Máte chuť na pizzu? Nie, nie ste v nesprávnom texte. Kto chce jesť najlepšiu pizzu v Rakúsku, nech sa za ňou vyberie do Schwarzenbergu v Bregenzerwalde. „Tri mesiace sme ladili cesto a teploty,“ rozpráva Peter Fetz z hotela Hirschen. Cesto fermentuje štyri dni, pec dosahuje 500 stupňov. Paradajky na pizzu pochádzajú z Vetterhofu v Lustenau. Okraje pizze sú posiate čiernymi spálenými miestami, ako to poznáme a milujeme z Ríma a Neapola. Pizzu dostanete na talianskom večere v Gasthaus zum Fernweh, čo bol nápad, ktorý prišiel patrónovi Petrovi Fetzovi, keď inovatívny hotelier počas lockdownu premýšľal o nových konceptoch pre reštauráciu. „Keď ľudia v lete nemôžu odcestovať, prinesieme diaľky do Schwarzenbergu,“ bola jeho myšlienka. V pondelok je v Hirschen pstruh z Bregenzerwaldu, ako hlavný predstaviteľ hand-roll s ryžou, avokádom a sezamom, vrátane slávnej Mochi-majonézy. Pondelok je Mochi-deň. Suroviny pochádzajú z regiónu. Šéfkuchár Hirschenu sa na to nechal niekoľkodňovo zaúčať u Tobiho Müllera vo Viedni, sú v stálom kontakte. Kto vo viedenskom Mochi nedostane stôl, čo sa vraj stáva, vyberie sa teda do Schwarzenbergu. Hoci aj tam je v pondelok plno.
Hostinec Gasthof Hirschen je schodný obraz na hlavnom námestí obce, ktorá už niekoľko stoviek rokov hostí slávnych návštevníkov. Schwarzenberčania si dávajú pozor na to, aby sa zachovala tradičná podoba domov v obci, určovaná drevom a jasnými líniami. Zvyšok Rakúska, v mnohých častiach poznačený architektúrou hobbymarketov Obi, si mohol vziať z Bregenzerwaldu príklad. Bohužiaľ, na to je už teraz neskoro. Ale aj tu sa časy menia. „Kedysi bolo okolo kostola 15 hostincov, teraz sú už len dva,“ rozpráva Franz Fetz, legenda ako hostiteľ Hirschenu, ktorý sa preslávil aj ako DJ a v šesťdesiatych rokoch hrával vo Francúzsku. O nápady on, ktorý sa stiahol do ústrania, a jeho syn núdzu nemajú. K slávnym obyvateľom Schwarzenbergu, ktorí odišli do sveta, patrí aj Angelika Kaufmann, v sále pomenovanej po nej si v lete môžete vypočuť hudbu Franza Schuberta. Podujatie, ktoré láka hostí z celého sveta.
Schubert venoval pstruhovi pieseň a nie jalcovi alebo mníkovi. Keď Dietmar Nussbaumer v Krone v Hittisau podáva pstruha namodro, viete, že Schubert mal pravdu. Obyčajný pstruh môže byť, v závislosti od chovu a prípravy, najelegantnejšou zo všetkých rýb. Svoj švih vo vode pstruh napodobňuje v medenom parníku, koža (je skutočne modrá) pri varení v pare popraskala, telo je prehnuté. Bleskurýchlo a s precíznosťou lesného tesára Nussbaumer rozdeľuje pstruha. Horúce hnedé maslo sa udržiava pri teplote na malom plamienku. K tomu varené zemiaky a šalát. Mäso má príjemný skus, koža pstruha je pôžitok, rovnako ako jemné líčka. Patrón Nussbaumer nalieva Rizling z Karthäuserhofu. Jeho vínna karta svedčí o obrovských vedomostiach a láske k vínu. Nussbaumer rozpráva: „Často chodia štamgasti a celý stôl si objedná pstruha. Nikdy by sme ho nemohli stiahnuť z jedálneho lístka.“ Podpisovú rybu, ktorú ponúkajú nielen namodro, ale aj pečenú s mandľovým maslom, odoberá Nussbaumer od spriateleného hobby chovateľa v Sibratsgfälle. Jedným z jeho ďalších zdrojov pre ryby je jazerný rybár z Bodamského jazera Martin Gugele z Fussachu, s ktorým sme išli pre jesenné vydanie A la Carte 2018 loviť síhy a ostrieže.
