„Môj otec nechal vyrobiť nábytok pre reštauráciu podľa svojich návrhov u stolára,“ rozpráva Frank Bläuel. Bolo to v 50. rokoch, keď bola hlavná budova hotela Hotels Tulbingerkogel práve vyslobodená zo stavu ruiny a hostia z Viedne prúdili linkovými autobusmi na krásnu čistinku, aby unikli tristnosti povojnovej Viedne. „Vtedy sme mali 300 miest,“ hovorí Bläuel. „A cukrárky mali veľa práce.“ Cukrárky ešte aj v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zásobovali hostí na terase hotela Tulbingerkogels koláčmi a tortami. Bläuelov otec nemal záľubu len v architektúre, ale aj vo vínach z Bordeaux. Vzrušujúce fľaše z dávnych čias, keď vo Viedni takmer neexistovali vína z Francúzska, nájdete na vínnej karte dodnes. „V mojej vínnej pivnici vládne chaos,“ priznáva Bläuel a zdanlivo s tým nemá žiadny problém.
Milovníci vína neprichádzajú len kvôli pitiu. Šéfkuchár Georg Bläuel pracoval jeden a pol roka v Tantris a neskôr u Lisl Wagner-Bacher. No netúži po michelinskej kuchyni. Na jedálnom lístku má homára a kambalu, pretože to sa tu patrí, ale snaží sa motivovať aj poľnohospodárov z okolia, aby ho zásobovali zeleninou a mäsom. Na jar je špargľa od Malafu z oblasti Tullnerfeld v klasickej úprave so šunkou a holandskou omáčkou hitom. Pečené kvety bazy s jahodovou omáčkou by ste si nemali nechať ujsť, keď je práve sezóna. Keď sú k dispozícii čerstvé bylinky, kuchári musia sami vyraziť do prírody, prehrabávať lúky a lesy kvôli medvediemu cesnaku, ďateline, sedmokráskam, podbeľu, púpave, šalvii, skorocelu, žeruche a citrónovému tymianu. Smrže sú na jedálnom lístku veľmi výrazne zastúpené, hoci ich výskyt kolíše podľa sezóny. Otec Frank Bläuel hovorí: „Musí sa stretnúť veľa faktorov, aby bol rok na smrže dobrý.“ Niečo potom rastie vo Viedenskom lese, s čím sa však nedá nič urobiť. Frank Bläuel rozpráva o hosťovi, ktorý sa hrdo vrátil z prechádzky s hľuzovkou veľkosti tenisovej loptičky: „Išlo o hľuzovku hľuzovkovitú (tzv. nemeckú hľuzovku). Kulinársky nevyužiteľná!“ Počas pekných dní tu vládne pokojné spolunažívanie hostí z rôznych svetov: „Môže sa stať, že sa zastaví pár cyklistov na šunkovo-syrový toast a radler,“ zasnívane hovorí Georg Bläuel. „Potom uvidia, ako sa pri susednom stole konzumujú ustrice a šampanské, a zrazu to chcú tiež.“

História gastronómie Viedenského lesa bola vždy spätá s históriou neďalekého hlavného mesta, jeho ekonomická prosperita ju formovala rovnako ako bieda a kríza. Viedenských obyvateľov to však vždy ťahalo do zelene. Po prechádzke potrebuje výletník, či už prišiel športovým autom alebo električkou, posilnenie. Je lepšie vybaviť sa trekingovou obuvou, ak sa vyberiete do Viedenského lesa. Pretože okrem obcí, ktoré vznikli okolo cestných križovatiek, je tam veľa neschodného terénu, veľa kilometrov turistických chodníkov a takmer rovnako veľa chát a rázovitých hostincov, v ktorých sa stretávajú lesníci, poľovníci a roľníci.
Niekedy sa z výletného hostinca stane adresa, ktorú oceňujú a poznajú aj za hranicami obce. Napríklad v malej obci Sulz vo Viedenskom lese, kde rodičia Georga Stockera viedli čestný hostinec, obľúbený najmä pre svoju krásnu polohu v susedstve lesa a nádhernú lúku, ktorá sa rozprestierala pred záhradou domu. Poloha je stále skvelá. Porsche a rodinné dodávky parkujú cez víkend na preplnenom parkovisku. Ak potrebujete v živote trochu vzrušenia, bungee jumping pred nedeľným obedom, skúste získať miesto v Stockerwirt bez rezervácie.
