Všetci hovoria o latinskoamerickej kuchyni. Tu sú najdôležitejšie pojmy, aby ste sa mohli zapojiť do diskusie.
Text: Alexander Rabl
Len jedno číslo: 5 500 000 štvorcových metrov. Taký veľký je dažďový prales v Amazónii. A k tomu: dažďový prales. Tropické podnebie a skutočne veľa vody. Čo všetko tam rastie a koľko toho je – stále to nevieme. Čo vieme: slúži mnohým juhoamerickým kuchárom ako inšpirácia. Brazílčan Alex Atala pred otvorením svojho „D.O.M.“ v São Paule po dlhších pobytoch v špičkových európskych reštauráciách študoval rozmanitosť rastlín a zvierat Amazónie. To ho priviedlo na myšlienku ceviche z kvetov alebo zo srdiečok paliem ako sendviča, do ktorého vložil hrebenatky alebo iné suroviny. Vyšľahal omáčku béarnaise a namiesto trebuľky pridal Yerba Maté. Virgilio Martinez venoval dažďovému pralesu vlastný pokrm, ktorý nájdete v jeho menu v reštaurácii „Central“. Bohatstvo rýb v Amazónii je taktiež veľká téma. Dažďový prales a jeho bohatstvo, neustále ohrozované klčovaním a inými zásahmi, určujú okrem iného charakter kuchyne mnohých juhoamerických krajín.
B
Brazília
<\/b>V závislosti od miesta a lokálnej ponuky, podľa nadmorskej výšky a priemerného príjmu je to, čo Brazílčania jedia, kulinársky mikrokosmos, hodný vlastného kompendia. Banány sa grilujú alebo sa z nich robia čipsy. Platanos (kulinárske banány) sa podávajú plnené syrom. Srdiečka paliem, koreňová zelenina všetkého druhu a múka získavaná z hľúz manioku namáhavým procesom tu zohrávajú rolu. Pouličné jedlo (Street Food) je scénou brazílskeho kuchárskeho každodenného života. Sendviče, taštičky z cesta, krokety alebo Bacalhau (treska) sa konzumujú za pochodu. Kukurica hrá veľkú rolu, existuje vo všetkých veľkostiach. (Farebné druhy kukurice poznajú však skôr v Peru.) Z fermentovaného manioku vzniká kyslastá tekutina, s ktorou sa v brazílskom pralese pripravuje ceviche. Čo k tomu pijú, je plné ovocia, z ktorého sa získavajú šťavy. Medzitým si smäd hasia pomocou Cachaça, Caipirinhy, šťavy z cukrovej trstiny, maté čaju a kávy.
C
Ceviche
<\/b>Bohatstvo rýb na pobrežiach Peru umožňuje tento jednoduchý pokrm na báze surových rýb marinovaných v citrusových plodoch a cibuli ako národné jedlo. Radí sa k takzvanej kuchyni Nikkei, zavedenej v 19. storočí v priebehu imigrácie mnohých Japoncov a tiež Číňanov. (Hoci myšlienka jesť surové ryby je v Peru už dosť stará.) Najlepšie ceviche sú v blízkosti mora, často v jednoduchých chatrčiach a stánkoch. V Lime na to majú vlastné reštaurácie (Cevicherias) a ich šéfkuchári sú uctievaní ako miestni hrdinovia. Ceviche nie je haute cuisine, ale všedný deň. Špičkoví kuchári ako Virgilio Martínez Véliz preto skôr odrádzajú od návštevy renomovanej gurmánskej reštaurácie kvôli jednej porcii ceviche. Metodika prípravy ceviche je v podstate všade rovnaká. Podobne ako pri marinovanej rybe, marináda z citrusových plodov vedie k zmene bielkovín. Ryba sa upraví bez toho, aby sa varila. Viac ako dve až štyri minúty v marináde ryba mimochodom nepotrebuje, ak ide o puristov medzi rybacími kuchármi v Peru. Ceviche sa často podáva so sladkými zemiakmi. Alebo s Cancha, opekanými kukuričnými zrnami. Gastón Acurio, ktorý medzičasom počíta okolo 46 reštaurácií do svojho impéria, akýsi Wolfgang Puck Južnej Ameriky, priniesol už pred nejakým časom kult okolo ceviche do Severnej Ameriky. Tam sa síce musí zaobísť napríklad bez citrusových plodov, ktoré v Lime robia originál takým neporovnateľným, ale pomáha si importovanými limetkami z Mexika.