Na druhý deň návšteva v Sibratsgfälle. „Veľa sa tu nekŕmi, je tu dostatok lariev a hmyzu,“ hovorí milovník pstruhov Bereuter. Má vraj problém, hovorí: „Mám priveľa odberu a dopyt je stále väčší. Ja však chcem zostať malý.“ Akvakultúra a rast len zriedka tvoria vydarené spojenie. Popri Krone zásobuje Bereuter ešte dva podniky, po ohlásení vopred dostanú pár pstruhov aj súkromní zákazníci. Bereuter je hrdý na Coanda záchyt vody, ktorý zabraňuje tomu, aby dravý potok pri silnom daždi privádzal k rybám drevo a kamene. V Sibratsgfälle si líšky dávajú dobrú noc, každý pozná každého. Prístup k malým pstruhovým nádržiam je neuzamknutý. Ukradnuté, podľa Bereutera, nebolo nikdy nič.
Historik z Bregenzerwaldu Georg Sutterlüty napísal: „Keby mi položili otázku, čo je najvýraznejším prírodným znakom Bregenzerwaldu, pravdepodobne by som odpovedal: dážď alebo voda.“ Vode vďačia „Wälder“ aj za šťavnaté lúky na alpách. Tam sa kravy v lete pasú a odmeňujú sa za dobrú potravu z trávy a bylín mimoriadne dobrou mliekom. Skúsení a schopní pastieri a syrári vyrábajú z prírodného produktu to, čím je Bregenzerwald okrem iného preslávený: syr. V drobnom alpskom hospodárstve ide pri pastierovi a syrárovi zväčša o jednu a tú istú osobu. Existuje nespočetné množstvo salašov a len Hittisau má 120 alp.
Ukážkovou salašníckou prevádzkou je Alpe Wildmoos pri Bezau, prevádzkovaná Simonom Petrusom a jeho družkou Simone Muxel. Chata je čistá ako zo škatuľky, doplnená s citom pre vkusnú, pokojnú dobrú architektúru. Simon je vyučený tesár, v Bregenzerwalde nie zriedkavé povolanie. Tu si splnil svoj sen. Kravy, ktoré Simon v lete pasie, pochádzajú od spriatelených poľnohospodárov. Platí v naturáliách. Miesta kráv v maštali nesú ich mená. Keď kravy v maštali odpočívajú, chvosty sú udržiavané v závesnom stave malými šnúrkami. To zabezpečuje čistotu. Denný režim na Alpe Wildmoos je vždy rovnaký: Pred dojením ráno sa ide už na lúku. Každá krava dá denne asi osem litrov mlieka. Simon Petrus pracuje podľa tradičných metód. Večerné mlieko zreje v drevených nádobách a nechladí sa extra. Ráno sa smotana zbiera, mlieko sa zmieša s ranným mliekom a zohreje. Pridá sa syridlo, syr sa vyrobí, zabalí do plátien, vylisuje.
Simon denne varí pastiersku polievku, zvláštnosť, ktorá existuje len na alpe. V takmer klinicky čistom priestore chaty sa návštevníkom zahmlievajú sklá okuliarov v sladko-mliečnej pare čoraz silnejšie zohrievanej srvátky, ku ktorej sa teraz pridáva takzvaný „Edelsaurer“, ocot pastierov. Pri asi 80 stupňoch sa oddelí zvyšný tuk, bielkoviny a srvátka. Táto teplá polievka, ponúkaná ako špecialita alpy, nemá takmer žiadne kalórie, bielkovinové časti pôsobia, akoby ste zahryzli do oblakov. Podľa toho, či tráva, ktorú kravy jedia, leží na slnečnej strane alebo v tieni, chutí pastierska polievka raz sladšie, raz kyslejšie, raz má viac objemu alebo menej. Hovorí sa: Lúka robí mlieko, umenie pastiera, respektíve syrára, robí pastiersku polievku. Syry na Wildmoos-Alpe stoja za ľahkú túru cez svah zaliaty slnkom. Na jeseň bude alpa, ako aj ostatné, už zatvorená. Príďte na budúce leto a ochutnajte marinovaný čerstvý syr z kozieho a kravského mlieka a vypite k nemu cmar. Simone je vyučená pekárka, jej koláče si netreba nechať ujsť. A možno je tam ešte stále Otto, ovca, ktorá tu patrí do rodiny. Ako sliepky a alpské ošípané, ktoré prispievajú k hospodáreniu alpy. Ošípané jedia srvátku, sliepky dávajú vajcia na koláče a na raňajky pre pastierov.
