A-La-Carte

Z koša na tanier (2015/4)

Viac ako 400 000 ton potravín sa v Rakúsku ročne vyhodí. Hŕstka konzumných rebelov povstala proti plytvaniu a svojím kulinárskym protestom spustila reťazovú reakciu. Text: Claudia Schemerl-Streben­ Foto: Zero Waste Jam. David Groß je filmár, kuchár a fanatický potápač. Salzburgčan sa však pri svojich ponoroch zaobíde bez neoprénu, dýchacieho prístroja či plutiev. Jeho…


Viac ako 400 000 ton potravín sa v Rakúsku ročne vyhodí. Hŕstka konzumných rebelov povstala proti plytvaniu a svojím kulinárskym protestom spustila reťazovú reakciu.

Text: Claudia Schemerl-Streben­ Foto: Zero Waste Jam

David Groß je filmár, kuchár a fanatický potápač. Salzburgčan sa pri svojich ponoroch zaobíde bez neoprénového obleku, dýchacieho prístroja a plutiev. Špeciálna výstroj, ktorú si zvolil, pozostáva iba z čelovky a gumených rukavíc. Až po tme sa vydáva k najbližšej „potápačskej lokalite“. Jeho cieľom nie sú jazerá v Soľnej komore, ale parkovisko supermarketu. Großa viac než podmorské scenérie lákajú hlbiny kontajnerov na odpad, v ktorých nachádza obrovské množstvo požívateľných potravín, ktoré napriek svojej čerstvosti už nemajú v regáloch miesto.

„Nazývame to polnočné nakupovanie,“ hovorí ironicky Groß, ktorý od roku 2012 nepretržite a verejne upozorňuje na konzumné šialenstvo. Televízny dokument o „smetných potápačoch“ v New Yorku ho vtedy priviedol na myšlienku, aby sa sám pozrel do kontajnerov supermarketov. Triezva skúsenosť, ktorú pritom získal: „Boli tam originálne zabalené bagety, banány, jogurty, paradajky a tak ďalej – všetko bezchybné a čerstvé. Zostal som ako obarený, pretože som s takýmito rozmermi nerátal. Bolo toho toľko, že som dostal poriadny stres z toho, ako to všetko prinesiem domov a čo s tým budem robiť. Keď si pomyslím, že som bol preťažený nálezom len z jednej filiálky supermarketu a čo to znamená v prepočte na celé Rakúsko, človeku sa urobí zle.“ Ešte v tú istú noc sa Salzburgčan rozhodol vytvoriť konzumentsky kritickú kuchársku šou s názvom „Wastecooking“, pri ktorej na verejných priestranstvách naživo vznikajú z nájdených potravín polievky, kari, nákypy a sladké jedlá ako jablkové rezy či banánové palacinky, ktoré sa následne bezplatne rozdávajú okoloidúcim v peších zónach.

Už prvá akcia bola sprevádzaná kamerou, zverejnená na internete a tam sa šírila závratnou rýchlosťou. Nasledovali potápačské túry po kontajneroch („tak ako iní organizujú prehliadku mesta“), účasť na filmových festivaloch a cestovný film produkovaný stanicami Arte a ORF, v ktorom Groß so svojím „Wastemobilom“ – Landrover Defender, ktorý jazdí na použitý jedlý olej – a kuchynským kontajnerom v batožinovom priestore prešiel cez päť európskych krajín, aby podrobnejšie osvetlil tému plytvania potravinami od poľnohospodárstva cez obchod až po spotrebiteľa a hľadal možné riešenia: V Bretónsku strávil jeden deň na rybárskej lodi a z takzvaných vedľajších úlovkov – príliš malé alebo príliš veľké ryby a kôrovce sa vracajú späť do mora, hoci v sieťach väčšinou utrpia smrteľné zranenia – pripravil bujabézu. V Rakúsku aktivista obchádzal sídlisko v Salzburgu, pýtal sa na potraviny v chladničkách, ktoré by sa normálne vyhodili, a z úlovku zo štyroch chladničiek navaril pre štyridsať ľudí. „Použité potraviny boli všetky minimálne po záruke alebo otvorené a jedlé. Stále je potrebné veľa osvety v súvislosti s uvedeným dátumom minimálnej trvanlivosti, ktorý nutne nehovorí nič o čerstvosti. Namiesto ľahkovážneho vyhadzovania potravín by sme mali opäť viac dôverovať svojim zmyslom – keď človek ochutná a privonia, hneď vie, či je niečo pokazené alebo nie. V tom je obrovský potenciál úspor – u každého z nás.“ 36-ročný mladík sa zastavil aj v Bruseli, kde sa „Wastecooking-mastermind“ postavil do jedálne Európskeho parlamentu, kulinársky recykloval nepredané obedy z predchádzajúceho dňa a v novej podobe ich predložil poslancom.