Ceviche je medzičasom medzinárodne na kulinárskej škále veľmi vysoko, pokiaľ je k dispozícii čerstvá ryba. Voní, udržuje štíhlosť a je nekomplikované na prípravu a rovnako tak na konzumáciu. V Peru sa jej pripisujú priam zázračné sily. Zmes citrusov, čerstvej ryby a korenín (pozri Tigrie mlieko) má v každom prípade niečo sľubné. Bohužiaľ, skutočnosť, že ryba na ceviche musí byť absolútne čerstvá a v Lime sa žiadny majster ceviche nedotkne ryby staršej ako jeden deň, hovorí proti rozšíreniu tohto pokrmu v strednej Európe, zatiaľ čo v Londýne otvára čoraz viac ceviche reštaurácií. Aj zo sivoňa a pstruha sa dajú pripraviť ceviche, aj keď nedosahujú jemnosť originálov vyrobených z morských rýb.
D
Dulce de leche
<\/b>Redukované mlieko, ktoré sa používa na dezerty. Väčšina dezertov v Latinskej Amerike je veľmi osviežujúca a na druhej strane dosť sladká. To druhé je možno reminiscencia na arabskú kuchyňu, ktorá prišla so Španielmi do Latinskej Ameriky. Veľmi populárne v Peru sú medovo sladké maškrty, napríklad Picarones zo sladkých zemiakov, ktoré sa rady konzumujú ako pouličné jedlo.
E
Prívarky a dusené jedlá
<\/b>Pozor, sýte! Feijoada je dusené jedlo z červenej a čiernej fazule, rôznych druhov mäsa a je obzvlášť obľúbené v São Paule a Riu. V Peru robia Sancochado z hovädzieho mäsa, ale aj z kurčiat a iných zvierat, spolu so zemiakmi, jukou a kukuricou. Omáčky sú bohaté. Prívarky sú súčasťou veľkých rodinných stretnutí. Po klasicky plnohodnotnom jedle v kruhu príbuzných sa odporúča štedro pridelené množstvo pálenky a hojdacia sieť.
F
Fusion
<\/b>Mnohé z juhoamerickej kuchyne je v skutočnosti fusion kuchyňa. Stačí sa pozrieť na mnohé štáty, ktoré kontinentu v priebehu storočí ako koloniálni páni vzdali česť. Nájdeme tu teda španielske vplyvy, ale aj japonsko-čínske a dokonca aj arabské prvky. Z tejto zmesi štýlov a aróm čerpal aj geniálny Nobu Matsuhisa svoju inšpiráciu, keď pred štartom svojej kometickej kariéry pracoval v Južnej Amerike.
G
Gustu
<\/b>Tak sa volá nová reštaurácia, ktorú spoluzakladateľ „Noma“ Claus Mayer (na obrázku vľavo dole) otvoril v La Paz. Okrem toho vedie aj reťazec kaviarní, pri ktorých prevádzke hrá sociálny komponent veľkú rolu. Claus Mayer povedal v rozhovore, že dlho hľadal krajiny, kde by sa dala zrealizovať myšlienka podobná konceptu „Noma“. Krajiny, ktoré by boli napínavé kvôli svojej rozmanitosti produktov a kde by sa dalo gastronómiou docieliť spoločenské zmeny.
H
Kobylky
<\/b>Obľúbené ako chrumkavý grilovaný snack a tiež ako súčasť omáčky. Hmyz namiesto mäsa: Ako je známe, v niektorých regiónoch Južnej Ameriky hmyz nepatrí medzi „fuj“ faktory, ale kvôli obsahu bielkovín sa integruje do denného jedálnička. Oveľa populárnejšie sú v gurmánskej scéne naopak mravce. Mravce chytené v oblasti Amazónie platia v Brazílii za delikatesu. V „D.O.M.“ sa podávajú k dezertu kvôli svojej aróme z citrusových plodov a citrónovej trávy.