Na prehĺbenie vedomostí o syre nasleduje stretnutie s Alfredom Baechtom, ktorý žije v Hittisau. Baechta pracoval ako syrár a na dôchodku je pastierom. Má 86 rokov a vyzerá na 75. Čo robí dobrého pastiera, kto vyrába najlepší syr? Baechta hovorí: „Drevo namiesto nehrdzavejúcej ocele, najvyššia presnosť pri práci s kravami, dobrý cit pre počasie a teplotu, žiadne priemyselné syridlo, uskladnenie večerného mlieka v drevených nádobách.“ Drevené nádoby (Gebsen), používané aj na Alpe Wildmoos, sú drevené nádoby, v ktorých sa večerné mlieko uchováva až do rána bez chladenia. Vlastnoručne vyrobené syridlo dodáva syru osobnosť, hovorí Baechta, rukopis pastiera a syrára. Syridlo pochádza z teľacieho žalúdka. Z neho sa stáva syridlová hmota, ktorá asistuje pri premene mlieka na syr.
Dobrý pastier potrebuje cit v končekoch prstov v každej fáze, od dojenia až po prácu v zrecí pivnici. Musí byť vynikajúcim degustátorom a musí mu byť jasné, že na alpe nie je deň ako druhý. „Tienisté lúky vyžadujú pri výrobe syra inú metódu ako lúky na slnečnej polohe,“ hovorí Baechta. Skúsený syrár má veľa žiakov, mnohým pomohol – tajnými postupmi zo Švajčiarska, kde sa takéto veci neradi posúvajú ďalej – a na niektorých žiakov je obzvlášť hrdý. Ako na Klausa, ktorý v Schönenbachu pri Bizau vedie Alpe Unterspitz. Klaus navštevoval poľnohospodársku školu v Salzburgu. Po záverečnej skúške išiel na alpu. Klaus chová 21 kráv. Viac ako 50 % lúk leží v tieni. „Na to sa musím prispôsobiť,“ hovorí. Pastierska polievka chutí na Alpe Unterspitz o niečo kyslejšie, srvátka je čistá ako pramenitá voda, ktorá tečie vedľa chaty. „Rozdiel medzi mliekom z alpy a z údolia pozná každý laik,“ hovorí Alfred Baechta. K alpe patrí zrejúca pivnica na syr. Po dvoch dňoch v soľnom kúpeli (10 % saturácia) ide syr do pivnice, kde sa každé dva dni omýva soľankou. Soľ vyťahuje zo bochníka syra vodu. Niekedy to v týchto pivniciach zapácha trochu silno, tu to vonia priam nádherne, jemne a lákavo. Každý pastier má svoje prevádzkové tajomstvo.

Kde sú najlepšie syrové halušky (Käsknöpfle)? Otázky ako tieto žiadny turistický sprievodca nezodpovie. „Pravdepodobne u Egendera v Schönenbachu,“ odpovedá Alfred Baechta. „Inak sú to skôr tie malé, nenápadné hostince.“ Končíme v Gasthof Tonele v Egge. „Nikdy nešetriť maslom, tanier sa musí lesknúť, keď sú halušky zjedené,“ hovorí Alfred Baechta. A pri prvom súste syrových halušiek konštatuje: „To je veľmi dobré, ale o chlp priveľa ementálu.“ Syrová zmes je popri múke na halušky a citu v končekoch prstov pri príprave rozhodujúca pre kvalitu tohto údajne jednoduchého jedla. „Potrebuje to zrelý syr na chuť a mladší syr na vlákna.“ Aj uskladnenie syra zohráva rolu. Needen Bregenzerwälder syrár alebo predajca syra sa špecializoval na syr na Käsknöpfle a ponúka hotové zmesi. Ešte niečo? „Cibuľa na syrových haluškách musí byť naozaj chrumkavá a nie príliš nadrobno nakrájaná.“ Niekto k tomu je jablkové pyré, čo dobre ladí k cibuli, zvyčajne je k tomu šalát.
