Text: Hans Mahr
Bolo to takpovediac berlínske stretnutie na vrchole. Heinz Reitbauer, najvyššie ocenený rakúsky gastronóm, a Sebastian Frank, najvyššie ocenený berlínsky šéfkuchár, oslavovali spoločne až do skorých ranných hodín. A kde? Samozrejme, v najvyššie ocenenej berlínskej barovej prevádzke, v Cordobare Štajerčana Williho Schlögla, kde si v Berlíne doprajú pohárik na útek celebrity aj ľudia zo scény.
Ale pekne po poriadku. Obaja kuchári spolupracovali prvýkrát po desiatich rokoch počas prezentácie na rakúskom veľvyslanectve. Vtedy bol Frank ešte sous-chefom v Steirerecku, teraz je sám hviezdou. Jeho Horváth v Kreuzbergu získal prednedávnom druhú michelinskú hviezdu a patrí tak k top podnikom v nemeckom hlavnom meste. „Teším sa z neho, urobil skvelý pokrok,“ sype mu ruže na cestu jeho bývalý šéf Reitbauer. A Sebastian Frank mu kompliment vracia: „V Rakúsku niet nikoho lepšieho než on.“
Berlín je skvelá pôda pre rakúsku kulináriu a tých, ktorí ju v hlavnom meste zastupujú. Prvotným impulzom bol Exil v 70-tych rokoch, ktorý otvoril rakúsky spisovateľ a rebel 68-meho roku Ossi Wiener po svojom úteku z Viedne, kde ho chceli kvôli umeleckým excesom zavrieť. Tam v Kreuzbergu boli všetci: Beuys a Bowie, Lüpertz a Baselitz – a aj politici ako vtedajší spolkový kancelár Kreisky, priateľ umelcov, ktorý nechal oficiálnu návštevu u svojho priateľa Willyho Brandta v exile doznieť práve tam.
A práve toto historické pôsobisko si ako nové miesto svojho pôsobenia vybral Sebastian Frank, ktorý mal vtedy práve tridsať. „Považujem za úžasné, že sa opäť otvoril taký skvelý podnik, akým je Horváth,“ hovorí známa televízna kuchárka Sarah Wiener, dcéra bývalého šéfa Exilu, ktorá tam sama vyrastala a nazbierala svoje prvé kuchárske skúsenosti.
„Nebolo to ľahké, niekedy sme boli s manželkou už trochu zúfalí, či sa nám naozaj podarí preraziť,“ spomína Sebastian Frank na začiatky. No svojou panónskou kuchyňou si berlínsku spoločnosť, a aj kritikov, získal. Najprv jedna michelinská hviezda, od minulého roka dve, a zrazu ho má „tous Berlin“ na radare. Kto chce získať stôl, mal by si radšej rezervovať pár týždňov vopred.
Sebastian Frank má svoje korene východne od Viedne. „Moja kuchyňa je rakúsko-maďarská – tam som doma!“ koniec koncov vyrastal v Bruck an der Leitha. A preto možno na Frankovom jedálnom lístku nájsť podľa sezóny guláš z húb a kapra, paprikového zubáča a stehno s fašírkou. Prirodzene a moderne, ľahko a nekonvenčne – so slnečnicovými semienkami, horčicovým semienkom, čiernym koreňom.
Druhý „skokan roka“ leží len pár minút odtiaľ pri starom Checkpoint Charlie, okolo ktorého sa v Berlíne viaže toľko spomienok. Jeden z najlepších someliérov Nemecka, činorodý Billy Wagner, sa spojil so švajčiarskym kuchárom Michom Schäferom, spoločne založili Nobelhart & Schmutzig a urobili z neho adresu, ktorú musíte navštíviť. Sedíte pri dlhom, zakrivenom pulte a necháte si servírovať to, čo si pre vás obaja pripravili: úhor/červená kapusta, pstruh/borievka, daniel/červená repa, spolu 10 chodov – a Billy Wagner každý z nich sprevádza svojimi objavmi v oblasti remeselného piva alebo vína. Po boku mu stojí talentovaný mladý someliér Johannes Schellhorn, mimochodom syn Seppa Schellhorna, činorodého poslanca za stranu Neos a šéfa M32 v Salzburgu. Pozor: Jedálny lístok na výber neexistuje, berie sa ohľad len na tú či onú alergiu.
