V rebríčku najkrajších vinohradníckych oblastí by bola južné Štajersko pravdepodobne úplne vpredu. Malebná kopcovitá krajina, zdobená lesmi, sadmi a nespočetnými vinicami, ktorých rady viniča vyzerajú ako šrafovanie vryté do svahov. Kopce sú od seba tak ďaleko, že domy a dvory, kostoly a viechy, gaštanové stromy a topoľové aleje na druhej strane pôsobia maličko, akoby boli len vystrihovačka – rozkošná miniatúrna krajina, ktorá sa postupne rozplýva v horizonte. Ani zástupy výletníkov, ktorí cez jesenné víkendy vtrhnú na Juhostajerskú vínnu cestu, nedokážu narušiť túto idylu – len o jeden kopec ďalej opäť vládne pokoj.
To, čo pôsobí tak pôvabne, je jedna z najnáročnejších vinohradníckych oblastí – pre tých, ktorí sa tým živia: strmé vinice, ktorých rady viniča nie sú usporiadané do terás, ale padajú kolmo nadol a dajú sa obrábať len ručne, rozmarný mix stredomorského tepla a alpského chladu, ako aj množstvo zrážok, ktoré pokojne presiahne 1 000 milimetrov ročne. Dokonca aj v letách, ako bolo to minulé, keď sa celé Rakúsko trápilo v horúčavách a suchu, pršalo v južnom Štajersku takmer denne. V niektoré dni to vo viniciach dymilo ako v tropickom dažďovom pralese – raj pre hubové choroby, nočná mora pre každého vinára, pre Katharinu Tinnacher každodennosť. Vyrástla tu, ako jedna z dvoch dcér vinárskej rodiny.
„Od malička sme videli, čo znamená práca,“ hovorí. Dievčatá boli vo vinici často pri tom, pomáhali pri zbere, zažili, ako vrtochy prírody určujú vinohradníctvo a že rodičia nemali takmer žiadne voľné víkendy. Každá dostala päť koreňov viniča, o ktoré sa musela starať, mali sa včas naučiť, ako funguje vinohradnícke remeslo. Napriek tomu rodičia na dcéry nikdy nevyvíjali nátlak, aby sa stali vinárkami alebo dokonca prevzali podnik. Namiesto obvyklého vzdelania vo vinohradníckej škole navštevuje Katharina Tinnacher humanistické gymnázium, po maturite odchádza do Viedne, zaujíma sa o štúdium umenia, napokon však končí na BOKU, Univerzite pre pôdohospodárstvo, kde študuje vinohradníctvo a neskôr vedy o rastlinách. Túžba stať sa vinárkou rástla len postupne, so študijnými cestami do zahraničia a stretnutiami s vinármi z celého sveta. Keď sa v roku 2013 vrátila, otec hneď prešiel k veciam a prepísal na ňu podnik. Odprevadil 40 ročníkov vína, to je okrúhle číslo a stačí, usúdil. Vo veku 27 rokov nesie odteraz celú zodpovednosť sama.
Katharina Tinnacher patrí k tým mladým štajerským vinárom, ktorí dávajú regiónu novú tvár, možno dokonca novú, úplne vlastnú identitu. Generácia rodičov pomohla začiatkom 90. rokov dovtedy nevšímavému regiónu k sláve a uznaniu. Z odrôd Sauvignon blanc a Chardonnay, ktorý sa v Štajersku nazýva Morillon, vznikali vína medzinárodného formátu. Terroir vína s výrazným ovocím a bohatou textúrou, vína „Steirische Klassik“ ako náprotivok, svieže a nekomplikované. Hoci sa pri špičkových vínach rado siahlo hlboko do drevenej debničky, vstupné vína mali zostať z veľkej časti indiferentné. To bol vtedy jednoducho trend, vysvetľuje vinárka. „Naši rodičia vytvorili základy, na ktorých staviame,“ zmierňuje, „len vďaka tomu sme teraz v komfortnej situácii, že môžeme veci spochybňovať.“
Taktne zvolená formulácia pre štylistickú zmenu kurzu, ktorá bola zahájená výmenou generácií v združení Steirische Terroir- und Klassikweingüter (STK), organizácii, ktorú založili ich otcovia. Vína sú dnes presnejšie, jemnejšie a jasnejšie ukazujú svoj pôvod. Zaviedla sa klasifikácia polôh, ktorá platí pre všetky bežné odrody regiónu. Mnohí prešli na bio – aj to, hovorí Tinnacher, je možné len preto, lebo ekonomickú základňu vytvorili rodičia. Dali im tiež možnosť cestovať, nadväzovať medzinárodné kontakty a rozširovať si obzory. Katharina Tinnacher z toho vyvinula nielen prirodzené sebavedomie, ale aj jasnú víziu, ako majú jej vína chutiť. Vinárka rada analyzuje, každé rozhodnutie, každý pracovný krok je reflektovaný. Človek ju rád počúva, vie o význame dobrých príbehov, bez toho, aby upadala do fráz.