To, že krava dáva mlieko, závisí od teľaťa. Čím lepšie sa má teľa, tým lepšie chutí jeho mäso neskôr, hovorí jedna samozrejmosť. Ale len máloktoré teľatá sa majú dobre. Dokonca aj v drobne štruktúrovanom Bregenzerwalde sú cenový tlak a transporty zvierat témou. Namiesto mlieka od matky dostávajú teľatá sušené mlieko, pretože cena, ktorú obchod s potravinami platí za teľa, je taká nízka. Kŕmiť mliekom by sa nevyplatilo. Perverzná a životu nepriateľská kalkulácia. Ide to ale aj inak. Teľacie brzlík, ktorý prichádza v Krone v Hittisau na tanier spolu so šalátom, bylinkovým krémom a broskyňami, vyvoláva otázku: Ako môže vzniknúť tak diabolsky dobrý teľací brzlík? Šéf Krone Dietmar Nussbaumer odkazuje na prírodné mäsiarstvo hneď za rohom.
Konateľkou len nedávno otvoreného Metzgerei Nagelfluhkette je Pia Nenning. Rozpráva: „Chceme si ceny za teľacie mäso určovať sami a nenechať si ich predpisovať obchodom alebo nemeckými bitúnkami. Kŕmenie, maštaľ a slama stoja peniaze – to, čo poľnohospodár potrebuje na prácu, má dostať.“ Jasné vyhlásenie. A recept na úspech. Malé družstvo zahŕňa 44 členov, z toho je 22 poľnohospodárov. „Väčší nechceme byť,“ hovorí Nenning, ktorá zdôrazňuje, že tak sušené mlieko, ako aj umelé hnojivá sú pre členov tabu. Teľatá sa musia narodiť v prírodnom parku, vyrastať a – jemne – byť porazené. V mäsiarstve stojí mimochodom nádherný Dry Ager, Rolls-Royce svojho druhu. Tam zreje popri teľacom aj hovädzie mäso. Teľacie jeden, hovädzie tri týždne. Popri krmive zohráva pri mäse najväčšiu úlohu doba zrenia, hovorí Pia Nenning. Je to priateľsky pôsobiaca mladá žena, ktorá pri kontrolnej návšteve u svojich poľnohospodárov a dodávateľov občas nájde aj jasné slová, ak niečo nie je ideálne.

K zakladateľom Genossenschaft Nagelfluhkette patrí kuchár a gastronóm Jürgen Hirschbühl z Gasthof Adler z Krumbachu. V Sulzbergu vlastnia Hirschbühlovci dom, pred ním nádhernú zeleninovú záhradu. Tu je klíma poznačená blízkym Bodamským jazerom a slnko akoby nikdy nezapadalo. Po krátkom daždi to vonia po bylinkách a kvetoch. Hrach, zelená špargľa, mangold, rebarbora, pôvodná mrkva, dobre rastúce šaláty, kam oko dovidí, kam ruka siahne. Pár metrov ďalej sa na mierne klesajúcej lúke s ovocnými stromami pasie hovädzí dobytok Texter, ktorému Hirschbühl necháva rohy. Ich mlieko ide výlučne teľatám, doplnkové krmivo je nežiaduce, umelé hnojivo na lúke rovnako. Mlieko kráv je také tučné, že Hirschbühl pre budúcnosť zvažuje výrobu Burraty, hovorí. Pani Hirschbühl priniesla šťastným kravám trochu chleba. Radosť a ovácie v podobe euforického „Mú“. Pri ceste späť do Krumbachu sa pozeráme na prehnojené, mŕtve lúky intenzívneho hospodárenia, vedľa pestro kvitnúce lúky z udržateľného poľnohospodárstva. V hostinci elegantná, teplá atmosféra. Kombinácia Burraty (zatiaľ nie z vlastnej produkcie), červenej repy, orechov a broskyne je letne osviežujúca a harmonicky zladená. Krehko-šťavnatým pôžitkom je ružovo pečený chrbát zo srnca z prírodného parku, strelený spriatelenými poľovníkmi. Na záver šnaps, pálený z byliniek z miestneho močiara, horký, rovný, lahodný.
