Dvadsaťročná rodáčka z Mühlviertelu je novou vychádzajúcou hviezdou medzi rakúskymi pekármi. Spolu so svojím učiteľom bola pred niekoľkými týždňami v Abú Zabí, aby sa zúčastnila na WorldSkills a zviditeľnila rakúske pekárske umenie aj na medzinárodnej úrovni.
pomaly: Aby bolo možné súťažiť v Abú Zabí, bolo predpokladom používanie kváskov alebo predkváskov (nazývaných aj Dampfl), ako aj nepoužívanie žiadnych pomocných pekárskych prostriedkov. Vedeli ste sa už od začiatku zaujímať o tento pôvodný a remeselný spôsob pečenia?
Julia Rumetshofer: Vyrastala som na biofarme mojich rodičov, takže som sa už ako dieťa zaoberala kvalitnými a hodnotnými potravinami a veľmi skoro som si k nim vyvinula cit. Okrem toho som absolvovala vzdelanie v biopekárni Stöcher v Bad Zelli, kde som stále zamestnaná a kde sa takisto pracuje výlučne remeselne. V tomto zmysle som s pomocnými prostriedkami nikdy nemala do činenia a ani nepoznám iný spôsob pečenia ako ten remeselný.
A ako ste prišli na myšlienku zúčastniť sa na súťaži v Abú Zabí?
Julia Rumetshofer: Erwin Heftberger, môj učiteľ na odbornej škole, mi poradil, aby som sa zúčastnila na rakúskych majstrovstvách, ktoré sa konali minulý november v Salzburgu. Tam som obsadila prvé miesto, ktoré zároveň oprávňovalo na účasť na WorldSkills. A tak som tam išla.
A ako ste si našli čas na prípravu na súťaž?
Julia Rumetshofer: Môj zamestnávateľ ma veľmi podporoval. Niekoľko mesiacov som sa pripravovala na súťaž, pričom posledné dva mesiace som už v prevádzke nepracovala, ale výlučne som trénovala.
Pán Heftberger, aké vlastnosti obzvlášť vyznamenávajú študentku Rumetshoferovú?
Erwin Heftberger: Určite jej ambicióznosť, ale prirodzene aj sklon k perfekcionizmu a konštantne dobrá práca. Konštantnosť je vo všeobecnosti dôležitým kritériom pri takýchto súťažiach a v pekárenskom priemysle vo všeobecnosti.
Čo sa snažíte ako učiteľ odovzdať svojim študentom?
Erwin Heftberger: Je dôležité, aby študenti presne spoznali suroviny, aby si osvojili zaobchádzanie s nimi a čo najlepšie sa zoznámili s ich vlastnosťami, aby cítili, ako sa napríklad správajú rôzne druhy múky počas pracovného a pekárskeho procesu. Potom nemajú problém s tým, aby sa zaobišli bez pomocných či pekárskych prostriedkov.
Na čo sú vôbec potrebné?
Erwin Heftberger: Dobrá otázka. Boli zavedené už na začiatku 20. storočia, pretože vtedy mali druhy múky ešte nižšiu kvalitu. Dnes máme oveľa lepšie múky, takže už netreba žiadne prísady, ak pracujete presne. Takéto pomocné prostriedky však skracujú celý proces, preto na ne priemysel prirodzene stavia.
Vy sám ste však už pred 20 rokmi nastúpili na inú cestu, než bola vtedy bežná, a vzdali ste sa takýchto prísad. Ako to prijali kolegovia a konkurenti?
Erwin Heftberger: V tom čase ste boli považovaný za čudáka, ak ste sa vyhýbali moderným metódam. Čiastočne som bol dokonca nepriateľsky napádaný. Medzitým je však množstvo pekárov, ktorí pracujú s kváskami a predkváskami, pekárstvo opäť zažíva boom.
Zároveň je však čoraz viac priemyselne vyrobeného chleba, ktorý sa predáva v supermarketoch, takzvaných pekárenských stánkoch a podobne…
Erwin Heftberger: Áno, tu sa zjavne etablovali dva úplne odlišné trhy, ktoré však dokážu existovať vedľa seba.
Pani Rumetshoferová, čo presne sa pri súťaži vyžadovalo od vás a ostatných zástupcov 17 zúčastnených krajín?
Julia Rumetshofer: Celé to trvá štyri dni a je rozdelené do štyroch modulov. Museli sme piecť napríklad focacciu, quiche a briošky. Okrem toho
ražné, pšeničné a lístkové pečivo. Všetko sa hodnotí podľa zhnednutia, chrumkavosti a konzistencie pri príprave. Na záver sa prezentuje umelecký a zároveň jedlý exponát. V mojom prípade to bol námet z Tisíc a jednej noci, ktorý sa hodil k miestu konania, konkrétne Aladinova zázračná lampa.
A to všetko prebieha pod veľkým tlakom, ako by sa dalo predpokladať.
Julia Rumetshofer: Tlak je obrovský. Najmä kolegovia z Ázie berú súťaž veľmi vážne, takže človeku nezostáva nič iné ako totálne nasadenie.
A čo teraz?
Julia Rumetshofer: Teraz sa najprv vraciam do práce. Potom dúfam, že sa dokážem kvalifikovať na Majstrovstvá Európy 2020 v Grazi. To by bol prirodzene pekný zápas na domácej pôde.