A-La-Carte

Cooking the Cocktail (2014/4)

Kto by bol povedal, že sa nápady Ferrana Adriu raz nájdu za barovým pultom kokteilového baru? O interdisciplinárnom prístupe k vareniu, miešaniu a šejkrovaniu.


Text Alexander Rabl Foto: Michael Reidinger

Kto už niekedy mal to potešenie nahliadnuť do zákulisia reštaurácie pracujúcej s pokročilými metódami, pozná tie prístroje určite: vákuovacie zariadenia, vodné kúpele, sifóny, parné hrnce, indukčné platne, Thermomix a podobné vymoženosti, ktoré kuchárom umožňujú precízne získavanie aróm a vzrušujúcu prácu s povrchmi, textúrami a teplotami. No táto high-tech výbava sa nenachádza len v kuchyniach michelinských reštaurácií.

Existuje totiž skupina profesií, pri ktorých práci rovnako záleží na precíznosti, ktorá pracuje s teplotami a arómami rovnako presne ako šéfkuchári, a to sú barmani. Nová generácia mužov a žien sa už dávno neuspokojí s klasickou výbavou: mixérom a sitkom. Pri príprave svojich výtvorov v bare si vždy radi požičiavajú nápady z haute cuisine. Pretrepať poriadny Martini koktail z ginu a štipky vermútu dnes už nestačí ani na to, aby ste urobili dojem na Jamesa Bonda.

A zatiaľ čo sa mainstream, podobne ako Tom Cruise vo filme „Koktail“ v 80. rokoch, uspokojí so žonglovaním s farebnými fľašami a servírovaním drinkov pod koktailovými dáždnikmi, elita barmanov hľadá nové chute, prekvapivé a zároveň logické kombinácie, viac precíznosti, budujúc na poznatkoch klasickej školy.

K relevantným osobnostiam malej, ale jemnej scény svetových barmanov patrí Viedenčan Reinhard Pohorec. Zaoberá sa interdisciplinárnymi aspektmi práce v kuchyni a za barovým pultom, je pravidelným hosťom v „Kochcampus“ a úzko spolupracuje s niektorými špičkovými rakúskymi šéfkuchármi, ako je Andreas Döllerer. Pohorec rok pracoval v slávnom bare v londýnskom Savoy, bol v remeselnom liehovare (Craft Distillery) a súčasťou renomovanej londýnskej barovej konzultačnej skupiny. V minulom roku získal prvé miesto v kategórii „Sensory“ na barmanskej súťaži, ktorá sa nazýva „Worldclass“ a je niečím ako „Bocuse d’Or“ pre mixológov. Medzitým sa stal odborníkom na sherry a vermút, zaoberá sa aj vínom a práve vo Viedni spolupracuje na otvorení baru s názvom Tür 7.

„Jedlo je hra s teplotami a textúrami a pri drinku je to podobné,“ vysvetľuje Pohorec svoj pohľad na vec. „Len to jedno sa vyvíja na tanieri a to druhé v pohári.“ Ako si má laik predstaviť prepojenie kulinárskeho umenia a mixológie? Existuje teda šťava z kôrovcov nielen k rybe, ale aj v bare? Presne tak: Keď Pohorec robí jeden zo svojich signatúrnych drinkov na báze Johnnie Walker, podáva k nemu šťavu z langúst a nakladaný topinambur.

Tak ako by sotva nejaký popredný šéfkuchár pracoval s hotovými omáčkami alebo fondmi, aj nová generácia barmanov si zvykla vyrábať mnohé zo svojich surovín sama. Najmä pri sirupoch sa využíva technika vákuovania. „Pod vákuom získam oveľa viac aróm a vo vodnom kúpeli môžem zabezpečiť najpresnejšiu kontrolu teploty,“ vysvetľuje Pohorec. Ďalšou možnosťou práce s tlakom je rotačná odparka, prístroj, ktorý sa používal v „El Bulli“ rovnako ako v „El Celler de Can Roca“. Krehké aromatické látky a arómy dokáže destilovať pri najnižších bodoch varu a získať krištáľovo čistý, voňavý produkt.

Fľaša ISI, ktorá v nultých rokoch nesmela chýbať v žiadnej reštauračnej kuchyni, kde sa aspoň trochu zaoberali metódami takzvanej molekulárnej gastronómie (slovo, ktoré Adrià podľa všetkého vždy nenávidel), slúži Reinhardovi Pohorecovi aj pri získavaní takzvaných infúzií. Pritom sa vďaka vysokému tlaku tekutina vtlačí do aromatickej látky, napríklad gin alebo vodka do chilli. Podľa Pohoreca takýmto postupom získate sviežu, bezprostrednú arómu, napríklad aj horkú a jasnú chuť kakaa.

Niet divu, že aj metóda sferifikácie si už dávno našla cestu do sveta mixológov. Campari kaviár sa nachádzal už medzi základnými receptami pri práci so soľami a alginátom. Nie je teda prekvapivé, že sa popri zvedavých kuchároch začali touto novou technikou zaoberať aj barmani. „Kaviár z Cointreau? Pre mnohých kolegov už štandard,“ rozpráva Pohorec, ktorý sa však nezaoberá len kuchyňou Ferrana Adriu, ale študuje aj francúzsku kuchársku literatúru, obdivuje Hestona Blumenthala a sleduje Haward Cooking School cez YouTube.

Rovnako ako v polievkach a omáčkach, aj v mnohých drinkoch hrá rolu téma peny, na ktorej sa ukáže, či je kuchár alebo barman „penový mávajúci“ (tlacháč) alebo profesionál. Pohorec pracuje pri niektorých drinkoch s penovými korunkami a takzvanými toppingmi: „Otázka znie: Ako sa dá niečo urobiť stabilnejším? Pri akej teplote sa pena rozpustí? Kedy chcem, aby sa rozpustila? S emulgátormi sa to dá celkom presne kontrolovať.“ Ak to človek vie. Ako spájam arómy, ako ich uvoľňujem? Otázka, ktorá zamestnáva kuchárov nielen od čias Fernanda Pointa alebo Marie-Antoine Carêma. Nakoniec rozhoduje aj o tom, či hosť odchádza z baru šťastný alebo len tackajúcim krokom.

 

– The Bookazine
Dobrý bar je vraj ako druhá obývačka. Viedeň má mnoho takýchto „living rooms“. Kde sa holdovalo klasickému barovému pôžitku, kde moderné prípravy sú inventúrou súčasnej mixológie – barový bookazine A la Carte ukazuje cestu k relevantným adresám v meste.
Od konca decembra 2014 v kníhkupectvách
€ 16,–

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!