Berlín sa v dnešnej dobe vôbec ukazuje ako liahne pre originálne koncepty kuchyne. „Junge Wilde“ (Mladí divokí) v nemeckom hlavnom meste prinášajú všetky aspekty experimentálnej kuchyne, a to je myslené úplne pozitívne. V Einsunternull udáva tón zelenina – od púčika čakanky s kdouľou cez dusenú cibuľu so smrekom až po kapustný hrniec s ligurčekom sa rozpína oblúk, raz sa tam objaví aj ryba a mäso.
V Tulus Lotrek je to podobne „divoké“, hoci podstatne menej nezvyčajné, tam stoja v popredí ryby a morské plody – hrebenatka & riasa, homár & kvaka, sépia & hlávková kapusta.
Iní mladí gastronómovia v Berlíne nanovo vymysleli hostinec. V Lode & Stijn, áno, tam varia dvaja Holanďania, sedíte pri drevených stoloch a s potešením beriete na vedomie, že jedlá sú aj bez veľkého „chichi“. Hovädzí tatarák, kaleráb, srnčie, hruškový sorbet, úplne nekomplikované, ale lahodné – a podstatne lacnejšie než u „chichi“ kolegov. Pri tejto novej krčmovej kuchyni opäť hrá rolu jeden Reitbauerov žiak: Manuel Schmuck otvoril v Schönebergu šik, ale jednoduchý podnik: Martha’s. Učil sa u Stanglwirta v Goingu, v Steirerecku, nakoniec v berlínskom dvojhviezdičkovom reštauračnom podniku Reinstoff, a teraz rozmaznáva hostí vo vlastných štyroch stenách veľmi svojbytnou novo-nemeckou kuchyňou. Tak dobre, že ho magazín Forbes zaradil ako jediného v Nemecku do „Top 30 under 30“ – Schmuck mal koniec koncov práve 28 rokov. Ale späť k berlínskym kulinárskym lídrom trhu. V Berlíne je ďalších šesť dvojhviezdičkových reštaurácií a subjektívny výber je ťažký. Pre mňa je všeumelec Tim Raue jasne číslom 1 v hlavnom meste. Jeho rovnomenná reštaurácia medzi Kreuzbergom a Mitte ponúka ázijskú fusion kuchyňu najvyššej kvality. A okrajovo: Keď bude môcť konečne po dlhších prestavbách znova otvoriť svoj shabby-chic hostinec Soupe Populaire v starom pivovare, bude hrať prvé husle aj v nemeckej kuchyni. Jeho kráľovské klopsy chutia lepšie ako „od mamy“.
Kto chce klasiku, nájde ju v špičkových hoteloch. V jedálni (Esszimmer) hotela Adlon oslavuje Hendrik Otto svoju aromakuchyňu v takmer intímnej kozubovej miestnosti a najlepšiu rybu dostanete bezpochyby u Christiana Lohseho v hoteli Regent (kde prekáža vlastne len zvláštny názov Fischer’s Fritz). A ešte jeden sa pohybuje úplne hore s puristickou a regionálnou gurmánskou kuchyňou: Marco Müller v Rutz nielenže varí vynikajúco, aj ponuka vín patrí k najlepším v Berlíne – a to za ceny, ktoré si človek môže dovoliť.
Samozrejme, čo by bol Berlín bez svojich šikmých podnikov: Grill Royal na Spréve, ktorý milujú hollywoodske hviezdy od Georgea Clooneyho nižšie. Alebo Borchardt na Gendarmenmarkt, ktorý skutočne dokáže pripraviť slušný rezeň (napriek fritéze) a kde možno obdivovať všetky berlínske celebrity pri spoločnom „dovíjaní“.
Ale keď je reč o dovíjaní, vráťme sa na začiatok. Bar, v ktorom môžete najlepšie zažiť nočný Berlín, je pevne v rakúskych rukách. A to v rukách Williho Schlögla, Štajerčana, ktorého zavialo do Berlína a ktorý dnes urobil z Cordobaru miesto stretnutia nielen pre exilových Rakúšanov, ale aj pre berlínsku scénu. „Berlín je jednoducho skvelé mesto, tam to žije,“ rozplýva sa nad nemeckou metropolou. U neho dostanete až 25 otvorených vín a o jedlo sa stará Mrazov syn Lukas, ktorý to nevydržal doma ani v Coburgu a teraz v Cordobare kreuje „bláznivé veci“: chrumkavú bravčovú kožu s paprikou, ružičkový kel s ceviche zo siveného kaviáru alebo jeho geniálnu pizzu s krvavničkou. Pochutili si nielen Heinz Reitbauer a Sebastian Frank.
