Asi nikto by nepovažoval za možné, že by jeden z najznámejších syrov na svete niekedy potreboval ochranu od Slow Food. A predsa existuje od nedávna Presidio pre Camembert, ktoré vyznamenáva iba troch normandských výrobcov.
Ešte donedávna Patrick Mercier balil svoj Camembert do dvoch rôzne označených drevených škatuliek: do jednej pre export do krajín ako Nemecko a Rakúsko, na ktorej bolo veľkým písmom uvedené, že ide o bioprodukt, a do druhej pre domáci francúzsky trh, kde sa s bio zaobchádza oveľa diskrétnejšie. „Dlho nebolo bio vo Francúzsku vôbec žiadnym predajným argumentom, práve naopak,“ rozpráva Mercier. „Všetko, čo bolo bio, sa považovalo za kvalitatívne podradné.“ Ale to sa práve začína rýchlo meniť. Medzitým sa totiž bio-vlna valí aj cez Francúzsko, síce s istým oneskorením, ale zato v priam závratnom tempe. A tak môže syrár svoj Camembert dnes predávať aj vo svojej domovine s rovnakou etiketou zdôrazňujúcou bio ako v zahraničí.
Syr Monsieur Merciera môže nosiť aj ďalšie dve označenia, ktoré mali aspoň na francúzskom trhu doteraz oveľa väčšiu silu ako bio-label. Menovite „Camembert de Normandie AOP“ (Appelation d’origine protégée, teda chránené označenie pôvodu) a to s dodatkom „fermier“ („z farmy“). Pričom to posledné znamená, že syr sa vyrába na farme, a teda z mlieka z Mercierovho vlastného stáda kráv. Okrem neho to môžu robiť iba ďalšie dva pravé Camemberty, teda také s označením pôvodu, konkrétne tie od Janine Lelouvier a Nicolasa Duranda.
Mercierova farmárska syráreň s názvom Le Champ Secret sa nachádza v departemente Orne na juhu Normandie. Krajina je očarujúca a vidiecka. Na šťavnatých pastvinách sa pasú hnedo-čierno-biele škvrnité hovädzie dobytok miestneho plemena Normande. Z nich pozostáva aj 100-kusové stádo, ktorého mlieko Mercier denne spracováva na 700 ručne odoberaných Camembertov. „Deväť mesiacov v roku trávia moje kravy na pastvine,“ vysvetľuje syrár počas prechádzky po farme, „a v zime dostávajú výlučne seno a obilie, ktoré si sami dopestujeme.“
Pre kvalitu syra je výroba na farme veľkou výhodou, ako zdôrazňuje Mercier. „Keďže mlieko netreba nikam prevážať, môžeme ho spracovávať neochladené, čo zabezpečuje väčšie množstvo mikroorganizmov a tým aj širšiu paletu aróm,“ zdôrazňuje.
To, že napriek tejto výhode existujú v celej Normandii už len tri syrárne, ktoré vyrábajú svoj Camembert na farme, je spôsobené obrovským úspechom syra, ktorý dnes platí celosvetovo ako symbol nielen francúzskej syrovej kultúry, ale celého Francúzska. Čo z neho robí žiadaný objekt pre priemyselných veľkovýrobcov.
Keď v roku 1995 prevzal farmu od svojich rodičov, chceli so svojou manželkou vedome trochu provokovať, spomína Mercier. Čo malo aj súvis s tým, že jeho farma leží len asi desať kilometrov od továrne spoločnosti Lactalis, celosvetovo najväčšieho výrobcu Camembertu špeciálne a syra všeobecne.
„Chceli sme vzkriesiť syr nášho detstva, Camembert, aký sa robieval kedysi, teda v časoch predtým, než existovali chemické pesticídy a hnojivá, pred objavením sa plastových plachiet a elektrického chladenia,“ hovorí syrár. Aký vzácny a tým aj hodný ochrany takýto Camembert je, potvrdila teraz aj nadácia Slow Food pre biodiverzitu a pred niekoľkými týždňami vytvorila Presidio, ktoré bolo predstavené pri príležitosti syrového veľtrhu Cheese vlani v septembri v Bra.
Nosiť ho zatiaľ môžu iba Camemberty troch menovaných syrárov, ktorí pracujú výlučne s nepasterizovaným mliekom svojich vlastných stád. „V posledných rokoch sa rôzne druhy syrov s presnou stratégiou čoraz viac zjednocovali tým, že čoraz častejšie siahajú po selektovaných a priemyselne vyrobených fermentoch, aby oživili pasterizované a tým pádom mŕtve mlieko, z ktorého sa vyrábajú,“ hovorí Piero Sardo, prezident nadácie. „Jasné, že to zabezpečuje menej kazov a problémov, a tým uľahčuje život syrárom, ale stará sa to aj o čoraz podobnejšie syry bez charakteru.“
O to naliehavejší je problém, keďže priemyselní výrobcovia pred niekoľkými mesiacmi presadili, že chránené označenie pôvodu „Camembert de Normandie“ môžu od roku 2020 niesť aj syry z pasterizovaného mlieka (slow informoval v čísle 4/2018). Rozhodnutie, ktoré mnohí remeselní syrári ostro napadli.
Nádej napriek všetkému existuje. A to nielen vďaka Presidiu, ako zdôrazňuje syrár Mercier. „Je to ešte dlhá cesta, ale sme si istí, že je správna. Našou prácou s miestnym plemenom a používaním surového mlieka prispievame svojím dielom k obrane našej krajiny, životného prostredia a biologickej rozmanitosti.“ Čo mu však dodáva najväčšiu nádej, pokračuje Mercier, je jednoducho chuťová kvalita a rozmanitosť, ktorú jeho syr zo surového mlieka predstavuje. Pretože kto raz ochutnal pravý Camembert, tak zdôrazňuje syrár, by sa už sotva vrátil k niečomu inému.