To, že Viedenský les je oblasťou diviny, zistíte z jedálneho lístka pomerne okamžite. Diviak, srnka a jeleň pochádzajú z Heiligenkreuzu, kde poľovníci z okolitých revírov dodávajú úlovky. Zver sa v hostinci stiahne z kože a pripraví. Teľacia pečeň patrí v Sulze k nutnostiam. Guláš z hovädzieho mäsa Kobe rovnako. Guláš z hovädzieho Kobe? „U Gerharda Zadrobileka často kúpime aj polovicu hovädziny. Vnútornosti a srdce sa predajú v prvom týždni, neskôr mäso na varenie a nakoniec mäso na rýchlu prípravu.“

O pár kilometrov ďalej listuje chovateľ dobytka Wagyu Gerhard Zadrobilek vo svojom zápisníku. „Pripravujem kúsky hovädzieho mäsa na grile, ktoré u nás ako mäso na prípravu na ružovo nepoznáme, a robím si poznámky, ako chutilo.“ Zadrobilekov cieľ je jasný: Wagyu „od ňufáka po chvost“. „Samozrejme, väčšina zákazníkov sa zaujíma o sviečkovicu a roštenku, a nie sú to vždy len bohatí ľudia, ktorí si to chcú raz za rok dopriať.“ Ale hovädzí dobytok pozostáva nielen zo steakov. A zaujímavé: Mramorovanie hovädzieho mäsa Kobe skutočne umožňuje opekať kúsky, ktoré z rakúskeho dobytka poznáme skôr len ako mäso na varenie. Zadrobilek nie je v malej rakúskej scéne s hovädzím mäsom žiadnym neznámym, jeho Kobe hovädzie je vyhľadávané. „Mramorovanie mäsa nebolo v Rakúsku pred rokmi témou,“ hovorí Zadrobilek, ktorého vytrvalosť, ktorá mu pomohla k úspechu v špičkovom športe, bola potrebná aj v začiatkoch jeho chovu Wagyu. Stajňu a dom postavil vlastnými rukami, je talentovaný remeselník. No na rozbehnutie chovu bolo potrebné investovať nemalé prostriedky. „Keď som pomýšľal na vzdanie sa, myslel som aj na to: Čo by si robil teraz ako cyklista? Samozrejme, nevzdal by si sa.“ Zadrobilek teraz zásobuje šéfkuchárov ako Juan Amador alebo Andreas Senn. A okrem toho je hrdý na svoje placky. Majú dokonalú konzistenciu, voňajú a chutia celkom zvláštne a nepotrebujú ani soľ ani korenie, nehovoriac o horčici alebo kečupe. Ak je niekedy na ponuke roštenka alebo ribeye z Zadrobilekových kráv Kobe, mali by ste v pokore mlčať a vychutnávať, pretože také niečo nie je každodennou záležitosťou. Nekrájajte príliš hrubé plátky a dávajte pozor pri vysokej teplote, aby tuk nevytekal, mäso si zachovalo ružové jadro a zostalo jemné.

Pre turistu vítaným miestom osvieženia a stretnutia je Mliekareň (Meierei). Sú to občerstvenia v starých múroch, väčšinou rodinné podniky, ktoré majú často otvorené len cez víkend. V mliekarni nájdete domáce múčne jedlá a koláče, ale aj jednoduché malé jedlá, od miešaných vajíčok až po párky. Ponuka nápojov je väčšinou skromná, hosť musí nechať svoje nároky vonku, skôr než vstúpi do mliekarne. Dobrá káva je povinnosťou. Jeden z najkrajších exemplárov stojí uprostred lúk a stromov na okraji dediny Gaaden. Budovy z dedičstva prastarých rodičov boli Franzom Brandlom zreštaurované s vkusom a láskou k detailu, západ slnka v záhrade sa dá označiť za veľkolepý. Tu sa stretávajú starší „bobo“ (buržoázni bohémi) z Mödlingu a Badenu s babkou a dedkom, tu rodičia vyvážajú svoj vozový park kočíkov. Od raňajok so sektom až po obed s lososom na pyré zo sladkých zemiakov, vegetariánskym žltým thajským kari s ryžou, japonským Don-Buri s kačacími prsiami alebo morčacím paprikášom s hľuzovkovými haluškami je všetko k dispozícii. Medzitým si dáte viedenské párky alebo chlieb s oškvarkovou masťou s cibuľou.

