Šesť rôznych ustríc, päť rôznych kreviet, kraby, homáre a mušle akéhokoľvek druhu, nakopené na drevených stoloch – takto si človek predstavuje juhofrancúzsku reštauráciu s morskými plodmi. Café de Turin v Nice presne zodpovedá tomuto klišé, na námestí Garibaldi, neďaleko starého prístavu, sú miestni obyvatelia stále vo väčšine, a preto je aj jedlo cenovo dostupné. Veľa čerstvých morských živočíchov, pohár Sancerre alebo miestne rosé, krajšie sa dovolenka na Francúzskej riviére ani nemôže začať.
O 30 kilometrov ďalej, v nenápadnej bočnej ulici v Cannes medzi slávnou promenádou Croisette a nákupnou ulicou Rue d’Antibes, sa nachádza L’Affable, ukážkový príklad francúzskeho neo-bistra. Svetlé a nekomplikované a s najlepšou husacou pečeňou široko-ďaleko. Obsluha je priateľská a ústretová, čo, úprimne povedané, v tejto oblasti nie je samozrejmosťou, a ceny sú rok čo rok rovnaké. Bez ohľadu na to, či práve Hollywood oslavuje na filmovom festivale alebo či je neskorá jeseň, kedy sem zablúdia len občasní turisti.
Ešte 60 kilometrov a sme v Saint-Tropez, kde údajne krásni a údajne bohatí našli svoje najobľúbenejšie ihrisko. V Chez Camille v Ramatuelle však o tom nie je ani chýru. Bývalá drevená búda na malej pláži síce ustúpila stabilnej hliníkovej konštrukcii, ale bujabéza zostala rovnaká – pravdepodobne jedna z najlepších na pobreží, vrátane Marseille. Deti sa môžu na dohľad čľapkať v mori a mama s otcom sa môžu sústrediť na svoju rybiu polievku s pražmou, rybou svätého Petra, ostriežom a kalmárom.
Čo majú tieto tri podniky spoločné? Sú to vynikajúce reštaurácie, ktorých návštevu si nemôžu dovoliť len majitelia jácht a víl a ich kapitálovo silná suita. Reštaurácie, ktoré sú dostupné aj pre nás ostatných: tanier morských plodov v Café de Turin na osobu od 25 eur, menu v L’Affable za prijateľných 45 eur a ak sa podelíte o bujabézu, ani nie viac ako 50 eur na hlavu v Camille. Práve na takúto gastronómiu sa chceme tu a dnes zamerať – nie na dobre známe, väčšinou predražené luxusné michelinské kuchyne. Do popredia staviame kulinárske umenie, ktoré je dostupné, ale napriek tomu kvalitné. A našťastie je o čom písať. Pretože „bistrománia“, teda oživenie francúzskych bistier v novom šate, k tomuto trendu prispela a konečne dorazila aj na Francúzsku riviéru.
A to je dobre, pretože po pandemickom výpadku ruských a ázijských hostí sa kedysi namyslení gastronómovia pri Stredozemnom mori začínajú orientovať aj na „bežných ľudí“ ako vy a ja, ktorých peňaženka nebola naplnená veľkými obchodmi s nehnuteľnosťami ani akciovými špekuláciami.
Hotspot Nice. Kto pristane v tomto francúzskom stredomorskom meste, má kulinársky z čoho vyberať. Popri legendárnych reštauráciách, ako je vyššie opísané Café de Turin, vznikla v posledných rokoch celá kolónia neo-bistier. Mladí kuchári, ktorí sa učili u veľkých francúzskych šéfkuchárov, otvárajú jeden po druhom nové malé miesta pre pôžitkárstvo v Nice. L’Eau de Vie v starom meste ponúka bistrokuchyňu s talianskymi a španielskymi prvkami, v Chabrol dostanete rybu s cuketovými kvetmi alebo teľacie kúsky s fazuľou za 25 eur a vedľa u Jan otvoril mladý Juhoafričan romantický minipodnik, kde spája svoju domácu kuchyňu (napr. biltong, sušené mäso) s francúzskou. Alebo si obsadíte jeden zo šiestich stolov v Pure & V, kde si treba dlho vopred rezervovať miesto, aby ste si mohli vychutnať kanica s paštrnákovými lupienkami a krvavými pomarančmi. Alebo idete na večeru do La Merenda od bývalého hviezdneho kuchára z luxusného hotela Negresco. Alebo vyskúšate francúzske tapas v Le Lavomatique – áno, správne, tam bola až donedávna práčovňa.
