografie: Manfred Klimek
Vinára sme zastihli počas tohtoročnej snehovej zimy trochu zadychčaného na telefóne: „Keď ste ako my, pomerne vysoko na kopci, začne husto snežiť a špedícia má vyzdvihnúť víno, tak je to napínavé,“ komentuje 29-ročný vinár rozmary počasia. (Mimochodom: Špedícii sa nakoniec podarilo dostať na usadlosť položenú vo výške 550 metrov.)
Vzdelávacia cesta Daniela Jaunegga sa zhoduje s mnohými inými štajerskými vinármi: Po vinárskej škole Silberberg nasleduje skúška na vinohradníka a pivničného majstra na poľnohospodárskej komore. Jeho láska k vínu vzplanula relatívne skoro: „Ako 16-ročný som bol na praxi u Ericha a Waltera Polzovcov, to ma formovalo. Bol som plne integrovaný, bol som všade, tam sa skutočne zrodila radosť stať sa vinárom.“ Dynastia Polzovcov zrejme hrá v štajerskom vinárstve podobnú rolu podporovateľa, motivátora a mentora, ako to bolo v prípade Aloisa Krachera v Burgenlande, a to už dávno: „Môj otec sa učil už u Polza seniora, môj o desať rokov starší brat bol vtedy tiež tam. Nechali na mne, čo chcem robiť, ale od tej chvíle to bolo jasné: To ma baví, takto to chcem mať raz aj ja.“
1999, po ukončení vzdelania a základnej vojenskej službe, nastupuje do otcovského 8-hektárového podniku: „Pôvodne som chcel ísť trochu do sveta, ale už som nemohol čakať, kým budem môcť skutočne niečo robiť sám.“ Bol začiatok jednoduchý? „U nás áno, ale u zmluvných dodávateľov ďalších 6 hektárov to nebolo vždy úplne jednoduché. Ak chcete vyrábať expresívne vína, musíte znížiť výnosy, robiť prebierku, a to najmä u staršej generácie nie je úplne samozrejmé.“ Ale medzitým to funguje: „Našich producentov sprevádzame celý rok, ochrana rastlín a práce s lístím sa konzultujú, aby sa všade dialo to isté, každé dva, tri týždne sa každý navštívi – v praxi je to takmer ako pri vlastnej ploche. Skôr prišiel v auguste telefonát, či ešte stále chceme hrozno, a to bolo všetko. Dnes máme celoročnú spoluprácu.“
V odrodovej skladbe vedie Sauvignon a Muškát, nasleduje Veltlínske zelené, Rulandské biele a Rulandské šedé ako aj Morillon, 5 % tvorí Zweigelt. V sortimente tvoria základ vína „Klassik“ a cuvée „Daniel.s“, nad nimi sú polohové vína „Knili“, vrchol tvoria Sauvignon a Chardonnay „Muri“, pomenované podľa názvu dvora Koglmuri. Pri tých druhých sa používa aj drevo, „ale veľmi dávkovane, ako sa vôbec v Štajersku pracuje s drevom oveľa opatrnejšie a cielenejšie ako ešte pred niekoľkými rokmi.“ Do fliaš sa na usadlosti plní od roku 1975: „Ešte máme trochu Sauvignonu z toho roku, ten je dodnes špičkový a opäť raz dôkaz, že skladovací potenciál odrody sa úplne podceňuje.“ Fľaše sa uzatvárajú na 100 % skrutkovým uzáverom: „Veď aj ja rád pijem vachauské vína, ale ak z troch fliaš je len jedna skutočne 100 % plne v poriadku, potom to pre mňa nie je téma.“
V roku 2004 bol dvor rozšírený o úplne novú pivnicu, predtým bola pivnica s drevenými sudmi tri kilometre ďaleko a medzitým je tam päť izieb pre hostí. Spokojný? „Samozrejme – jediná nevýhoda: Plocha na odpratávanie snehu sa strojnásobila,“ hovorí vinár zamilovaný do vína s úsmevom.