Pri jedle má Bregenzerwälder motto: „S muss g’hörig si.“ G’hörig neznamená len dobré, ale aj dostatočné. Pávie kolesá na tanieri sú tu nežiaduce. Kulinárska moderna potrebovala chvíľu, kým sa odvážila sem. Napríklad v podobe Schulhus v Krumbachu, otvoreného 1994. Šéfkuchárka Gabi Strahammer nevarí „kuchyňu pre bifľošov“, vysvedčenia ju nezaujímajú. „Keď sa mi niečo páči, idem za tým,“ hovorí skromne vystupujúca kuchárka, „a niekedy musíte hostí prinútiť k ich šťastiu.“ S rokmi varí čoraz redukovanejšie, dodáva. Neden gurmánsky kritik by tu povedal: „Ale táto kuchyňa sa predsa nevyvinula!“ Neden hosť potom povie: „Vďaka Bohu!“ Ku kombinácii bielej paradajkovej peny a plátkov paradajok, ochutených olejom, octom a bazalkou, možno len blahoželať. Prečo tak nevaria aj iní šéfkuchári? Tak nešitne a dobre. Doobeda zbierala Gabi kvety divokej pažítky. S nimi a maslom sa teľací steak zapeká. Síh z Bodamského jazera s jemne ochuteným pyré z mrkvy s rímskou rascou je jemný a lahodný. Vzdušný dezert z čiernych ríbezlí a čokolády nie je nič iné ako perfektná letná kuchyňa. Herbert Strahammer, ktorý pochádza z Weinviertelu, má k tomu v pivnici jemné kvapky.
Samozrejmým je vysvetlenie, prečo v Bregenzerwalde tak dobre chutí: Je to ženská kuchyňa. Mená ako Gabi Strahammer, Erna Metzler (Schiff v Hittisau), Wilma Natter (Krone v Hittisau) a Antonia Moosbrugger (Schwanen, Bizau) stáli a stoja za jemným, ale dôsledným zušľachťovaním autochtónnej kuchyne. Mnohé z nich pracovali u slávnych kuchárov v zahraničí, napríklad u Haeberlinovcov v Alsasku, a priniesli so sebou to, čo sa tam naučili. Spoločné mali to, že ich práca nesmerovala ani tak k sláve a sebarealizácii, ale viac k láske k remeslu a k hosťovi. A v neposlednom rade k nutnosti ekonomického úspechu.
Ženy museli v Bregenzerwalde vždy stáť na vlastných nohách, ako sa hovorí. Počas 30-ročnej vojny stáli švédski vojaci pri Alberschwende. Muži z Bregenzerwaldu boli sami vo vojne. Tak ženy v bielych „Juppen“ (miestny kroj) za úsvitu, ozbrojené cepmi a sekerami, vybehli cez kopec oproti útočníkom. Švédi sa začali báť a stiahli sa. Erna Metzler, seniorka šéfkuchárka v Schiff v Hittisau, hovorí: „Ženy v Bregenzerwalde sú sebavedomé, silné a kreatívne. Preto je aj toľko silných žien v reštauráciách.“ Rozpráva, že pred viac ako 30 rokmi stála takmer pred troskami svojej existencie ako hostinská, keď manžel v 43 rokoch zomrel a podnik bol vysoko zadlžený. „Boli len dve možnosti: Loď (Schiff) opustiť alebo bojovať. Rozhodla som sa pre boj, aj pre deti.“ Teraz má 75 a je denne v kuchyni, jej motto: „Pokiaľ môžeme, môžeme. A keď je raz koniec, povieme, že to stálo za to.“
V Schiff v Hittisau sú tri reštaurácie. Wälderstube pôsobí pritom nielen architektonicky, ale aj kulinársky trochu mimo času. Prečo musia byť kráľovské ryby sashimi a tatarák zo škampi? Krehkého jeleňa sprevádza miniporcia syrových halušiek s karamelizovanou cibuľou a čerešňami – dobrý nápad. Protiváhou ku gurmánskemu oddeleniu Schiff je v rovnakom dome, v spektakulárne pôsobiacej kocke z dreva a skla umiestnené Ernele, názov je poctou Erne Metzler. V tejto zmesi regionálneho obchodu s delikatesami a reštaurácie varí šéfkuchár Felix Groß a rozpráva: „U nás hostia hovoria, že chcú, aby som jednoducho varil od pása, celkom bez jedálneho lístka.“