I
Domorodci
<\/b>Nielen zvláštne kariéry mnohých juhoamerických kuchárskych hviezd ako Alex Atala v São Paule robia kulinársku scénu kontinentu novou a napínavou. Je to aj súhra medzi stúpajúcimi šéfkuchármi a rastúcim sebavedomím domorodcov v oblasti Amazónie, v Čile, Peru a inde. Sociálne vedľajšie účinky kulinárskej revolúcie – fenomén, ktorý je tu a tam veľmi žiadaný. Šéfkuchári Južnej Ameriky podporujú obyvateľstvo v Amazónii aj v boji proti klčovaniu a vyvlastňovaniu v priebehu veľkých stavebných projektov.
J
Jabuticaba<\/b>
Strom pochádzajúci z dažďového pralesa, ktorý si dáva desať rokov čas, kým začne plodiť, rastie v mnohých záhradách Brazílie. Stromové čerešne (skutočne rastú na kmeni, pozri obrázok) majú šupku, ktorej farba siaha od tmavočervenej až po takmer čiernu. Ich veľké jadro je obklopené sladkou dužinou. Varia sa, pripravuje sa z nich sirup alebo zmrzlina.
K
Syr
<\/b>Syr sa ponúka a konzumuje len zriedka vyzretý. Čerstvý syr platí za prísadu do plnenej zeleniny alebo sendvičov. Taktiež sa cení ako prísada do šalátov. V Brazílii patrí syr zo surového mlieka ku kulinárskemu každodennému životu.
L
Leche de Tigre (Tigrie mlieko)
<\/b>Marináda z citrusovej šťavy a čili, podľa osobnej chuti doplnená aj cesnakom, zázvorom a koriandrom. Pri príprave ceviche – či už z ryby alebo aj z manga – je táto nevyhnutná. Niekedy sa ešte obohacuje pridaním kokosového mlieka. Strážcovia čistej teórie sa mimochodom aj dnes pridržiavajú striedmosti pri príliš veľkom korení a kreatívnych hrátkach pri ceviche. Slávny peruánsky majster ceviche Javier Wong marinuje morský jazyk, pričom musí ísť samozrejme o prvotriedny tovar, krátko v limetkovej šťave plus fialových cibuliach a servíruje k tomu oddelene vlastnoručne vyrobenú čili omáčku. Tigrie mlieko platí aj ako základ pre drinky. Marináda sa po konzumácii ceviche ďalej používa.
M
Maniok
<\/b>Závistlivo sa Európan pozerá na rozmanitosť druhov múky, ktoré sa v Brazílii získavajú z približne 250 druhov manioku. Maniok je koreň a jeho múka patrí k základným potravinám 200 miliónov Brazílčanov. Spracovanie je náročné. Napínavé sú rôzne arómy a textúry múk, ktoré sa vyrábajú z maniokovej dužiny (nastrúhané, lisované, opekané). Aj Tapioka a Tucupí sa vyrábajú z dužiny koreňovej hľuzy.
N
Nikkei-kuchyňa
<\/b>Tiradito, peruánska verzia sashimi, vďačí Peru prisťahovalcom z Japonska, početným najmä v 19. storočí. Ide o plátky surovej ryby, marinované s východnými arómami ako sójová omáčka, Mirin, sezamový olej, citrónová tráva a zázvor. Pri tiradito sa vynecháva pre ceviche charakteristická cibuľa. Namiesto toho prichádza eventuálne na rad tropické ovocie ako mango, maracuja a mučenka.
O
Špízy z volského srdca
<\/b>Čistá peruánska túžba po mäse: volské srdcia sa nakrájajú na plátky a grilujú nad otvoreným ohňom na špíze. Pred grilovaním sa plátky marinujú rascou, cesnakom a čili pastou. K tomu sa podáva Amarillo-čili omáčka. Tieto špízy patria k pokrmom z kategórie Street Food v Peru. Samozrejme je toho oveľa viac. Podľa blízkosti k moru alebo k horám sa človek posilní pomocou ceviche, špízmi z chobotnice a klobásy, syrovými kroketami, jarnými závitkami, a dokonca aj opražené kukuričné zrná alebo vyprážané banány tvoria občas malé jedlo.