Od začiatku mala slobodu vyrábať vína presne podľa svojich predstáv. Ale sebaprezentácia ju nezaujíma, skôr ju poháňa túžba preskúmať, čo tvorí štylistiku regiónu, dostať sa na koreň 250-ročnej vinárskej tradícii jej rodiny a vytvoriť z toho chuť jej vín, ktorá toto všetko odráža. Vína, ktoré v sebe nesú vedomosti generácií. Zmeny u nej neprebiehali hrubou silou, na to je jej rešpekt pred tým, čo vybudovali generácie pred ňou, príliš veľký. Módne výstrelky alebo dokonca excentrická štylistika u LacknerTinnacher aj tak nikdy neexistovali a nebudú existovať ani v budúcnosti. „Moji rodičia neboli sebaprezentátori poháňaní egom, ktorí chceli za každú cenu na vrchol,“ hovorí, „skôr pokojní, zdržanliví ľudia, ktorí sa napriek tomu neprispôsobovali.“ Vlastnosti, ktoré v nej vzbudzujú citeľný obdiv.
Pri všetkej zhode nie je možné prehliadnuť, že sa vo vinárstve veľa zmenilo, odkedy ho vedie dcéra. Prešla na ekologické hospodárenie a z pivnice vyhostila zbytočné metódy vylepšovania. Dobre premyslené kroky, ktoré vždy sledujú cieľ vybrúsiť špecifickú podstatu svojich vín. „Nechcem v prvom rade vytvárať grandiózne vína, ale ukázať, čo tvorí DNA miesta,“ hovorí, „DNA Gamlitzu, jednotlivých polôh, vinárstva.“ To, čo z toho má vzniknúť, je zrejme akási nadčasovosť štylistiky, vína odtrhnuté od módy. „Možno je to však aj trend,“ pripúšťa a smeje sa. To, čo tvorí DNA miesta, pôsobivo ukazujú jej príslušné Sauvignony. Odroda, ktorá sa s rôznymi pôdami regiónu očividne dobre vyrovnáva. Tinnacherovej interpretácia Sauvignonu je harmonickou súhrou pôdy, podnebia a viniča. Zatiaľ čo Sauvignon blanc z domácej polohy Steinbach v Gamlitzu je poznačený konglomerátovými pôdami z mlynca, štrku a piesku, ako aj výrazným rozdielom denných a nočných teplôt, ktoré im dávajú aromatické, tmavé ovocie, ukazuje sa saalský Sauvignon z Flambergu svetlý, nervózny, slaný, poznačený koralovým vápencom. Dva úplne odlišné charaktery, ktoré už nemajú nič z tej povrchnej nóty, ktorú sa odrode rado pripisuje, ale ani nenesú pred sebou žiadny strohý purizmus. Skôr šarm bez vnucovania, ovocie, ktoré nie je nútené, ale vzniká prirodzene, vždy v kombinácii s mineralitou, kyselinou, korenistosťou. „Umelé ovocie pôsobí nasadene a drsne,“ vysvetľuje vinárka, „je len výsledkom chladeného kvasenia s aromatickými čistými kvasinkami.“
Jej Sauvignon blanc z polohy Welles naopak hrá tichými tónmi. Špičková poloha v Gamlitzu, ktorú pradedo kúpil pred 85 rokmi: chladná, strohá, kamenistá – mix, z ktorého vznikajú prvotriedne vína. Staré korene viniča siahajú hlboko, výnos na kilo je skromný, výsledkom je závan chladných, tmavých čiernych ríbezlí a množstvo minerality. Fascinujúco jemná, silná štruktúra.
