A-La-Carte

Bageta (2017/1)

Stopercentná rozpoznateľnosť. Národný symbol. A k tomu ešte opticky aj technicky 1A. Bageta má vo svete chlebov absolútne jedinečné postavenie, je to jeden z mála druhov chleba, ktorý poznajú na celom svete a celosvetovo sa spája s Francúzskom. Text: florian holzer · Fotografie: Manuel Zauner Édouard Balladur. Spomína si ešte niekto na Édouarda…


Stopercentná rozpoznateľnosť. Národný symbol. A k tomu ešte opticky aj technicky 1A. Bageta má vo svete chlebov absolútne jedinečné postavenie, je to jeden z mála druhov chleba, ktorý poznajú na celom svete a celosvetovo sa spája s Francúzskom.

Text: florian holzer · Fotografie: Manuel Zauner

Édouard Balladur. Spomína si ešte niekto na Édouarda Balladura? Nie, tento v Izmire narodený syn arménskej bankárskej rodiny bagetu nevynašiel. Ale v rokoch 1993 až 1995 bol gaullistickým premiérom Francúzska a v tejto funkcii vydal 13. septembra 1993 dekrét n°93-1074. Ten viac-menej stanovuje, že sa pod označením „baguette de tradition française“ už nesmie piecť to, čo si človek bežne pod bagetou predstavuje, ale výlučne chlieb z pšeničnej múky, vody, droždia alebo kvásku a soli, bez prídavných látok na lepšie miesenie, bez prídavných látok na krajšie sfarbenie kôrky, bez prídavných látok pre extra chrumkavosť.

To sa človeku žiada vychutnať na jazyku: premiér, ktorý zákonným dekrétom urobí rázny koniec priemyselnému pekárenskému nešváru. Šialené. Bolo by to, akoby rakúsky spolkový kancelár prijal zákon, že pečivo s názvom žemľa (Semmel) musí byť výlučne ručne vyrobené; alebo že do Wachauer Laberl (viedenské pečivo s rascou) rasca nepatrí; alebo že sedliacky chlieb nesmie pozostávať z priemyselne štandardizovaných zmesí na pečenie. Vieme si to predstaviť? Nie.

Vo Francúzsku to však tak bolo a bolo aj najvyšší čas. Pretože ako všade vo svete, aj francúzsky národný chlieb mal od 70. rokov tendenciu stať sa priemyselnou záležitosťou. Továrne na chlieb vyrábali viac a lacnejšie, remeselné pekárne boli pod obrovským tlakom. Všade inde človek také niečo berie ako nevyhnutné zlo modernizácie, no francúzska politika v roku 1993 ukázala, že zákony sú tu práve na to, aby držali ničenie sociokultúrnej identity na uzde. Stáva sa to síce zriedka, ale tu tento nástroj zasiahol skutočne masívne. Dnes sa vo Francúzsku denne upečie 30 miliónov bagiet, šesťdesiat percent z nich opäť v 32 000 malých remeselných prevádzkach. Ak by teda v domácich ministerstvách alebo hospodárskych zväzoch niekto nevedel, ako zabezpečiť miestnu infraštruktúru, vytvoriť pracovné miesta a zachrániť povolania ako pekár či mäsiar pred vyhynutím, bolo by možno vhodné zavolať Édouardovi Balladurovi …

Táto bageta, čo to vlastne je, len dlhý, úzky biely chlieb? Ale nie, ­samozrejme nie. Bageta – francúzsky výraz pre „tyčinku“ – je technicky nesmierne prepracovaný chlieb: s obrovskými pórmi a kontrastom medzi zlatožltou kôrkou a bielym vnútrajškom, z ktorého sa človeku zbiehajú slinky. Veľkoleposť spočíva na jednej strane v tvare, na druhej strane v pomerne náročnom postupe výroby. Pretože: bageta je navonok chrumkavá a vnútri vláčna. Teda tvrdá a mäkká zároveň, a niečo také je pre pekárov skutočnou výzvou.