P
Pisco
Peruánsky národný nápoj a hosť vo všetkých kokteilových baroch sveta je Pisco Sour. V Peru sa zákonodarca mimochodom presne pozerá na to, ako a z čoho sa pisco robí, zatiaľ čo v Čile sa napríklad zákonné ustanovenia berú skôr voľne. Pisco je v každom prípade čistý vínny destilát. Smie sa získavať len z určitých odrôd viniča. Návštevník Peru je prekvapený, aké rôznorodé môžu byť chuti Pisco Sour, keď sú vyrobené z rôznych pisco. Často sa pisco tiež pripravuje s arómami a koreninami. Recept na Pisco Sour: Na osobu zoberte 50 ml Pisco Acholado, 1 vaječný bielok, 3 kvapky Chuncho Bitter (peruánsky bitter z andských byliniek) alebo Angostura Bitter. K tomu sa pridá 30 ml limetkovej šťavy a 20 ml cukrového sirupu (z rovnakých dielov kryštálového cukru a vriacej vody, ktoré sa spolu ochladia). Všetko s kockami ľadu v šejkri mixujte minimálne tridsať sekúnd. Alebo v mixéri s tromi kockami ľadu. To druhé nechá bielok viac peniť, takže pozor pri nalievaní.
Q
Quinoa
<\/b>Cenná ako malý steak, dalo by sa povedať. A preto veľmi dôležitá, pretože steaky nepatria v Brazílii a iných juhoamerických krajinách k základným potravinám obyvateľstva. Quinoa je bielkovinová bomba a vďačíme za to Alexovi Atalovi a iným avantgardným kuchárom Brazílie, že sa dostala na jedálne lístky trendových reštaurácií. Pretože Quinoa bolo vlastne jedlo chudobných a farmári na úrode zarábali priam nič. Atala pomohol farmárom s quinoou v dažďovom pralese k zlepšenému príjmu. Treba vedieť: Kuchári v Južnej Amerike sa neboja sociálneho angažovania. Quinoa je mimochodom mnohostranne využiteľná, pečie sa, smaží alebo pripravuje ako polenta. Čierna quinoa je vzácnejšia a stojí zodpovedajúco viac. Našli ste ju už pred rokmi na jedálnych lístkoch špičkových lokálov v Baskicku. Quinoa je bezlepková, obzvlášť stráviteľná a dobre vhodná na šaláty a zapekané jedlá. Na Západe vzrastajúca spotreba quinoy hnala ceny tak vysoko, že si veľa ľudí v mestách túto obilninu už vôbec nemôže dovoliť.
R
Hovädzie mäso
<\/b>Z diaľky považovaná Južná Amerika za raj pre jedákov steakov. Ale tento obraz je taký chybný, ako sa všeobecne nedá hovoriť ani o „juhoamerickej“ kuchyni. Argentína, kde je stravovacia kultúra mimochodom veľmi európsky ovplyvnená, je rajom pre obdivovateľov štedro dimenzovaných steakov. V Buenos Aires sa griluje, čo sa dá – v reštauráciách alebo priamo na ulici. Aj v Uruguaji si človek užíva steak. V Peru a v dažďovom pralese sa človek uspokojí aj s menšími zvieratami: kurčatá, ošípané a samozrejme morčatá majú pevné miesto pri ohni a v hrnci. Apropo morčatá, obľúbené jedlo Peruáncov v Andách: peruánske Cuy sú väčšie ako ich európski príbuzní, čo vylučuje „efekt plyšového zvieratka“.
S
Santiago de Chile
<\/b>Čílske vydanie severskej kuchyne (Nordic Cuisine) sa nachádza v Santiagu a počúva na meno „Boragó“. Tam stojí za sporákom Rodolfo Guzman, jeho kuchyňa platí za jednu z najlepších v Južnej Amerike. Mnohé na reštaurácii pripomína lokály, ktoré sa počas uplynulých rokov preslávili svojou radikálnou prírodnou kuchyňou. U Guzmana sú to predovšetkým lokálne produkty, ktoré robia jedlo napínavým.