K tomu pribúdajú bistroklasiky, od Le Bistrot D’Antoine (určite vyskúšajte kačicu plnenú kapustou) cez Le Comptoir Du Marecé (losos s červenou repou) až po Peixes (tam dostanete rybu, rybu a zase rybu). Úprimne, tu v Nice je najlepšia bistrokultúra mimo Paríža.
Na polceste do Cannes, v La Colle-sur-Loup, otvoril veľký šéf, Alain Llorca, svoju rovnomennú gurmánsku reštauráciu. Menu – foie gras s čerešňovým čatní, jahňacina s tymianom a artičokami a na záver bájny čokoládový krém s vanilkou a kakaom – síce stojí 90 eur, ale za to dostanete nádherný výhľad na stredoveké Saint-Paul-de-Vence zadarmo. „Počas pandémie som sa veľa naučil o tom, ako sa lepšie organizovať, a vymyslel som si aj veľa nových kreácií. Času som na to mal dosť,“ hovorí po jedle. Poznámka: Premýšľanie sa vyplatilo, u Llorcu dostanete dnes pravdepodobne najlepšiu francúzsku vysokú kuchyňu za rozumnú cenu na Francúzskej riviére.
Hotspot Cannes. Vo festivalovom meste sa gastronomický biznis v lete opäť naplno rozbehol. Cez staré mesto a po Croisette, promenáde na pláži, sa valia davy turistov viac než kedykoľvek predtým – po korone treba dohnať nejaké tie dovolenkové radosti. A dobré na gastronómii v Nice a Cannes je, že najlepšie podniky sú otvorené aj na jeseň a v zime. Moderné bistro L’Affable už bolo spomenuté, iné ako La Mome v pešej zóne alebo Bistrot Gourmand s úžasným tatarákom z hovädzieho mäsa a hranolčekmi allumettes (teda tými tenkými, ako zápalky) im úplne nestíhajú, ale stoja za návštevu, ak je L’Affable zase raz plne obsadené.
Protiváhou k neo-bistrám je La Cave: hostinec, v ktorom bol vzduch kedysi presýtený dymom z Gitanes a podlaha plná dier (tam, kde sa zhášali cigarety). Renovácia La Cave opticky prospela, ale kuchyňa pre konzervatívnych bistro-pôžitkárov zostala rovnaká: hľuzovkové cestoviny, teľacie brzlíky alebo obličky s kuriatkami, chateaubriand s chrumkavými hranolčekmi a k tomu bájny výber vín za mierne ceny, vrátane Bordeaux a Burgundska.
Hviezdni kuchári z Oasis a Villa Archange museli trendu cenovo dostupnejšieho stravovania taktiež podľahnúť. V Bistrot de L’Oasis a v Bistrot des Anges sa varí podľa pokynov šéfkuchárov, a to skutočne excelentne a s cenami menu pod 40 eur. Samozrejme, chýba naškrobený obrus, strieborný príbor, obsluhujúci maitre v rukavičkách – ale úprimne povedané, ide predsa o jedlo a nie o rituály, ktoré sú už trochu za zenitom.