Po tomto posilnení by bola možnosť opäť nasadnúť do auta alebo vyraziť pešo hore na Anninger. Odmenou za námahu je nielen výhľad, ale aj to, čo čaká po zostupe, a to malebne do nádherných viníc vsadený Gumpoldskirchen. Okrem viechy rodiny Gebeshuberovcov, ktorých vína majú tú najlepšiu povesť, stojí 3er Haus, s láskou k detailu zariadený hostinec, ktorého hostitelia prevádzkujú svoj obchod s vervou. Sabine a Christian Nehr vytvorili klenot, plný vidieckeho šarmu a útulných útočísk pre intímne oslavy. Majiteľ je hrdý na svoju slaninu z Poguschu, ktorá tu chutí rovnako dobre ako u Reitbauerovcov. Vždy dobré sú v sezóne pečené hríby, rizoto so zeleninou alebo kuriatka, a po celý rok chutia dusené bravčové líčka alebo – prosím pekne – salzburské halušky (Nockerl). Vínna karta presahuje regionálny formát.
Keď má 3er Haus v nedeľu zatvorené, ale samozrejme aj v iné dni, prejdite sa ešte kúsok ďalej, aby ste skončili v nádhernom Klostergasthaus Thallern. Patrí k gastronomicko-kulinárskemu komplexu s vinárstvom Thallern, ktoré sa nachádza len pár krokov odtiaľ, je to miesto hodné návštevy. Vína odtiaľ patria k najlepším v kúpeľnej oblasti. Po degustácii vstúpte do útulného hostinca a kto si tu neobjedná pečené kura (Backhendl), zjavne trpí fóbiou z hydiny. Kedysi bol kláštorný hostinec stanicou s pečenými kurčatami, kalorickým zábleskom nádeje pre krízou vyčerpaných mešťanov. Z krízy v súčasnosti nie je veľa vidieť, ale kurčatá chutia báječne. Predtým si možno dajte hydinové pečeňové parfait alebo malú „Beuschel“ (pľúcka na smotane). Krémový zákusok podniku stačí ako porcia pre veľkú rodinu vrátane dedičnej tety a strýka.
Baden je Suncity Dolného Rakúska, miesto pre zámožných starších pánov a dámy, ktorí to majú radšej trochu teplejšie a život berú pokojnejšie. Ako veľmi to už na prelome storočí ťahalo vyššiu spoločnosť z Viedne sem, zistíte nielen z diel Arthura Schnitzlera, ale aj z krásnych starých víl v menej rušných štvrtiach mesta. Kúpeľné mesto nebolo nikdy hotspotom modernej gastronómie, nemohlo ním byť. Ale tu a tam sa našla a nachádza nika pre kvalitu. Napríklad v malej, nábytkom Thonet zariadenej Konditorei Ullmann, kde kúpeľní hostia vyvádzajú svoje „kúpeľné známosti“ a tovar je vynikajúci. V bývalých priestoroch milého Primavera, kedysi jednej z najlepších reštaurácií s rybami mimo Viedne, sa usídlil Rendez-vous. Názov je posolstvom. Jedlá na jedálnom lístku sú uvedené vo francúzštine, čo v roku 2021 pôsobí priznajme si nejako dojímavo. Majiteľ Attila Balázs kedysi miloval Paula Bocuseho, rád rozpráva o prvej kuchárke majstra kuchára, ktorá mu pred mnohými rokmi otvorila lásku k Francúzsku a jeho kuchyni. On a jeho šéfkuchár dlho pracovali a varili vo Švajčiarsku. Program lokálu, zariadeného ako moderné bistro, sa pohybuje medzi tatarákom z Wagyu s hľuzovkou z Périgordu a kaviárom a Foie gras s brioškou a ananásovým čatní – hostia z okolia to milujú. Pri výbere svojich dodávateľov sa tím Rendez-vous uspokojí len s tými najlepšími. Hľuzovky od Lucu Miliffiho, ryby od Eishken na Grossgrünmarkt. Aj malá vínna karta má niečo do seba.