T
Čaj
<\/b>Špecialitou, ktorú kultivovali juhoamerickí domorodci, je čaj z maté. Ker miluje rovnomerne teplú a vlhkú klímu, ktorá prevláda napríklad v Brazílii. Príprava čaju maté nasleduje prísne pravidlá. Čaj sa pije rád v spoločnosti, pričom hostiteľ pije prvý, horký odvar sám a potom podáva nádobu s druhým odvarom ďalej. Vo vnútrozemí pijú čaj radi horúci a sladený, v blízkosti pobrežia čistý a menej zohriaty. V Argentíne sú obľúbené zmesi s pomarančmi a podobne. Tiež ľad alebo jablko prichádzajú na rad. Čaj chutí horko, súčasne ale sladko, trochu po lesnej pôde a zemi a po zvädnutých listoch. Kvôli vysokému obsahu kofeínu platí za tekutú animáciu. A to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa čaj maté teší veľmi veľkej obľube aj mimo Latinskej Ameriky.
U
Životné prostredie
<\/b>Mladej generácii Južnej Ameriky už nie je ľahostajné, aké sú dôsledky činnosti mnohých zahraničných podnikov na ich krajiny. V Brazílii Alex Atala inicioval iniciatívu. Združenie kuchárov v Peru (Veda) sa zasadzuje za obmedzenia rybolovu. Udržateľnosť je čoraz viac témou, avšak nedostatok peňazí a chýbajúce štruktúry sťažujú kuchárom a organizáciám so záujmom o ochranu životného prostredia prácu. Často možno ráno pozorovať mladých ľudí, ktorí idú na pláže a čistia ich od špiny, ktorú ľudia a more zanechali.
V
Rozmanitosť
<\/b>Peruánci sú hrdí na svoje zemiaky. Existujú vo viac ako tisíc variantoch. V „Central“ v Lime existuje tanier, ktorého hlavnou prísadou je druh zemiaka, ktorý rastie v Andách v nadmorskej výške 4 000 metrov.
W
Korenie
<\/b>Druhov čili je viac než dialektov. Medzi čili z Mexika a Aji z Peru sú veľké rozdiely. A samozrejme, každý národ prisahá na svoje vlastné korenie. Argentínske chimichurri je klasická omáčka ako sprievod k grilovanému hovädziemu mäsu. Každý má na to iný recept. V Peru počuje na meno Culantro. Koriander sa preto používa veľa a často. Bazalka je naopak sotva dostupná.
X
Xocolatl
<\/b>Inkom vďačia veľké čokoládové koncerny za svoju rentabilitu. Vlastne to bol horký nápoj, v ktorom sa plod kakaovníka objavil najskôr. Pridalo sa korenie a celé to neslúžilo ako dezert, ale ako posilnenie s blahodarnými vedľajšími účinkami. Medzitým sa dejisko kakaového priemyslu presunulo do Afriky. Kakaové bôby sa však v dažďovom pralese Amazónie naďalej zbierajú. Čo má výhodu: Kakaovník sa darí len v tieni iných – väčších – stromov, a to je dobrý argument proti ďalšiemu klčovaniu lesa. Čokoláda hrá mimochodom v Južnej Amerike naďalej hlavne rolu nápoja.
Y
Yamswurzel (Jams)<\/b>
Jej takmer snehobiela dužina, ktorá má skôr nenápadnú arómu (a preto je obľúbená ako detská výživa), je nádherným základom pre všemožné formy spolužitia s omáčkami, redukciami a iným, ako to Alex Atala popisuje vo svojej knihe o kuchyni „D.O.M“. Jamsy sú v Brazílii dostupné v každom stánku so zeleninou.
ZCitrusy
Importovaný produkt kolonizácie. V Brazílii existuje veľa druhov limetiek, obzvlášť obľúbené kvôli svojej sladkosti sú perzské limetky. Aj v Peru je limetka podstatnou prísadou jedla a pitia. Cestovatelia by mali kriticky prehodnotiť nadmernú konzumáciu ceviche, ktoré pláva v limetkovej šťave (čili a cibuľa to nerobia práve stráviteľnejším), ako aj viac ako štyri Pisco Sours na obed a večer. Ak je príliš neskoro, kvôli prílišnému množstvu limetkovej šťavy hrozia fyzické reakcie, ktoré môžu trvať dlhšie, než bol zarezervovaný výlet do Peru.