Od nápoja bohov k priemyselnému spotrebnému tovaru a čokoládovému umeniu. Kakaové bôby v priebehu času.
Text od Andrea Karrer · Ilustrácia od Peter Jani
V predvečer Francúzskej revolúcie je sladené ranné kakao módnym nápojom tých, ktorí začínajú deň pokojným rozhovorom v posteli. Tvorí tak protipól k horko-trpkej káve nastupujúcej buržoázie, ktorá sa už zavčasu ráno vydáva na cestu do práce. V roku Francúzskej revolúcie, 1789, skladá Wolfgang Amadeus Mozart hudbu k svojej opere Così fan tutte, sociálnej satire, v ktorej komorná slúžka Despina pripravuje raňajky pre svoje šľachtické pane, sestry Fiordiligi a Dorabellu. Mieša čokoládu a narieka:
Ja z ich čokolády užívam len vône.
Či azda nie sú moje ústa také isté ako Vaše?
Ó áno, milostivé dámy,
pre Vás sú nápoje, pre mňa vône.
No teraz ju chcem okúsiť. – Ochutnáva –
Chutí to znamenite!
Trvalo však ešte niekoľko desaťročí, kým sa kedysi pochutina aristokracie stala dostupnou aj pre široké vrstvy obyvateľstva. Jej demokratizácia sa začala až vtedy, keď Holanďan Conrad van Houten oddelil kakaové maslo od kakaa a tým sprístupnil dva produkty: odtučnené kakaové prášky a z kakaového tuku s mletými bôbmi vytvorenú vláčnu jedlú čokoládu. Dopyt po kakaových bôboch odvtedy neustále rástol, a keď sa čokoláda postupne začala vyrábať priemyselne, strácala stále viac na exkluzivite. Nápoj bohov, ako botanik Linné kedysi kakao nazval, sa stal spotrebným tovarom z výrobnej linky. Kúzlo exotiky našlo útočisko u čokoládových umelcov, ktorí sú vyberaví v otázke druhu a kvality kakaových bôbov a kreatívni pri ich spracovaní.
Historicky sa vždy hovorí o troch veľkých druhoch kakaa. Criollo je kakao kultivované už v predkolumbovských časoch z mierneho podnebia a úrodných polôh Strednej Ameriky. Jeho bôby majú najintenzívnejšiu a najjemnejšiu arómu. Dnes je chúlostivé kakao Criollo najdrahšie a kvôli svojej náchylnosti na choroby aj najzriedkavejšie.
Forastero je kakao z oblasti Amazonky s mohutnými, robustnými stromami, ktoré vytvárajú veľmi tmavé a skôr horké bôby. 80 % celosvetovej produkcie dnes tvorí menej ušľachtilý typ Forastero.
Trinitario je v plantážach Trinidadu v 18. storočí prirodzene vzniknuté kríženie dvoch divokých foriem Criollo a Forastero a spája ich pozitívne vlastnosti do úrodného, robustného stromu s ušľachtilými bôbmi, ktorý sa dnes podieľa na svetovej produkcii približne 15 %.
Aby sme pochopili celé bohatstvo kakaa, je dôležité neobmedzovať sa len na tieto tri druhy. Realita je totiž oveľa komplexnejšia.
V priebehu storočí viedli pohyby populácie v súčinnosti s rôznymi kmeňmi kakaovníkov k mnohým hybridizáciám prostredníctvom prirodzeného kríženia medzi kakaovníkmi. Preto dnes v jednej plantáži často nájdeme rozličné variety alebo druhy.
Najnovší vedecký výskum na základe genetických klasifikácií zaznamenáva viac ako desať druhov; téma však zostáva medzi genetikmi horúco diskutovanou. Podľa účelu použitia si vyberáme medzi kakaovým práškom, odtučneným kakaovým práškom, Grué de cacao
(mleté kakaové šupky) a kakaovými nibsmi (hrubo mleté kakaové bôby), ktoré sú dostupné v surovej alebo praženej forme. Keďže surové kakao má výrazne vyššiu zdravotnú hodnotu, oplatí sa odvrátiť chuťové bunky od zabehnutých chodníčkov. Pri prvej ochutnávke surových kakaových bôbov budete prekvapení: Chuťové bunky narazia najprv na neočakávanú kyslú zložku, no pri ďalšom žuvaní sa odhalia známe arómy kakaa a kakaového masla v napínavom spektre, ktoré je jemnou kyslosťou ľahko vyzdvihnuté. Ako pri všetkých potravinách, aj kvalita trpí vplyvom vzduchu, svetla a tepla. V žiadnom prípade by sa nemali používať hotové zmesi – aj keď sa honosne nazývajú čokoláda na pitie, pozostávajú z veľkej časti z cukru, malého množstva kakaového prášku alebo kupertúry a aromatických prísad. V kakau a čokoláde a z nich existuje už takmer všetko. Inovácie sú stále zriedkavejšie a skutočná revolúcia je takmer vylúčená. Malým zábleskom nádeje je trend surového kakaa, resp. Raw Chocolate*.