V gastronomickej púšti Mödling, jednom z najbohatších okresov Rakúska, ktorý nemá čo ponúknuť okrem viech a pár pizzérií, si rodina Kolmovcov napriek konkurencii pekární zachovala vyberavú klientelu. Jörg Kolm vie prečo: „Naše receptúry sú praastaré, recept na rožky pochádza z roku 1898. My sme len vymenili hovädziu masť za stolový olej zo slnečnice a repky.“
Vlastne majster pekár vyštudoval strojné inžinierstvo v Mödlingu, potom sa zaujímal o mnohé iné veci a až ako 35-ročný sa rozhodol pre pekárstvo. „Kolm-Handsemmel“ (ručne robený rožok) bol v roku 2011 vyhlásený za najlepší viedenský ručne robený rožok. Je menší ako komerčne dostupné rožky, má ale rovnakú váhu a je jemnejší a kompaktnejší. „Tieto rožky neostávajú húževnaté a tvrdé ako kameň, môžete ich pokojne nechať pár dní ležať,“ hovorí Jörg Kolm a dodáva: „Mnohí Rakúšania už klasickému rožku nerozumejú.“ Pre obľúbené slaninové žemle si Kolm necháva mäsové suroviny dovážať od mäsiara zo susedstva. Tu hovorí presvedčený remeselník: „V našich tvarohových šatôčkach je skutočne tvaroh, žiadny vanilkový krém, a v našich pinsách cítiť muškátový oriešok, kto to nemá rád, musí si ich kúpiť inde.“
Aj druhé pekárstvo práve robí rozruch v južnom viedenskom zázemí. Keď predmestia ešte spia svojím spánkom krásavíc, ktorý tu a tam aj naozaj potrebujú, v malom rohovom lokáli už svieti svetlo. „Včera som tu bol už o jednej,“ rozpráva pekár (Boulanger) Gauthier Noppe, „vtedy mám pokoj a začínam pomaly s dennou prácou.“ O pár hodín neskôr to v malých priestoroch pekárne hučí ako v úli. Francúzske bagety, kandidáti na dedičstvo UNESCO, sú už hotové, teraz rakúska divízia pekárov (tím pozostáva z polovice z Francúzov, z polovice z Rakúšanov) práve pletie bio makové vianočky. Francúzsky cukrár natiera ananásové kocky na cesto. Spolu s Gauthierom pracoval v Parémi, viedenskej kultovej pekárni na ulici Bäckerstrasse.
Gauthier Noppe prevzal malý obchod len pred pár mesiacmi a musel veľa investovať do opráv a infraštruktúry pekárskych pecí a zariadení na kysnutie kvásku. „Naše remeslo znamená veľa práce,“ hovorí Francúz Noppe, ktorý sa remeslu vyučil vo svojej vlasti, v Belgicku. „Bez práce to nejde.“ Že to niečo dalo, vidno na tom, že od siedmej hodiny rannej je okolie nenápadného rohu na hlavnej ulici v Brunne plné SUV a bicyklov a ľudia akceptujú čakaciu dobu až 50 minút. Noppe rozpráva: „Suroviny beriem od malých poľnohospodárov, mlieko z prevádzky pri Kremse, vajcia a ražnú múku z malých hospodárstiev pri Grimmensteine.“ Veľkoobchod? „Len keď je to nevyhnutné.“

Čo je k bagete a croissantu? Kvetové medy, sirupy a koreniny, ktoré možno v malej predajni takisto kúpiť, pochádzajú z minimanufaktúry z Hinterbrühlu. „Dedko nám odkázal včely, ktoré máme v našej záhrade,“ hovorí Doris Holzschuster, pracuje ako lekárnička, preto sa zaoberá bylinkami a v okolitom lese zbiera suroviny pre svoje sirupy. V zvieracom parku Sparbach je malý obchod, kde možno produkty tiež kúpiť. Inak je malý start-up ešte vo fáze budovania, čo sa týka distribučných ciest. Ale to sa ešte podarí.
Ak má byť namiesto ovocnej šťavy naozaj dobré pivo, ste práve vo vinohradníckej obci Perchtoldsdorf správne. Markus Geiger prevádzkuje Privatbrauerei P3, existuje už pár rokov a má aj vo Viedni početných fanúšikov. Pivá sú pomenované po mohutnej obrannej veži a starom hrade, ktoré formujú vzhľad obce. Volajú sa Turmsteiger (lezec na vežu) alebo Burgwächter (hradný strážca), a hovorí sa – typicky vinárska obec – že chutia najlepšie z veľkého pohára na víno. Piť z fľaše je však tiež o. k. Pivá sú chladne chmelené, čo im zabezpečuje široký repertoár aróm, a kto povie, že v plzenskom objavil napríklad tóny manga, mýli sa rovnako ako ten, kto v ležiaku cíti jesennú lesnú pôdu. Sen Markusa Geigera: pivovar vrátane pivovarského hostinca v obci.
