A-La-Carte

Charakterové zrno (2011/2)

Na prvý pohľad okrúhle a nevzhľadné, bežné korenie – čierne korenie – pri bližšom pohľade ukazuje, že nielen na svojom povrchu má ostré hrany: rôzne oblasti pestovania dodávajú príslušnej odrode mnohovrstvovú arómu, ktorú


Charakterkorn

spustilo zbrojenie v koreninovom arzenáli rakúskej kuchárskej elity.
Text: Claudia Schemerl-streben Fotografie: Stephanie Golser
To, čo sa v Južnej Amerike namáča vo vode a používa ako výluh na postrek proti škodcom, sa v našich končinách kulinársky cení: ružové korenie. Dodáva všeobecne známemu „farebnému koreniu“ svojou krikľavou ružovou farbou šmrnc, rastie vo forme strapcov na až desať metrov vysokom brazílskom koreninovom strome, chutí mierne horko, kvetinovo sladko a pripomína borievku. Kým listy rastliny pri roztretí šíria korenistý zápach, plodom chýba pálivosť, čo okrem vizuálnych dôvodov vysvetľuje aj inflačné používanie korenia, ktoré od 70. rokov s neochabujúcim nadšením končí v domácich hrncoch a nazýva sa korením, hoci ním nie je. Botanicky vzaté, bobuľa nemá nič spoločné so základným kuchynským korením, a napriek tomu sa ako také často používa.