„Kakao so svojou orieškovou, drevito-praženou arómou harmonizuje obzvlášť dobre s medom, karamelom, soľou, škoricou, vanilkou, tonka bôbmi, chilli, orechmi a mnohými druhmi ovocia. Ale aj s tmavými omáčkami, hydinou, divinou, vnútornosťami, červeným vínom, portským, rumom a whisky,“ vysvetľuje Lukas Mraz z reštaurácie Mraz und Sohn. Lukas, ktorý dva roky pracoval ako šéfkuchár v berlínskom Cordobare, sa po zastávkach v hviezdnej gastronómii vrátil do rodičovského podniku vo Viedni. Tam okrem otca Markusa Mraza pracuje v kuchyni aj brat Manuel ako šéf servisu. „Moje kakaové suflé je spomienkou na kakao, ako sa pilo v rokokovej dobe: kakaový prášok varený v mlieku a osladený.“ Až do 19. storočia sa udržala príprava, pri ktorej sa kakaový prášok varil vo vode, potom osladil a zmiešal s mliekom. Recept mimochodom nájdete v kuchárskej knihe Kathariny Prato. V niektorých latinskoamerických kmeňoch si kakao dodnes pripravujú s vodou.
Všetko sa začína malým tropickým stromom s názvom Theobroma cacao. Theobroma pochádza z gréckych slov theos, čo znamená „boh“, a broma, čo znamená „potrava“. Kakaovník je osem až dvanásť metrov vysoký strom, ktorý v tropickej klíme kvitne a plodí po celý rok priamo na kmeňoch(!). Plody sú desať až 20 cm dlhé suché bobule, ktoré sa podľa druhu kakaa líšia farbou a veľkosťou. V ich vnútri je 50 až 60 semien, ktoré nazývame aj kakaové bôby. Sú obklopené sladko-aromatickou, krémovou rôsolovitou hmotou. Táto dužina (pulpa) je bohatá na cukor a vodu, čo umožňuje fermentáciu.
Na spracovanie sa dostávajú biele kakaové semená spolu s dužinou. Fermentácia v kvasných debnách pomocou kvasiniek a baktérií spôsobuje rozklad dužiny a červenohnedé sfarbenie kakaových bôbov. Počas následného sušenia na slnku alebo v peciach vzniká typická kakaová aróma.
Vysušené hnedé bôby sa predávajú a expedujú. Ďalšia úprava kakaových bôbov, čistenie, praženie, drvenie a mletie, prebieha až po exporte v spotrebiteľských krajinách. Praženie ušľachtilého kakaa prebieha pri miernych teplotách desať až 15 minút a zachováva ovocnú arómu, zatiaľ čo prudké praženie, ktoré je potrebné pri zlej surovine, zvyšuje horkosť bôbov. „To, ako pražíte, má veľký vplyv na výsledok. Typická, teda raz kvetinová, inokedy zas ľahko štipľavá chuť je ovplyvnená reguláciou teploty. Príliš dlho alebo prudko pražené a kakao chutí pripálene alebo rovno spálene, teda ako uhlie,“ potvrdzuje čokolatiér Josef Zotter a pokračuje: „Pražením sa v kakaových bôboch spúšťa takzvaná Maillardova reakcia, ktorá pôsobením tepla vytvára nové aromatické zlúčeniny a je rozhodujúca pre to, že vznikne táto geniálna chuť. Poznáme to aj z kôrky chleba alebo z kávy – oboje by bolo bez praženia nudné.“
Pražené bôby sa potom na ďalšie spracovanie drvia a zbavujú častí šupiek. Následným mletím vzniká hustá a veľmi tučná hnedá kakaová hmota. Táto hmota slúži ako základ pre výrobu čokolády. Kakaovú hmotu možno lisovaním rozdeliť na kakaové maslo a kakaový prášok. Kakaové maslo sa používa predovšetkým vo farmácii a kozmetike, je však zodpovedné aj za typickú chuť bielej čokolády.