Rozsiahla odvetná návšteva pri Severnom mori ukazuje: V dlhoročnom gurmánskom boji Berlin vs. Hamburg má hlavné mesto medzitým navrch. S jednou jedinou výnimkou: Zatiaľ čo hlavné mesto stále ešte nedisponuje žiadnou 3-hviezdičkovou reštauráciou, Hamburg oslavuje svojho špičkového šéfkuchára. Kevin Fehling získal so svojou reštauráciou The Table v novej hamburskej prístavnej štvrti Hafencity už po polroku najvyššie hodnotenie sprievodcu Michelin. Tu neexistujú stoly, ale dlhý pult pre 20 hostí, pred ktorým sa chod po chode pripravujú jedlá a podávajú na druhú stranu. Samozrejme, Fehlingova striktne medzinárodne orientovaná kuchyňa pasuje k predstavám Michelinu o tom, čo majú gurmánske chrámy v dnešnej dobe ponúkať, totiž všetko odvšadiaľ: údené a ustrice, hamachi a hlávková kapusta, kaviár a morský ježko a kačacie prsia s maki z červenej kapusty. Ale aspoň niečo, Michelin aspoň preskočil svoj francúzsky tieň. V prístavnom meste veľa nového nie je. Haerlin v hoteli Vier Jahreszeiten a Seven Seas od Karlheinza Hausera si udržali svoje špičkové postavenie.
Kto chce vedieť, ako chcú skutoční Hamburgčania podávať svoje ryby už päťdesiat rokov, ide do Fischereihafen-Restaurant. Najživšiu ázijskú kuchyňu nájdete u Henssler & Henssler a – keď už sme pri televíznych kuchároch – Tim Mälzer si okrem svojej Bullerei otvoril teraz dennú reštauráciu v prístave: Die gute Botschaft podáva raňajky a obed naprieč všetkými chuťami, od šalátového baru až po pečené kurča. Nuž dobre. Z hamburských nováčikov posledných rokov vyčnievajú aspoň trochu dvaja. Vlet (starohornonemecky „kanál“) v Speicherstadte prináša modernú, severonemeckú kuchyňu s úhorom a riečnym rakom, srnčím chrbtom a jeleními líčkami. A Heldenplatz nemá pripomínať viedenské miesto so spornou povesťou, ale „všetkých ľudí, ktorí zvládajú svoj život v každodennosti – od samoživiteľky až po úrazového chirurga, ktorý zachraňuje životy“. Nuž áno, trochu veľa filozofie na hostinec. Ale jedlo je vynikajúce a podáva sa až do neskorej noci (dve hodiny ráno!) – čo pre konzervatívny Hamburg nie je samozrejmosťou, ale veľmi praktické. Napríklad, ak ste získali miesto v konečne po viac ako desiatich rokoch výstavby dokončenej Labskej filharmónii.
Gurmánsky súboj Berlín vs. Hamburg futbalovou rečou: V šírke je Berlín neporaziteľný, na vrchole udiera Hamburg. Skrátka, 2:1 pre Berlín.
BERLÍN
Horváth
www.restaurant-horvath.de
Tim Raue
www.tim-raue.com
Reinstoff
www.reinstoff.eu
Rutz
www.rutz-restaurant.de
Kreatívna, moderná
Nobelhart und Schmutzig
www.nobelhartundschmutzig.com
Einsunternull
www.einsunternull.com
Tulus Lotrek
www.tuluslotrek.de
Lode & Stijn
www.lode-stijn.de
Martha’s
www.marthas.berlin
Scénické podniky
Borchardt
www.borchardt-restaurant.de
Grill Royal
www.grillroyal.com
Bar
Cordobar (kuchár: Lukas Mraz)
www.cordobar.net
HAMBURG
Gurmánske
The Table Kevin Fehling
www.the-table-hamburg.de
Haerlin
www.restaurant-haerlin.de
Seven Seas
www.karlheinzhauser.de
Kreatívna, moderná
Vlet
www.vlet.de
Die gute Botschaft (Tim Mälzer)
www.dgb.hamburg
Henssler & Henssler
www.hensslerhenssler.de
Heldenplatz
www.heldenplatz-restaurant.de