Pri bagete sa to darí, pretože – vďaka tvaru – tvorí kôrka neúmerne vysoký podiel celého chleba. A nielen to, narezaním neupečeného chleba žiletkou pod (podľa možností presným, ale netreba sa zasa až tak podriaďovať francúzskej dogme) 45° uhlom sa podiel kôrky ešte zvýši. To prináša rozprávkovú chrumkavosť a navyše vynikajúcu tvarovú stabilitu, čo je pri chlebe so štandardnou dĺžkou cca 65 centimetrov, šírkou len šesť centimetrov a výškou tri až štyri centimetre už slušný statický výkon.

A ako zostáva taká vláčna? Existuje na to niekoľko receptov a aj v Paríži, kde sa každý rok spomedzi 155 uchádzačov koná súťaž o najlepšiu bagetu (víťaz môže rok dodávať
20 kusov do Elyzejského paláca, získa 4 000 eur ako odmenu a aj inak má celkom dobrý obchodný rok), sú prístupy k dokonalosti dosť odlišné. Florian Charles, majiteľ aktuálnej víťaznej pekárne La Parisienne, zostáva skôr vágny: „mesiace vyberaná múka, pomalé a poctivé miesenie, dlhá fermentácia a opatrné tvarovanie, aby sa zachovala tvorba bubliniek v ceste, tradičné pečenie v etážovej peci“.

Na výber sú nasledujúce metódy: po prvé, bežné droždie. To zaisťuje spoľahlivé výsledky, skôr pravidelné a menšie póry a – povedzme si to neformálne – malé senzácie; po druhé, kvások. Je voľbou súčasnej pekárskej avantgardy, vyžaduje citlivú prácu, presné teploty, pomerne veľa času a veľmi veľa citu. A prináša fantastické bagety s mimoriadne heterogénnou štruktúrou pórov a kôrkou, z ktorej človek nechce nechať ani omrvinku; špeciálnym variantom kvásku je pšeničný kvások, ktorý sa vo Francúzsku často robí zo zvyškov cesta z predchádzajúceho dňa. Ďalej sa dá pri bagete pracovať aj s tzv. predkvasom, nazývaným aj „Poolish“, podobne ako kvások, ale nevedie sa kontinuálne, ale sa každý deň čerstvo zarobí a dvanásť až šestnásť hodín predfermentuje – tiež veľmi skvelé výsledky bagety, veľmi komplexná chuť.
Ďalej je dôležitá samozrejme soľ, maximálne 18 g na kilo cesta, a pečenie s klesajúcou teplotou, veľa pary a dlhé trvanie. Nie je to jednoduché, ale takto vzniká bageta.

V Rakúsku bol chlieb s názvom bageta síce v priebehu rokov a desaťročí vždy dostupný, lenže to nebola bageta, ale sendvičový chlieb v tvare bagety. S minimálnou kôrkou, rovnomernými pórmi a chuťou pohybujúcou sa v neutrálnom pásme, akási dlhá žemľa. Na tom sa vraj nedá nič zmeniť, hoci by sa dalo, vysvetľuje Philipp Ströck, „ľudia si na to zvykli a chcú to tak“. Preto nechávajú v programe „rakúsku bagetu“ popri novej, spoločne s pekárenským guru Pierrom Reboulom vyvinutej „bio-sedliackej bagete“, ktorá spĺňa takmer všetky nároky na bagetu. Jasné, niekde si človek musí natrieť aj liptovskú nátierku, a to je pri veľkých póroch kváskovej bagety skôr ťažké.

Ale to sa medzitým všetko veľmi zlepšilo. Dalo by sa dokonca hovoriť o určitom bagetovom boome, mnohé z dnešných pekárenských hviezd vnímali tento v Rakúsku vždy tak blahosklonne posudzovaný chrumkavý chlieb ako výzvu. Do hry vstúpili kvásky, do scény sa zamiešali francúzski pekári, používali sa múky z francúzskych odrôd pšenice a z francúzskych mlynov, aj hlbokozmrazené polotovary, vyrobené vo Francúzsku podľa všetkých pravidiel bagetového umenia, si našli cestu do krajiny žemlí. A minulú jeseň otvorili – zatiaľ vrchol tohto ošiaľu – dokonca malú francúzsku pekáreň s názvom Mercerie vo Viedni, bez telefónu, bez webstránky, ale s grandióznou ­bagetou „Campagne“. Pritom jedna z najčastejšie citovaných legiend o pôvode bagety kuriózne tvrdí, že tento tenký, chrumkavý chlieb pochádza z Viedne. Teda nie úplne z Viedne, ale do Paríža ho priniesol Viedenčan, a to august Zang, vynálezca perkusnej pušky (najmodernejšia forma predovky, kým v Prusku nevyvinuli prvú zadovku) a neskorší prvý vydavateľ denníka Die Presse, založeného v roku 1848.