Pridaním ďalších ingrediencií sa opätovným mletím, respektíve valcovaním, nakoniec mieša čokoláda. Toto takzvané konšovanie má prebiehať veľmi pomaly a pri čo najnižších teplotách. Kakaová hmota sa mnoho hodín zahrieva, mieša, valcuje, prevracia, hnetie a prevzdušňuje. Neustálym pohybom tam a späť unikajú nežiaduce horko-kyslé arómy, no predovšetkým sa okolo každej čiastočky kakaového bôbu položí jemný obal z kakaového masla – vzniká jemné rozplývanie. Dĺžka tohto procesu rozhoduje podstatnou mierou o kvalite čokolády, lesku a pocite v ústach. Čím dlhšie sa konšuje, tým jemnejšie sa čokoláda rozplýva na jazyku. Masová čokoláda vzniká za niekoľko hodín. Pre najlepšiu čokoládu s jemným rozplývaním sa často konšuje celý deň až týždeň. Teraz by si človek mohol jednoducho pomyslieť, že stačí konšovať veľmi dlho a už máte tú najlepšiu čokoládu? „Niektorí výrobcovia čokolády síce tvrdia, že konšujú 72 až 120 hodín. Myslím si však, že väčšina to hovorí len preto, lebo to znie dobre, no počítajú do toho aj miešanie a tak sa dostanú na tých vyše 70 hodín. To dlhé konšovanie je klamná predstava ... Čokoládu možno aj uštvať k smrti, až kým po ničom nechutí.“ Vynálezca konšovania, istý pán Rodolphe Lindt, čokolatiér z Bernu, každopádne svojím nápadom zbohatol – a my sme jednoducho šťastní. A to je odkaz, ktorý sprostredkúvajú všetky dobré čokolády: čokoláda je pochutina, nie potravina, ktorá by mala byť rovnako ako dobré víno vyhradená výnimočným momentom života.
* „Raw Chocolate“ alebo „surová čokoláda“ opisuje čokoládu, ktorej ingrediencie neboli nikdy zahriate na teplotu vyššiu ako približne 42 °C. Nejde však o regulovaný alebo certifikovaný pojem, takže sa vedú spory, do akej miery skutočne existujú „surové“ čokoládové produkty. Občas spomínaný zdravotný bonus surovej čokolády je spochybňovaný ešte častejšie. Nesporné je, že Raw Chocolate má typicky osobitú, menej skrotenú chuť než konvenčne vyrobená čokoláda – u niektorých výrobcov aj dobre porovnateľnú v rámci sortimentu.
Ľadové kakaové suflé s bezlaktózovou mliečnou penou a srvátkovým karamelom
Od Lukasa Mraza, Mraz und Sohn, Viedeň
Suroviny pre 4 porcie
Kakaové suflé
1 plátok želatíny
240 g šľahačky
80 g mlieka
10 g cukru
50 g kakaa od Valrhona
1 štipka soli
Želatínu namočíme v studenej vode. Šľahačku so zvyšnými ingredienciami dobre premiešame a zahrejeme na 80 °C. Želatínu dobre vyžmýkame a predpisovo vmiešame. Zmes vlejeme do šľahačkového sifónu, naskrutkujeme tri bombičky a necháme aspoň štyri hodiny chladiť.
Následne naplníme do malých hlboko zmrazených pohárov Weck do jednej tretiny, uzavrieme a vo vákuovačke odčerpáme vzduch, až kým zmes nedosiahne viečko. Následne – najlepšie v šokovom zmrazovači – 2 hodiny mrazíme.
Pred podávaním pohár krátko ponoríme do teplej vody. Potom nakrájame na dva až tri plátky.
Srvátkový karamel
125 g cukru
55 g masla
85 g srvátky
3 g hrubej soli
Cukor v hrnci skaramelizujeme, pridáme maslo, krátko prehrejeme, prilejeme srvátku, necháme zovrieť, osolíme a necháme cca 1 hodinu
pri izbovej teplote vychladnúť.
Ovomaltine čipsy
Ovomaltine preosejeme na silikónovú podložku na pečenie a v predhriatej rúre pečieme pri 165 °C 7 minút, necháme na silikónovej podložke vychladnúť, následne opatrne odstránime pomocou cukrárskej palety.
Bezlaktózová mliečna pena
250 g studeného bezlaktózového mlieka mixujeme v barovom mixéri tak dlho, kým nevznikne vláčna pena, necháme 5 minút chladiť.
1 PL srvátkového karamelu dáme na tanier, pokryjeme mliečnou penou, na to položíme vznášajúce sa kakaové suflé a prikryjeme Ovomaltine čipsom.