Na Fóre Alpbach tento rok diskutoval s odborníkmi o problematike, ktorej organizátori venovali ťažiskovú tému prostredníctvom čítaní, filmových prednášok a diskusií. Miestom konania bolo odstavené kúpalisko. Tam vyvolala rozruch nielen lesná inštalácia pod mottom „Vzduch ako potravina“ od Lisy Marie Enzenhofer, Bernharda Königa a Markusa Jeschauniga – tí premenili rakúsky pavilón na výstave Expo 2015 v Miláne na dočasný dýchací priestor a zožali za to medzinárodné uznanie –, ale aj pop-up reštaurácia Tobiasa Judmaiera. Člen „Wastecooking-Think-Tank“ pricestoval s pecami, indukčnými platňami, chladením a hrncami a tri týždne varil účastníkom konferencie vegetariánske jedlá. Použitú zeleninu, ktorá by sa inak stala obeťou triedenia, si Judmaier vyzdvihol v tyrolskom poľnohospodárskom podniku.
Judmaier pracuje hlavne vo Viedni, kde od minulého roka prevádzkuje so svojou bio-cateringovou a donáškovou službou „Iss mich“ príkladný podnik. Siaha po výpestkoch z produkcie zeleninárov z Marchfeldu – napríklad mrkva, cibuľa, paštrnák, zeler a zemiaky, ktoré kvôli príliš malým alebo príliš veľkým rozmerom nezodpovedajú obchodným normám, ako aj exempláre s chybami, ako sú škrabance alebo zvláštne deformácie –, a premieňa ich na „Zero-Waste“ jedlá ako zemiakový guláš, cícerové kari alebo šošovicový prívarok, ktoré plní do 300 a 500-gramových pohárov, rozváža cyklokuriérom a ponúka prostredníctvom distribučných partnerov, ako je „Lunzers Maß-Greißlerei“. So svojím obchodom vo Viedni Leopoldstadt sa Andrea Lunzer stala v roku 2013 prvou v Rakúsku, ktorá sa špecializovala na predaj potravín bez obalu, vďaka čomu zbytočný odpad ani nevzniká – s práve otvorenými „Zero-Waste“ supermarketmi „holis market“ v Linzi a „Liebe & Lose“ v Innsbrucku už nasledujú ďalší „záchrancovia sveta“.