Tento koncept „carte blanche“ dovoľuje šéfkuchárovi pracovať s malými množstvami, ktoré mu dodávajú miestni chovatelia, rybári a výrobcovia. Tu poteší a prekvapí tatarák zo sivoňa, sprevádzaný uhorkovou zmrzlinou a uhorkou, svojím nádherným skusom, ktorý chovaným sivoňom bohužiaľ často chýba. Odkiaľ pochádza táto nádherná ryba? Felix si dohodne termín so známym, ktorý ho exkluzívne zásobuje rybami zo svojich rybníkov. Klaus Elmenreich organizuje kurzy muškárenia pozdĺž Bregenzer Ach. Pričom „Catch & Release“ je zakázané. „Iba keď chytíme samičku pstruha plnú kaviáru, ide späť do vody.“ Z pstruhov a sivoňov, ktoré Elmenreich chová vo svojich troch malých rybníkoch a ktoré rastú tri roky (!) v studenej vode, nemusí a nechce žiť. Prečo dodáva práve do Ernele? „Sledoval som Felixa, ako s rešpektom hladkal ryby, videl som jeho radosť z produktu a stali sme sa priateľmi.“
Je „Hinterwäldler“ (vidiečan, zaostalý) pojem, ktorý sa zrodil v Bregenzerwalde? Práve pokojnejšie miesta mimo rušných trás smerom na Warth a Arlberg, nedotknuté niekoľkými priemyselnými zónami, rozvíjajú značný šarm, aj keď ich mnohí odbavujú ako odľahlé oblasti. V nádhernom hoteli Schwanen v Bizau nesie menu sľubný názov „Wilde Weiber“ (Divoké baby) a je pritom skrotene vegetariánske. Šalát z karfiolu, orechov a zeleného zeleru je delikátny a skvele dochutený. Na kréme na báze jogurtu s makom prichádzajú chrumkavo-čerstvé reďkovky s vyprážanými listami. Plnený kvet cukety je snový, šalát so zelerovými listami, záhradnou uhorkou, mandľami, malinami, lúčnymi bylinkami a kvetmi je naaranžovaný tak dekoratívne, ako je viacvrstvový a priam zábavne dobrý. Príjemne so skusom je potom sivoň s novými zemiakmi a špenátom, veľká trieda je aj krehké jahňacie z Au s jemnou vzdušnou krustou zo strúhanky, sprevádzané feniklom, plneným jahňacou fašírkou. Trochu Provence v alpách. Mladý šéf Emanuel Moosbrugger, ktorý okrem iného pracoval v Benu v San Franciscu, dodáva reštaurácii vítaný kozmopolitný nádych a jeho vínna karta je prvotriedna. Nie v rozsahu, ale v koncepte a obsahu.
Neďaleko Schwanen čaká objav. V jednoduchých, najlepšími a najkrajšími drevinami zariadených izbách Taube ponúkajú dve sestry Monika a Margit cenovo dostupnú pohostinnosť. Nedeľná pečienka sa stará aj v mimosezóne o plný dom. Teľací guláš s tými najlepšími haluškami je povinnosťou, špenátová knedľa s paradajkovou omáčkou nie o nič menej dobrá. Margit má zbierku kuchárskych kníh od Johannys Maier, ako rozpráva, ale elaborovaná hviezdičková alebo čiapková kuchyňa sa na jej agende nenachádza. Pár pekných, cenovo dostupných bio vín tam je. Tu, ako aj v iných spomenutých hostincoch a reštauráciách, sú hosťami miestni. Návštevníci z diaľky sú vítaní. Ale „Wälder“ nenechávajú užívanie len svojim hosťom. Radi sedia sami za tými najlepšími a najkrajšími drevenými stolmi.
Kam v Bregenzerwalde
ANDELSBUCH
Jöslar
www.joeslar.at
Nápaditá zmes vínneho baru, baru a kina. Tu sa stretáva 18 s 88.