Kto chce jesť priamo na pláži, toho treba varovať pred rôznymi plážovými klubmi – väčšinou drahé a s malým espritom. Kto to chce skúsiť, tomu na Croisette odporúčam L’Ondine. Na skutočné plážové jedlo by ste však mali vziať trajekt zo starého prístavu a za 15 minút sa preplaviť na ostrov Saint-Honorat. V La Tonnelle s nádherným výhľadom na more nie sú hosťami len „jachtári“, návšteva je zvládnuteľná aj pre úplne normálnu rodinu: celú rybu za 70 eur pre štyroch a fľašu rosé zo susedného ostrova si človek môže občas dopriať. Prosím, vopred zavolajte, pretože v októbri zatvárajú a znovu otvárajú až na Veľkú noc.
Hotspot Saint-Tropez. Dokonca aj v Eldoráde tých, ktorí nemusia hľadieť na cenu, sa cenovo čo-to udialo. Existuje čoraz viac podnikov, ktoré nechávajú jachtárov jachtármi a sústredia sa na jednoduchého návštevníka. Ten dostane napríklad v Le Girelier priamo v prístave (vedľa legendárneho Café Sénéquier s jeho červenými drevenými stoličkami, v ktorých sa kedysi dávno vracala aj Brigitte Bardot) na obed za 29 eur a večer za 39 eur trojchodové menu, ktoré stojí za to vidieť aj ochutnať. Šéf Aimé Stoesser je v tom dôsledný: „Náš podnik si musí môcť dovoliť každý!“ Ale aj vedľa v La Petite Plage sa dá výborne najesť za civilné ceny. Za konceptom stojí nikto iný ako Eric Frechon, trojhviezdičkový kuchár z Paríža: in-reštaurácia vrátane koktailového baru v jednom, a to všetko s výhľadom na jachtový prístav s tými najdrahšími člnmi, aké sa plavia po Stredozemnom mori.
Bistrá sú v Saint-Tropez zriedkavé, z intímnych podnikov sa tu pri vysokých cenách pozemkov a krátkej turistickej sezóne nedá žiť. Dva tajné tipy vzdorujú prepychovým reštauráciám: Banh-Hoï, malý vietnamský podnik hneď pri radničnom námestí, kde si môžete chránení pred vetrom aj na neskorú jeseň vychutnať hovädzí šalát, jarné závitky a ravioly, žlté/zelené kari s kuracím mäsom a morského čerta v zázvorovej omáčke, a marocká reštaurácia Salama, ktorá otvorila na slávnom Place de Lice a ponúka prvotriedne tadžiny a kuskus.
Samozrejme, jesť sa dá aj v rôznych plážových baroch, ale, rovnako ako v Cannes, väčšinou extrémne predražené: surová zelenina za 100 eur (v Club 55) alebo fľaša najlacnejšieho rosé, ktoré v supermarkete ponúkajú za 4,90, za hriešnych 50 eur (Nikki Beach)! To si človek naozaj nemusí dávať, aj keď tým zmešká dekadentné šampanské sprchy napravo a naľavo od stola.
Dva novšie podniky odnedávna ponúkajú aj poriadne jedlo, ktoré stojí za svoju cenu. Bagatelle na pláži Pampelonne vedie parížsky reštaurátor, ktorého kulinárske úsilie skutočne cítiť, a úplne nové Gigi na pláži v Ramatuelle – otvorené v lete 2021 – má suverénne najlepšiu kuchyňu zo všetkých plážových klubov: carpaccio z morského vlka alebo hovädzieho mäsa, tagliata z tuniaka alebo citrónové kurča s haluškami, tam sa nedá na nič sťažovať. Kvalita na pláži – pre Saint-Tropez novinka!
Avšak väčšina plážových barov, rovnako ako bistrá a reštaurácie, sa v zime zatvára. Grande Braderie, spoločný výpredaj vo všetkých obchodoch (kto už chce na budúci rok chodiť v tohtoročnom vzhľade), začiatkom novembra uvádza mŕtvu sezónu. Potom sa Saint-Tropez opäť stane tým, čím bolo kedysi, pred mnohými rokmi, než ho objavil jet-set: zasnenou rybárskou dedinkou, v ktorej po deviatej hodine večer zhasínajú svetlá…