august Zang skutočne odišiel v roku 1837 do Paríža a založil tam s pomerne veľkým úspechom Boulangerie Viennoise na Rue de Richelieu č. 2. Celkom isto tam zaviedol parížsku lístkovú verziu viedenského rožka, ktorý si ako croissant určite vydobyl svoje miesto v sieni slávy upečených dobrôt. Ale už len fakt, že pracoval s parnou pecou vyvinutou vo Viedni, a že toto predstavuje základný predpoklad pre ideálnu bagetu, nepresviedča dnešných historikov bagety úplne o tom, že Zang vynašiel aj francúzsky národný chlieb. Tiež nie je zlá verzia, že tento tenký chlieb pochádza od Fulgence Bienvenüa, konštruktéra parížskeho metra, ktorý údajne objednal chlieb, ktorý sa dal lámať namiesto toho, aby sa musel krájať nožom. Napätie medzi robotníkmi z rôznych regiónov Francúzska bolo totiž také vypäté, že tam na stavenisku nechcel mať žiadne nože.

Môže to byť samozrejme aj tak.

Ale nech je to akokoľvek, vo Francúzsku má „la baguette de pain“ status národného kultúrneho dedičstva, tak ako Haute Couture, Haute Cuisine, baretka, Eiffelova veža, víno, rozmanitosť syrov, 14. júl a ľudské práva. To nie je zlé postavenie pre suchý chlieb.

1
Martin Auer, Bageta 9,1
Všetka česť, Boh očividne býva v Grazi. A jeho bagetový dizajnér tiež, pretože bageta viedenskej pekárne Martina Auera vyzerá so svojím silným kontrastom tmavej kôrky a svetlého, vláčneho cesta nielen skvelo, ale tak aj chutí. Rozhodujúce je dlhé vedenie cesta a starostlivosť o kvások, dozvedáme sa: „veľké póry, veľmi francúzske“, „kôrka chutí geniálne“, „ideálne, chrumkavá kôrka, vnútri šťavnatá, plná chuť“, „jemne droždová, ale inak chuťovo zdržanlivá“.
2,55 €/350 g, v 28 pobočkách v Grazi a okolí, ako aj vo Viedni a Klagenfurte
www.martinauer.at

2
La Mercerie, „Campagne“ 8,9
Nový „malý hráč“ na bagetovej scéne, Mercerie Francúza Gregoryho Gouillarda, bývalého manažéra LVMH a veľkého gastronóma s reštauráciami po celom svete. Tu je všetko veľmi malé a bageta tohto podniku sa pečie v pivnici sama, v niekoľkých rôznych verziách, rustikálnejšia verzia „Campagne“ presvedčila absolútne: „absolútne fantastický vzhľad, tmavá kôrka, veľmi pružné cesto, vlhké a hodvábne, takmer ako koža“, „100 bodov za túto kôrku!“, „extra rustikálna chuť, šrotová, veľmi dobrá“, „ťažká váha so skvelou kôrkou“, „nádherne šťavnatá“, „sivý kvások, ideálne francúzsky“.
2,90 €/285 g, v La Mercerie, Bergg. 25, 1090 Viedeň