Vína, ako možno chutili kedysi, v časoch pred výdobytkami modernej pivničnej technológie – ten vkus dávnych čias, po ktorom vinárka pátra. Kvôli tomu opäť vysadila vinice s historickou „kmeňovou kultúrou“ (Stockkultur), pri ktorej vinič nie je vyviazaný na drôtených rámoch, ale stojí voľne. Spôsob vedenia, aký bol v južnom Štajersku bežný až do 30. rokov. Jej otec sa ešte naučil, ako sa kmeňová kultúra reže, „to už vie len málo vinárov,“ hovorí hrdo. Výhoda: lepšie zatienenie, fyziologická zrelosť bez prekročenej gradácie cukru a tým menej alkoholu pri plnej aróme. Kmeňová kultúra však znamená aj oveľa viac práce: „Nezaplatiteľný koníček,“ hovorí a smeje sa. Napriek tomu bude existovať malé množstvo z nej – po piatich rokoch času v pivnici.
Aj zrenie jej vín prebieha z veľkej časti ako kedysi. Vo veľkom dreve sa spontánne kvasia vlastnými kvasinkami, aby mohli dýchať. Tam zostávajú rok na plných kvasinkách, rok pred plnením idú do tanku, aby sa kvasinky usadili a vína sa prirodzeným spôsobom vyčírili, potom sa plnia nefiltrované. Až potiaľ, také jednoduché. Vďaka biologickému hospodáreniu sa vinič vracia späť do svojho vlastného rytmu s prírodou. Zrelosť hrozna je harmonickejšia, bobule zostávajú menšie, chuť koncentrovaná. Cena: ešte viac námahy, ešte vyššie riziko. V južnom Štajersku, požehnanom vysokými zrážkami, to určite nie je hračka, priniesť hrozno v zdraví do jesene, to je rok čo rok výzva. „Vlastne musíte byť neustále v strehu,“ vysvetľuje, „ale stojí to za to!“ Keď prešla na bio, chcela len udržať úroveň kvality, až časom prišla na to, aký potenciál je v tom skrytý: „Otvorilo nám to úplne nové dimenzie kvality.“ Dimenzie, ktoré umožňujú aj odrodám Welschriesling alebo Muškát žltý hrať v prvej lige. Odrody, ktoré v regióne kedysi hrali zásadnú úlohu, potom však upadli do bezvýznamnosti.
Welschriesling v súboji o najvyššiu možnú opulentnosť jednoducho nemohol držať krok. Dnes zažíva renesanciu. Mladá generácia štajerských vinárov vracia túto hlboko štajerskú odrodu späť na scénu. Tinnacherovej Welschriesling „Franz Lackner“ je venovaný jej starému otcovi a pochádza z najlepšej polohy. Je oň postarané rovnako ako o všetky ostatné odrody. Výsledok stojí za to. Princom na dvore LacknerTinnacher je však Muškát žltý. Obecné víno nastavuje latku už vysoko, Muškát z polohy Gamlitz ho bez námahy prekonáva. Takmer 60-ročné korene viniča dodávajú víno, ktoré možno len ťažko prekonať v jemnosti a viacvrstvovej hre aróm: presné, pevné, ale aj hravé. Nudné parametre ako odrodová typickosť ho nezaujímajú, namiesto rokokovej ovocnej šťavy získate vína s triedou a hĺbkou. Vína, ktoré žiaria aj bez ozdôb. Nadčasové vína. —
Adresa
Weingut LacknerTinnacher
Steinbach 12, 8462 Gamlitz
tinnacher.at