Po jedle človek túži po niečom, čo pomôže tráveniu. Namiesto pálenky alebo čaju by bolo možné zvážiť ocot, ale musí byť ten najjemnejší. V severných výbežkoch Viedenského lesa rodina Pecorarovcov vybudovala manufaktúru na Aceto Balsamico Tradizionale, ktorý sa vyrába zo šťavy domácich hrozien Veltlínskeho zeleného. Acetaia, postavená na Ölbergu pri Klosterneuburgu, bola snom speváka Štátnej opery Herwiga Pecorara. Jeho syn Mario sa rozhodol zjemniť marketingové aktivity podniku. Viac octu však nebude, pretože výroba je rovnako drahá ako náročná. „Na liter 15-ročného balzamika potrebujete 100 litrov hroznovej šťavy,“ hovorí Pecoraro. Varená hroznová šťava stráca každý rok pätinu svojho objemu, zatiaľ čo zreje v nahor otvorených a handrou prikrytých sudoch na jemné balzamiko. V lete je to v Acetaia obzvlášť intenzívne na pachy – kvôli teplu. V „podzemnom podkroví“ sa nachádza 1 000 sudov rôznych objemov, vonia to sladkosťou, ovocím a arómami najjemnejšieho octu. 15-ročné balzamiko, ktoré tečie ako med z malej, špeciálne Pecorarovcami navrhnutej fľaštičky, je pochúťka, stromy blízkeho Viedenského lesa sa skláňajú a sotva počuteľne tlieskajú svojimi konármi.

Klosterneuburg
Acetaia Pecoraro
Eisenhütte 32, 3400 Klosterneuburg
Tel.: 02243/873 23
www.balsamico.at
Mauerbach
Tulbingerkogel
3001 Mauerbach bei Wien
Tel.: 02272/73 91
www.tulbingerkogel.at
Laab im Walde
Kobe Beef Austria
Ruhlandweg 1, 2381 Laab im Walde
Tel.: 0650/666 56 66
www.kobe-beef-austria.at
Gumpoldskirchen
Gasthaus Thallern
Thallern 2, 2352 Gumpoldskirchen
Tel.: 02236/533 26
www.klostergasthaus-thallern.at
3er Haus
Schrannenplatz 3, 2352 Gumpoldskirchen
Tel.: 0676/783 70 90
www.3erhaus.at
Kúpanie
Le Rendez-vous
Weilburgstrasse 3, 2500 Baden
Tel.: 02252/855 51
www.le-rendezvous.at
Café Central
Krásna stará kaviareň v pešej zóne
Hauptplatz 19, 2500 Baden
Tel.: 0680/200 45 08
www.cafe-central.at
Sulz im Wienerwald
Stockerwirt
Rohrberg 36, 2392 Sulz im Wienerwald
Tel.: 02238/82 59
www.stockerwirt.com
Ödlitz
Waldgasthof Schimanszky
Legendárna adresa, veľmi útulné, výdatná kuchyňa a skvelá vínna karta
Rosenstrasse 18, 2560 Oedlitz
Tel.: 02672/823 20
www.schimanszky.com
Brunn am Gebirge
Boulangerie Noppe
Leopold Gattringer-Strasse 66 2345 Brunn am Gebirge
www.noppeboulangerie.com
Perchtoldsdorf
Privatbrauerei P3
Tilgnergasse 1, 2380 Perchtoldsdorf
Tel.: 0720/11 54 40
www.perchtoldsdorf.beer
Klaus Kainrath
Ako butik vedený malý mäsiarsky podnik s nádherným Dry-agerom. Tu sa spracúva mäso z plemena Angus zo Schneealpe a je tu čerstvá divina z Viedenského lesa.
Hochstrasse 27, 2380 Perchtoldsdorf
Tel.: 0660/236 19 64
Burgbar Perchtoldsdorf
Pobočka pozoruhodnej barovej kultúry, v lete prípadne aj v oproti ležiacom Zellparku. Skvelé koktaily.
Hochstrasse 5, 2380 Perchtoldsdorf
Tel.: 0699/19 47 67 34
www.burgbar.at
Gaaden
Meierei Gaaden
Anningerstrasse 5, 2531 Gaaden bei Mödling
Tel.: 02237/81 43
www.meierei-gaaden.at
Mödling
Bäckerei Kolm
Hauptstrasse 62, 2340 Mödling
Tel.: 02236/224 16
www.kolm-diebaeckerei.at
Laaben viedenskom lese
Kogelhof
Bizóny na šťavnatých pastvinách v zdravom prostredí. Skvelá kvalita mäsa.
Heide a Gerhard Egger
Klamm 1, 3053 Laaben
Tel.: 0664/513 52 80
www.kogelhof.com