Osvetovú činnosť vykonávajú špičkoví kuchári ako Johann Lafer, Alfons Schuhbeck a Ingo Holland, ktorý sa pred desiatimi rokmi dokonca rozlúčil s kuchárskym povolaním, aby sa úplne venoval obchodu s koreninami. Rozhodujúcou pre to bola návšteva v malom obchode s koreninami „Epicerie du Monde“ na okraji parížskej štvrte Marais, kde bol nemecký špičkový kuchár konfrontovaný s koreninami a zmesami, ktoré dovtedy nepoznal. Táto téma Hollanda už nepustila. V nemeckom meste Klingenberg am Main otvoril v roku 2001 „Altes Gewürzamt“, kde skladuje až 300 korenín, ktoré plní buď samostatne do dizajnových kovových dóz so zelenou papierovou manžetou, alebo ich spája do koreninových zmesí. Ako napríklad „Purple Curry“ (melanž z kvetov ibišteka, senovky gréckej, cesnaku, hnedej horčice, klinčekov a ďalších) – šéfkuchár „Indochine“ Wini Brugger si ho objednáva v obrovských množstvách –, „Sea of Spices“ (s riasami Wakame, vločkami paradajok, zeleným a bielym korením) alebo indické „Vadouvan“, ktorého voňavá aróma žije z ingrediencií ako šošovica, karí listy, arašidový olej a cibuľa.
Päť dní v týždni sa v Klingenbergu na 250 metroch štvorcových, ktoré spájajú vývojovú kuchyňu, výrobné a plniace priestory, ako aj sklady, sušia, pražia ingrediencie z kontrolovaného, čiastočne biologického pestovania a následne miešajú alebo balia samostatne. Holland sa okrem nevyčerpateľnej rozmanitosti karí zmesí špecializoval aj na tému korenia: celkovo 25 druhov – vrátane korenia, ktoré z botanického hľadiska korením nie je, ale môže vykazovať podobné kvality – dováža tento predajca korenín z Indie, Kamerunu, Indonézie, Madagaskaru, Austrálie, Japonska a Číny. Plní sa kultivované a divoké kubébové korenie (malé zrnká so stopkou, jemne horkou arómou a tónmi eukalyptu), vysoko aromatické čierne korenie Kerala, ľahko citrónové korenie Lampong – ktoré je s obsahom siedmich percent piperínu, ktorý určuje pálivosť korenia, znesiteľné len pre hardlinerov –, orieškovo-jemné korenie Sarawak, trávnaté zelené korenie a sladkasté bobuľovité červené korenie s dlhotrvajúcou pálivosťou, ktoré rastie v Puducherry v západnej Indii a v koreninovej brandži sa považuje za raritu: roľníci oberajú zrelé zrnká ručne, kúsok po kúsku z vždyzelenej popínavej rastliny, sušia a selektujú ich, skôr ako hrdzavo-hnedé plody, ktoré spočiatku chutia jemne po kvásku a neskôr po červených bobuliach ako šípky a dráč, prevezú v nádobách nepriedušných na vzduch a svetlo do Európy. Za najzaujímavejšie však Holland považuje väčšinou podceňované biele korenie, z ktorého predáva druhy Muntok, Penja a Periyar – v bio kvalite. „Ľudia nemajú radi biele korenie, pretože má živočíšne tóny a vonia po konskej stajni. Pri drvení však tento tón ustupuje do úzadia a rozvíja sa celá aromatika a pálivosť, ktorú biele korenie ponúka. Dôležité je samozrejme, aby išlo o dobrú kvalitu.“
Výroba bieleho korenia je náročná: plody sa v plne zrelom štádiu oberú zo strapcov, tradične zabalia do jutových vriec a namočia v tečúcej vode, kým zrnká korenia nefermentujú a šupka sa neoddelí od jadra, ktoré sa potom suší na slnku. Biele korenie Penja z Kamerunu napríklad rastie na sopečnej pôde, chutí jemne minerálne, cení sa pre svoju guľatú pálivosť a považuje sa za jeden z najlepších druhov bieleho korenia na svete. Zdĺhavé spracovanie a nízky výnos ospravedlňujú vysokú cenu veľkozrnného korenia, ktoré kvôli svojej krémovo-bielej farbe nesie aj názov „Creamy White Pepper“. Kto chce napriek tomu získať zisk, vzdá sa neekonomickej výrobnej metódy: „Existujú aj roľníci, ktorí čierne korenie, ktoré sa ešte oberá nezrelé, ošúpu, na slnku vybielia a exportujú ako biele korenie,“ vie Nathalie Pernstich, obchodníčka s knihami a koreninami vo Viedni (Babette’s), ktorá obchoduje s približne 15 rôznymi vybranými druhmi korenia. Problémy s kvalitou však nemožno úplne vylúčiť ani pri bielom origináli. „Riziko, že biele korenie so svojím vysokým obsahom vlhkosti dobre nevyschne, je vysoké. Pár plesnivých zrniek môže pokaziť celú dávku. To sa stáva na malých plantážach, kde roľníci svedomito ručne vytrieďujú pokazené zrnká, zriedkavejšie ako v priemysle.“
Zatiaľ čo Pernstich odoberá väčšinu druhov korenia cez vybraných obchodníkov s koreninami, jedno korenie v rôznych štádiách zrelosti a výrobných metódach, a teda vo farbách biela, čierna a červená, dováža priamo z plantáží v Kambodži: V provincii Kampot kultivuje rovnomenné korenie združenie roľníkov, ktoré sa skladá zo 120 rodín. Každá jedna vlastní medzi 50 a 300 rastlinami a krotí popínavú rastlinu na drevených koloch do výšky štyroch metrov dostupnej pomocou rebríkov. Pernstich sa s korením zoznámila pred niekoľkými rokmi. „Zákazník prišiel ku mne do obchodu a pýtal sa ma na korenie, o ktorom som predtým nikdy nepočula. Večer som potom pátrala a od internetového obchodu, cez ktorý som si chcela objednať vzorku, som dostala odpoveď, že si korenie musím doviezť sama. Tak som objednala 60 kilogramov bez toho, aby som vedela, či sa to vôbec oplatí – prepravné náklady boli nesmierne vysoké.“ Dnes si Pernstich ročne objednáva 600 kilogramov tohto exkluzívneho korenia, ktoré je pre ňu tým najlepším. Hlinitá pôda a mierne, vlhké pobrežné podnebie dodávajú bielemu kampotskému koreniu sviežu, orieškovú arómu. Čierne korenie chutí naopak po tymiane a mäte, červené je mierne sladkasté s ovocnými broskyňovými arómami.