BEZAU
Hotel Gams
www.hotel-gams.at
Prvotriedne vybavený hotel, ktorého ponuka sa zameriava len na páry. Nová, veľmi nákladne navrhnutá pizzeria priťahuje aj hostí z okolia. Inovatívny ťah, bezpochyby. Gnocchi namiesto Käsknöpfle.
Alpe Wildmoos
Simon Petrus
Tel.: 0664/581 84 00
BIZAU
Schwanen
www.biohotel-schwanen.com
Taube
www.taubebizau.at
Pekný ako jednoduchý penzión, ktorý vedú dve sestry v rodinnej tradícii. Na raňajky sú domáce džemy. Hneď vedľa domu príroda, lúky a les.
Egender in Schönenbach
www.jagdgasthaus-egender.at
Legenda medzi hostincami Bregenzerwaldu s Käsknöpfle, obľúbený cieľ výletov na túry v oblasti, ktorú si ťažko predstaviť krajšiu.
Schnapsbrenner
www.brenn.at
EGG
Gämse aka Tonele
Tel.: 05512/23 27
Rain 96, 6863 Egg
GROSSDORF
Adler Grossdorf
Irma Renner
Tel.: 0650/456 34 37
Grossdorf 14, 6863 Egg
Wälder hostinec Irmy Renner, otvorený len v nedeľu, ponúka raz do týždňa spoločne s Wälder gazdinkami menu, ktoré prekračuje miestne chuťové hranice. Častejšie tu ako hosť: špičkoví šéfkuchári z Rakúska a odinakiaľ.
HITTISAU
Krone
www.krone-hittisau.at
Kvalitné dreviny, rovné línie a nádherné priestory v dome s dlhou históriou. Rodina Nussbaumerovcov vedie Krone s citlivosťou a afinitou k umeniu a kultúre. Veľká knižnica plus noviny a časopisy. V malej záhrade oáza pokoja.
Schiff
www.schiff-hittisau.com
Jeden z najlepšie vedených a najslávnejších hotelov v regióne. Rodina Metzlerovcov vytvorila perfektne fungujúci mikrokozmos pre fajnšmekrov a hľadačov oddychu. Už len raňajky, ktoré sa podávajú v reštaurácii Ernele, možno označiť za malú senzáciu. Povinnosť pre bádateľov miestnej kultúry syra.
Naturpark Metzgerei
www.naturparkmetzgerei.at
KRUMBACH
Schulhus
www.schulhus.at
MELLAU
Hotel Bären, Café Deli
www.baerenmellau.at
V Deli sa cez víkend stretáva „mladý“ Bregenzerwald. Kaviarenská kultúra, raňajky a atmosféra sú také mestské ako jedinečné. Hotel Bären, ku ktorému Deli patrí, ponúka cenovo dostupné izby s regionálne inšpirovaným, súčasným zariadením.
SCHWARZENBERG
Hirschen
www.hotel-hirschen-bregenzerwald.at
Vstupujete do maľby, bývate v múzeu. Hirschen samozrejme ponúka všetok súčasný komfort. Históriu domu si pri príležitosti nechajte porozprávať. Niet pochýb o tom, že rodina Fetz patrí k najdôležitejším a najnápaditejším gastronómom Bregenzerwaldu.
Adler
www.adler-schwarzenberg.at
Mladistvo ležérny hostinec v prekrásnom prostredí. Hneď vedľa slávneho Hirschena sa tu stravujete neformálne, nápadito a dobre. vínna karta čaká s viacerými prekvapeniami. Príjemne prístupné a rodinne orientované.
Käseladen
Jeden z najlepšie zásobených obchodov so syrom v regióne, nevyhnutnosť pre návštevníkov Bregenzerwaldu, ktorí sa chcú oboznámiť s miestnou kultúrou spracovania mlieka. Skvelé vyzreté horské syry.
www.kaesladen.com
Fischgenuss
Akvakultúra vo väčšom meradle a napriek tomu kvalita? Tu sa zdá, že to funguje. Ryby si môžete kúpiť v malom obchodíku čerstvé alebo marinované na odnesenie domov.
www.fischgenuss-bregenzerwald.at
Sibratsgfäll
Rybár Engelbert Bereuter
Tel.: 0664/377 94 60