3
Francúzska kamenná bageta 8,1
Jeden zo štyroch chlebov v degustačnom teste, ktorý vyrobil Francúz – a to dokonca vo Francúzsku: predajca lahôdok Marco Simonis si necháva posielať hlbokozmrazené polotovary z Francúzska, vyvinuté boli spoločne s „Ecole de Boulangerie et Patisserie de Paria“, múka pochádza z malého mlyna v Charentes. „Svetlá, vonia po brioške, veľmi veľké póry, chrumkavá striedka, decentne slaná“, „cesto skôr neutrálne, ale extrémne dobre zvládnuté“, „zlatohnedá kôrka, svetlé cesto, ľahký nádych sušienky, rakúska bageta?“
3,90 €/292 g, u Marca Simonisa, Dominikanerbastei 10, 1010 Viedeň
www.marcosimonis.at

4
Ströck Bio-sedliacka bageta 6,9
Tri chleby s rovnakým hodnotením – to sa v degustačnom teste A la Carte stáva zriedka. Jedným z nich je tzv. „sedliacka bageta“ od Ströcka, doteraz ponúkaná len v reštaurácii Feierabend, odnedávna však aj v pobočkách: francúzska pšenica, pšeničný kvások, dlhé vedenie cesta, pečené na kamennej platni. „Chrumkavá, veľmi pražená kôrka, veľmi vláčne-vlhké, elastické cesto, štipka soli, veľmi francúzske“, „biele, hrubopórovité, asociácia s pizzou z pece na drevo“, „pekne zhnednutá kôrka“, „veľkopórovité, chrumkavé, vnútri vláčne, ideálna konzistencia“.
2,50 €/350 g, v Ströck Feierabend
Landstraßer Hauptstraße 82, 1030 Viedeň
www.stroeck-feierabend.at

Brotsüchtig, Bio-špaldová bageta 6,9
Extrémne zaujímavý kandidát, pretože táto bageta mladej lineckej hipsterskej pekárne Brotsüchtig bola upečená zo 100 % z hornorakúskej bio-špaldovej múky. A to očividne tiež ide: „Skvelá kôrka, trochu svojrázna vôňa – mandle, šafran, biela čokoláda“, „maslová a bohatá, ide už takmer trochu smerom ku croissantu“, „vôňa vianočky, brioška, veľmi chrumkavá, pekná farba, sladkasté cesto“, „dobrý chlieb, ale netypický pre bagetu“, „žltkasté cesto, sladkasté, fantasticky štiepiaca sa kôrka, svojrázna interpretácia“.
2,60 €, v Brotsüchtig, Herrenstraße 8, 4020 Linz
www.brotsuechtig.at

Öfferl 6,9
Georg Öfferl je novou mladou vychádzajúcou hviezdou v pekárskej scéne Rakúska, ktorá už veru nemá núdzu o hviezdy. Pred dvoma rokmi prevrátil rodinný podnik vo Weinvierteli naruby, teraz prevládajú bio-obilniny a francúzska technika pečenia, popri početných rustikálnych verziách bagety sa pečie aj „klasická“: „pekná, ale extrémne pevné cesto, pôsobí veľmi manuálne; chuťovo veľmi dobrá“, „korenistá kôrka, kváskové arómy, na spôsob ciabatty“, „veľmi pevné cesto, ciabatta, ťažká, sýta, bohatá“, „toskánsky chlieb s veľmi peknou kôrkou, hrubopórovitý, kompaktný, decentný korenistý nádych“.
v pekárni Öfferl, 2154 Glaubitsch 15,
www.brotfinessen.at

5
Felzl, Ražná bageta tmavá 6,7
Ďalšie alternatívne zrno: lesná raž. Viedenská pekáreň Felzl začala už pomerne skoro prijímať výzvu bagety, respektíve trochu rozširovať spektrum domácich verzií bagety. „Tmavá, vizuálne veľmi vydarená, typická vôňa raže, kôrka extrémne chutne opečená“, „výrazné tóny raže, šedá, sladové arómy, pražená, chrumkavá“, „opticky skôr Kornspitz, ale chrumkavá, ľahká, veľmi dobre upečená“, „niekde medzi grahamom a Kornspitzom, ale ľahké telo, pekne upečená“.
2,40 €/285 g, vo Felzl, štyrikrát vo Viedni
www.felzl.at