Zmesi müsli v dvojvrstvovom obale, štyri kusy papriky natlačené v plastových vaničkách a kilogram citrónov v sieťke v „Lunzers Greißlerei“ nenájdete. Namiesto toho kupujete všetko, od ovocia a zeleniny cez cestoviny a obilniny až po koreniny, ocot a olej, jednotlivo, respektíve na váhu, tovar („zákazník si berie len toľko, koľko práve potrebuje“) si dáte do vlastných prinesených nádob a sami odvážite. Kto príde bez nádoby do predajne zariadenej s citom pre detail, môže si zakúpiť opakovane použiteľné poháre Rex, smaltované dózy alebo recyklované papierové vrecká. Ponúkajú sa vybrané produkty od drobných výrobcov, ako napríklad zaváraniny od „Zero Waste Jam“. Títo zavárači si dali za úlohu vyhľadávať nevyužité ovocie a zeleninu vo Viedni a okolí a plniť ich do pohárov. K tomu patria aj ovocné stromy v súkromných záhradách, ktoré majú toľko plodov, „že majitelia už nevedia, čo s tým robiť“. Idealistická skupina zaváračov rokuje s viedenským veľkoobchodom so zeleninou, aby mohli zhodnotiť nepredané, ale bezchybné potraviny. Už dávno sú prepojení so združením „Arche Noah“ v dolnorakúskom Schilterne, kde tím pravidelne môže oberať bylinky, kríky a stromy, a má tak prístup k zriedkavým odrodám. „Volajú nám však aj ľudia, ktorí zo zdravotných dôvodov už nemôžu oberať, takže plody padajú na zem a hnijú,“ hovorí Cornelia Diesenreiter. K zachránenej úrode tohto leta patrili okrem iného višne, duly, ringloty, ríbezle a rozmarín, z ktorého spolu s limetkami vznikol sirup a želé. Zavára sa dvakrát týždenne počas dní voľna v klosterneuburskom hostinci Trat. Pritom sa začína už skoro ráno: „Často dostávame úplne zrelé plody, ktoré musíme nielen pri oberaní, ale aj v kuchyni ešte raz presne skontrolovať, kým sa spracujú.“ Objem plnenia pre džemy a želé bol so 160-gramovými pohármi zvolený vedome ako malý: „Radšej nie obrovský pohár, aby sa produkt zaručene spotreboval predtým, než sa pokazí.“

Hnutie, respektíve boj proti spoločnosti, ktorá všetko vyhadzuje, neustále rastie. Čísla, ktoré stoja proti tomu, sú napriek tomu naďalej alarmujúco vysoké: domáca gastronómia môže ročne zaúčtovať 200 000 ton plytvania potravinami, spotrebiteľ vyhodí 175 000 ton a obchod 75 000 ton do koša. Celosvetovo je to 1,3 miliardy ton, ktoré namiesto na tanieri končia v odpade. Potreba konať existuje teda na najrôznejších úrovniach. Francúzska vláda išla dobrým príkladom a tento rok prijala zákon proti plytvaniu pre veľkoobchod – nepredané produkty sa musia darovať charitatívnym inštitúciám. Aj do školských osnov by sa mala táto téma zahrnúť ako povinná. Či sa podobný návrh zákona zavedie aj v Rakúsku, zostáva otázne – na jeseň bol ohlásený okrúhly stôl k tejto téme, na ktorom sa majú zúčastniť spolkové krajiny, štát, mimovládne organizácie a reťazce supermarketov. Že treba zastaviť konzumné šialenstvo, dokazujú nielen „Wastecooking-mastermind“ David Groß a jeho kulinárski spojenci. Nemecký režisér Valentin Thurn otriasol návštevníkmi kín už v roku 2011 svojím dokumentárnym filmom „Taste the Waste“: „Potraviny, ktoré v Európe a Severnej Amerike vyhodíme, by stačili na to, aby sme trikrát nasýtili hladujúcich na svete.“ To by si mal človek nechať prejsť hlavou.

www.wastecooking.com

www.zerowastejam.com

www.tastethewaste.at

Donášková služba a catering Iss mich
Erlaßstraße 7, 1020 Viedeň
www.issmich.at

Iniciatíva
www.foodsharing.at

Nakupovanie bez obalov
Lunzers Maß-Greißlerei
Heinestraße 35, 1020 Viedeň
Tel.: 01/212 13 87
www.mass-greisslerei.at

holis market
Johann-Konrad-Vogel-Straße 7–9, 4020 Linz
www.holis-market.at

Liebe & Lose Precycling supermarket
Herzog-Siegmund-Ufer 1–3, 6020 Innsbruck
www.liebeundlose.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!