Jeden z najvyhľadávanejších druhov korenia rastie len divo v tropických pralesoch Madagaskaru: Voatsiperifery, známe aj pod názvom Piper Borbonese, šplhá až do výšky 20 metrov k nebu, kde na rozdiel od iných druhov prináša plody len na najvyšších výhonkoch a vyžaduje od roľníkov, aby sa kvôli zberu vydali do nebezpečných výšok. Ročne sa z tejto rarity pozbiera len 1 500 kilogramov, celosvetovo sa ročne zožne celkovo okolo 200 000 ton korenia. Voatsiperifery dováža švédsky majiteľ kakaových a koreninových plantáží Bertil Åkesson, ktorý sa rád púšťa do nezvyčajných výziev a dodáva Pernstich exkluzívny druh, ktorý chutí po lese, machu a zemi.
Šéfkuchár „Novelli“ Konstantin Filippou pravidelne pracuje s divo rastúcim korením, napríklad pri dezerte, ktorý jednoducho nazýva „Hruška & Panna cotta“ a pri ktorom na čokoládový gâteau dáva hrušku pošírovanú vo vanilkovom vývare spolu s Panna cotta a servíruje s korenenou hruškovou zmrzlinou a hruškovou redukciou. Súboju s rozmanitosťou, ktorú korenie ponúka, čelil avantgardný kuchár prvýkrát pred tromi rokmi a nahradil bežný repertoár „obyčajného“ čierneho a bieleho korenia špecialitami. Celkovo sa v jeho kuchyni ukrýva 100 rôznych korenín, medzi nimi rôzne karí zmesi, druhy soli a korenia, z ktorých zhromažďuje dlhé korenie, zelené indické vysočinné, kampotské a tellicherry korenie. Filippou odníma zrnku jeho arómu tak, že ho buď varí spolu s jedlom, alebo ho necháva lúhovať ako čaj vo vývaroch a omáčkach. „Tak môžem ovládať pálivosť a chuť.“ Posypať jedlo korením ako finiš nad rybou alebo mäsom sa prieči jeho filozofii: „Rozdrviť korenie nahrubo na niečo je pre mňa príliš brutálne, chuť korenia sa príliš dostáva do popredia a tým falšuje arómu základného produktu – jemnú pálivosť považujem za oveľa príjemnejšiu.“ Jediná výnimka: dlhé korenie, ktoré sa vďaka svojmu tvaru – zrnká sú maličké a rastú spolu do dlhého útvaru – hodí aj na dochutenie hotového jedla, kvôli čomu sa aj priamo pred hosťom strúha strúhadlom nad tmavým mäsom, ako je holub alebo zverina.
Ázijská kuchárka Sohyi Kim naopak rada spája mäso a ryby priamo s drveným alebo nahrubo mletým korením, obalí steak z tuniaka v kopci korenia a krátko ho prudko opečie, skôr ako ho servíruje k čili-jahodovej salse. Špičková kuchárka vsádza na „falošný“ druh korenia, ktorý sa v ázijskej kuchyni uprednostňuje: čínske sečuánske korenie (známe aj ako sčuánske korenie) patrí popri čili k obľúbeným koreninám Kim, nevykazuje žiadnu pálivosť, zato však citrónovú arómu so štipľavo-znecitlivujúcim efektom, za ktorý nie sú zodpovedné semená, ale kapsuly plodu. V Číne sa táto zvláštna forma pálivosti nazýva „ma“, ktorá si dobre rozumie s čili pálivosťou. Pre tradičné čínske „Mapo Doufo“ – typické jedlo sčuánskej kuchyne, v ktorom sa tofu servíruje s pekelne pálivou omáčkou – je sečuánske korenie nepostrádateľnou koreninou. Sohyi Kim ho opečie na panvici, aby uvoľnila éterické oleje a získala citrónovú a zemitú štruktúru arómy z korenia, ktoré sa hodí k jahňacine a vnútornostiam. Japonské sečuánske korenie, nazývané aj Sansho, má jemnejšiu arómu ako jeho čínsky brat a kórejský druh Sancho dopĺňa jedlá svojou jemnou, trávnatou chuťou. „So sečuánskym korením som vyrastala a preto ani nepracujem s inými druhmi korenia,“ vysvetľuje Kim svoju afinitu. Len pri bežnom čiernom korení z Indie sa zdá, že robí výnimku. Snúbi ho s čínskym sečuánskym korením, okorení ním ananás a servíruje k chrumkavo opečenej chobotnici. Rozličné druhy sečuánskeho korenia sa používajú nielen v jej reštaurácii pri Volksoper, ale aj v obchode na Naschmarkt, kde okrem morskej soli s riasami, ibištekovej a thajskej karí soli možno zakúpiť aj typický čínsky prášok 5 korenín (semená feniklu, koriander, klinčeky, badián a sečuánske korenie) alebo melanž zo Sansho a kardamónu.
V koreninovom sektore sa najnovšie angažujú aj Karl a Rudi Obauero, hoci zatiaľ len v malom meradle. Nedávno sa plnilo AZKA – čatní z jabĺk, cibule, cesnaku a ananásu –, bylinková zmes a O’Power-čili, pre ktoré bratia varia sušené slivky, filé zo sardel, cesnak a lesný med s červeným kampotským korením. Pre koreninovú raritu z Kambodže sa obaja vedia nadchnúť aj v reštauračnej kuchyni, dlhé korenie so svojimi zemitými tónmi, orieškové tellicherry a sečuánske korenie im takisto pasujú do konceptu: napríklad nakladajú lososa do zmesi morskej soli a citrónového korenia a nechávajú ho ťahať šesť hodín, skôr ako sa ryba zbaví kôry, nakrája na tenko a skombinuje s omáčkou z púpavy. Aj nový šéfkuchár „Coburg“ Silvio Nickol používa vo svojej kuchyni sečuánske korenie popri piatich ďalších druhoch. Kuchár je zásobovaný výlučne celým zrnkom a ako také zvyčajne končí aj v jeho hrnci, ako napríklad čerstvé zelené indické korenie (naložené v náleve), ktoré sa varí v tmavom hydinovom vývare, skôr ako ho Nickol scedí a omáčku vylepšenú korením servíruje k opečenej husacej pečeni. Alebo konfituje zelené zrnká a pripravuje ich s omáčkou rouennaise a suflovaným mäsom srnca. Jeden z mála druhov mimochodom, ktorý možno bez obáv jesť v celku – pokiaľ ho neservírujete v surovom stave. „Korenie má extrémne príznačnú pálivosť – bez jeho spracovania by to bolo ako úder do tváre.“

Adresy s korením

Kim kocht
Lustkandlgasse 6, 1090 Viedeň
Tel.: 01/319 02 42
Obauers
Markt 46, 5450 Werfen
Tel.: 06468/52 12-0
Silvio Nickol
Coburgbastei 4, 1010 Viedeň
Tel.: 01/518 18-0
Novelli
Bräunerstraße 11, 1010 Viedeň
Tel.: 01/513 42 00
Babette’s Gewürzhandlung
Am Hof 13, 1010 Viedeň
Tel.: 01/533 66 85
Onlineshop pod www.babettes.at

Ingo Holland
Altes Gewürzamt
www.ingo-holland.de

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!