6
Felzl, Bageta svetlá 6,5
Na túto bagetu používa pekáreň Felzl francúzsku pšeničnú múku „Campaillette des Champs“ a bola tým v Rakúsku priekopníkom, pokiaľ ide o približovanie sa k francúzskej kvalite bagety: „Vzdušná, kôrka chutí decentne po droždí, jemne slaná, veľmi dobrá, veľmi klasická bageta“, „kôrka jemne slaná“, „trochu silnejšie upečená by bola pekná“, „pekne zlatohnedá, ale málo arómy, pôsobí veľmi rakúsky“.
2,40 €/265 g, vo Felzl, štyrikrát vo Viedni
www.felzl.at

7
Brandl, Kamenná bageta 6,4
Tradičná linecká pekáreň, legendárna svojimi ručne robenými žemľami, má v programe aj bagetu. „Skvelý vzhľad, senzačná kôrka, možno o štipku príliš vlhká, textúra cesta veľmi ­nepravidelná“, „veľmi chrumkavá, robí veľmi dobrý dojem, trochu ťažšie, vlhké cesto“, „dobré korenie, veľa vlhkosti“, „1A vzhľad, super kôrka, možno trochu príliš ťažká“.
3,25 €/300 g, v pekárni Brandl, 4020 Linz
www.baeckerei-brandl.at

Beaulieu, Bageta „originale“ 6,4
A ešte jedna tyčinka, ktorú dovážajú priamo z Francúzska a tu dopekajú, v tom zostáva francúzske bistro v pasáži Ferstel verné samému sebe. „Pekne hrubopórovitá, cesto s veľmi pevnou konzistenciou, ale malý rozdiel medzi kôrkou a striedkou“, „dobrá chuť, konzistencia skôr na hryzenie, farebne homogénna“, „klasická“, „dobrá na každý deň, kôrka by mohla byť výraznejšia“.
2,70 €/280 g, v Beaulieu, 1010 Viedeň,
www.beaulieu-wien.at

8
Kasses, Kamenná bageta 6,2
Bagetový špičkový formát od pomalého pekára (slow baker) a kváskového priekopníka z Waldviertelu nadchýna fantastickým vretenovým vzhľadom. „Svojrázna, veľmi slaná, veľa arómy z droždia, lahodná kôrka, nádherné, chrumkavé špičky, intenzívna vlastná chuť“, „perfektná kôrka, trochu príliš slaná, veľmi špeciálna aróma“, „chutná kôrka, veľmi biela striedka, intenzívna chuť droždia“, „jemnopórovitá, slaná, asociácia suchárov“.
3,20 €/250 g, v pekárni Kasses, Hauptstraße 11, 3842 Thaya
www.kasses.at

9
Ströck Bageta 5,9
Štandardná bageta reťazca, navrhnutá menej podľa francúzskeho vzoru a viac podľa priania rakúskych zákazníkov. „Drožďová, cesto trochu lepkavé, chrumkavá kôrka – jemný biely chlieb“, „sendvič, dobrý mainstream“, „silná vôňa pekárne, kôrka by mohla byť intenzívnejšia, trochu fádna“, „kompaktné cesto, tenká, chrumkavá kôrka, dobrý sendvič“.
1,88 €/350 g, v Ströck
www.stroeck.at

10
Brandl, Bageta 5,6
Klasická bageta tradičnej lineckej pekárne, „veľmi príťažlivá kôrka, ale striedka taká biela, vláčna a aromatická ako vata“, „kôrka robí akciu, vnútri fádna“, „žije z kôrky, striedka bezvýrazná, skvelý vzhľad – blaf“, „navonok perfektná, vnútri polystyrén“.
3,25 €/300 g, v pekárni Brandl, 4020 Linz
www.baeckerei-brandl.at

11
Felber Bageta 5,4
Bageta viedenského pekárenského reťazca sa ukazuje ako masovo prispôsobená a dobrý priemer, „hrubopórovitá, aromatická po droždí, neutrálna, jemne slaná kôrka“, „okej, priemerná“, „celkom charakter, trochu suchá“, „suchá“.
2,30 €, vo Felber
www.felber.at

12
Kasses, Bageta klasická 4,9
Klasická bageta pekárne Kasses spája rakúske očakávania od bieleho chleba s medzinárodným pekárenským know-how, „veľmi sladká, na spôsob briošky, dobre upečená, veľmi rakúska“, „veľkopórovitá, drožďová, vzdušná, perfektná žemľa“, „žemľa vo veľkom“, „drožďová, veľmi dobrá, skôr nie bageta“.
3,20 €/300 g, v pekárni Kasses, Hauptstraße 11, 3842 Thaya,
www.kasses.at

13
La Mercerie, „Parisienne“ 4,7
Klasická bageta malej manufaktúry zo Servitenviertelu sa nedostáva celkom na úroveň svojej rustikálnejšej sestry, „neutrálna, biela, jemnopórovitá, pripomína tovar z obchodu“, „veľmi biela, veľmi homogénna, veľmi rakúska, pripomína žemľu“, „maslový toast, neutrálny základ“.
1,90 €/269 g, v La Mercerie
Berggasse 25, 1090 Viedeň

14
Die kleine Bäckerei 4,1
Ďalší Francúz v súťaži, Franck Langlais pochádza z Bretónska a už niekoľko rokov prevádzkuje doslova malú pekáreň v centre mesta Brunn am Gebirge. Jeho bageta v slepom teste paradoxne nezodpovedala celkom chvále svojich fanúšikov, „každodenná bageta, skôr koža namiesto kôrky, veľmi jednotná, malá veľkosť pórov“, „ľahká ako pierko, nápadne bezvýrazná“, „ľahká, prašná“, „žiadna kôrka, nudná“.
1,60 €/245 g, v Die kleine Bäckerei, Leopold-Gattringer-Straße 66, 2345 Brunn am Gebirge

15
Szihn, francúzska Parisette 4
Rozvíjajúca sa pekáreň z juhu Viedne je veľmi aktívna nielen marketingovo, dynamiku ukazuje aj pri vývoji produktov. Bageta by jej možno ešte trochu potrebovala: „spektakulárna kôrka, ale vnútri múčna, cestovitá, neatraktívna“, „ako papier, cestovitá, fádna“, „nudná ciabatta“, „pekný vzhľad, nudná striedka“.
2,70 €/350 g, v Szihn, osemkrát vo Viedni/okolí
www.sziehn.at

16
Kasses, Bageta Campagne 3,9
Najrustikálnejšia z troch svetlých bagiet Kasses (existuje potom ešte jedna tmavá celozrnná bageta) sa v slepom teste neosvedčila, „jednotná, cestovitá, neutrálna, trochu kyslastá“, „párty pečivo, nechrumkavé“, „drobivá“, „nepodarená“.
3,20 €/350 g, v pekárni Kasses, Hauptstraße 11, 3842 Thaya,
www.kasses.at

17
Kolm, Kamenná bageta 3,4
Rožky z pekárne Kolm sú legendárne, v roku 2011 vyhrala degustáciu viedenských ručne robených žemlí Slow Food. Ale dobre, bageta je iná kapitola: „múčna, kyslá, silná kvásková aróma“, „kyslastá, ťažká, múčna“, „veľmi kompaktná“, „normálna kôrka, kyslastá chuť“.
3,69 €, v pekárni Kolm, Hauptstraße 62, 2340 Mödling,
www.kolm-diebaeckerei.at

18
Gragger & Cie, Bageta 3
Podobný prípad – Gragger & Cie patrí nepochybne k najlepším pekárňam v krajine, ale bageta si zjavne vyžaduje špecialistov na túto oblasť. „Niekde medzi sendvičom a krehkým cestom, trochu lepkavá“, „lepkavá“, „hladká kôrka, cestovitá“, „vyzerá ako sendvič, vonia ako sendvič“.
3,60 €/300 g, v Gragger & Cie, trikrát vo Viedni,
www.gragger-cie.at

19
Anker, Kutscherbageta svetlá 2,7
Bageta viedenskej veľkopekárne spĺňa očakávania rakúskeho masového publika, nie gurmánov, a to je úplne v poriadku: „Bezchybný sendvičový chlieb bez kôrky a bez chuti“, „albínsky chlieb“, „veľmi jemnopórovitá“.
1,95 €/250 g v Anker
www.ankerbrot.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!