Privítanie hostí pri Gaggan-Chef’s-Table je rovnako svojrázne ako všetko ostatné, čo počas večera nasleduje: „Vitajte v tom, čo nazývame najväčšou šou plnou sračiek na svete,“ hovorí majster a na naladenie atmosféry vyberá „Heroes“ vo verzii od Mobyho a Mindy Jones z jeho playlistu.
Sedenie pri 25-chodovom menu pri Chef’s Table u Gaggana Ananda je stále jedným z najúžasnejších kulinárskych zážitkov na svete. Inscenácia, jedlo a ponúkané párovanie vín sú vynikajúce. Gastronomická horská dráha v trvaní dve a pol hodiny s fantastickými interpretáciami indickej, japonskej a thajskej kuchyne, hudbou a osobnými vyhláseniami. Veľká opera so všetkými ingredienciami, intenzívny cezhraničný zážitok, ktorý nenechá nikoho chladným. Medzi hosťami nie sú len súkromní gurmáni, ale aj šéfkuchári známych reštaurácií z celého sveta. Po návšteve Gaggan-Chef’s-Table vidia aj skúsení odborníci svoj biznis v novom svetle.
Všeobecný trend regionálnych produktov a špecialít s nulovou vzdialenosťou (zero-mile) je témou aj v Bangkoku. Gaggan Anand má na to svoje vlastné výberové postupy. „Dlho sme hľadali vhodný produkt vo veľkomeste. Voľba nakoniec padla na potkany: Populácia je obrovská, rastú vo svojom prirodzenom biotope a máte ich kedykoľvek čerstvé k dispozícii,“ rozpráva Gaggan pred podávaním ohláseného jedla, aby následne pokračoval: „Počas obdobia dažďov zbierame tie najnádhernejšie exempláre. Na našej malej farme sa im darí, kefujeme ich a staráme sa aj o pedikúru ich pazúrikov. Kŕmime ich bylinkami, kukuricou a mliekom, dávame im piť aj dobré naturálne víno. Predtým, ako ich pripravíme a uvaríme, dostanú ešte extra výkrm vybranou whisky. Udržateľnejší pôžitok v Bangkoku nedostanete. A sme obzvlášť hrdí na to, že vám môžeme exkluzívne naservírovať vykostený a jemne pošírovaný mozog skutočného pouličného potkana z Bangkoku.“
To, čo potom príde, je malý krémovo sfarbený kúsok „mozgu“ s typickými ryhami a červenými žilkami. V ústach chutí krémovo, je príjemne jemný a má mierne sladké tóny. Každý hosť pri Chef’s Table degustuje toto jedlo po Gagganovom úvode s náležitou úctou a rôznymi pocitmi. O niekoľko chodov neskôr nasleduje ďalší chod s tematikou potkanov a rozprávanie o tom, ako sa krátko blanšírované telá potkanov, podobne ako v preslávenej parížskej reštaurácii La Tour d’Argent, lisujú cez špeciálne v Japonsku skonštruovaný stroj, aby sa získala čo najprirodzenejšia a najchutnejšia šťava. Aj keď väčšina hostí v tom momente tuší, že tu nejedia potkana, predsa len zostáva neistota, čo presne konzumujú. Takéto brilantné a zároveň provokatívne vyhlásenia robia z Gaggana Ananda supermozog vrcholovej gastronómie. Pretože, samozrejme, celé je to persifláž na bežný greenwashing v odvetví, na pochybnú zelenú michelinskú hviezdu, uštipačné vyhlásenie o glorifikácii krátkych dodacích vzdialeností ako meradla kvality potravín.
Pred desiatimi rokmi, v roku 2015, bol Gaggan prvýkrát zvolený za víťaza „Asia’s 50 Best Restaurants“. Pocta, ktorej sa mu dostalo aj v nasledujúcich troch rokoch. Covid a nové miesto pôsobenia sa potom postarali o prestávku. Nedávno nasledoval comeback na číslo jedna. Gaggan je opäť najlepšou reštauráciou v Ázii pre rok 2025.
Je to skvelé fine dining na tanieri – a zároveň absolútna rebélia proti nemu. Kreácie ako „Lick-it-up“ tanier a lyžička „Joghurt-Explosion“ sú už dávno legendárne a v tej či onej variácii sú vždy súčasťou menu. „Moje jedlo je také ako ja – priamy minimalizmus na bodku. Nepoužívame jedlé kvety, nemáme žiadne prílohy. To je to, čo som sa naučil v Japonsku. Je to jednoduché a vysoko technické. Počas troch minút každého jedla, ktoré zjete, vám pripravíme prekvapenie a malo by to dobre chutiť.“ Pozoruhodné je aj to, že u Gaggana sa takzvané dezerty v poradí chodov objavujú priebežne a en bloc na záver. To zabraňuje cukrovému ošiaľu na konci a zároveň sa stará o menej predvídateľný priebeh.
Gaggan je už dávno etablovaný ako „Food Opera“. „Chcem rozprávať príbehy a prekvapovať ľudí. Dnes prídete do reštaurácie a hneď na začiatku vám predstavia ingrediencie. Vo vysvetleniach ide už len o farmára a koncept „farm-to-table“, ktorý ľudia pretláčajú. Úprimne povedané, každý z týchto príbehov je celkom nudný.“
Z čoho presne sú vyrobené domnelé potkanie mozgy, Gaggan svojim hosťom počas celého večera neprezradí. Receptúry na ne sa časom tiež menili. Spočiatku to bola akási panna cotta zo špargle a cibule, neskôr kuchyňa na tento účel upravila klasický recept na omáčku Soubise. Aktuálna verzia je skutočne živočíšneho pôvodu, pri jej príprave sa používa kozí mozog a satay omáčka.
Playlist večera je vždy v kompetencii šéfkuchára. Gaggan chcel byť pôvodne bubeníkom. Zo skvelej zvukovej aparatúry podľa nálady a jedál zaznievajú Foo Fighters, Pink Floyd, „Vivaldi Recomposed“ od Maxa Richtera alebo niekedy – prehltnutie – Backstreet Boys. „Žijeme v kultúre, kde sú ľudia stále na mobilných telefónoch. Všetci sme závislí od našich telefónov. Ľudia začali jesť len jednou rukou, pretože druhá je na telefóne. Robíme všetko možné, aby sme tomu zabránili, aby ste nepoužívali svoj mobil. Naozaj musíte robiť fotky alebo videá z každého momentu? Keď si ľudia odložia telefóny, jedia, pijú, počúvajú alebo aj spievajú – to je často vrcholom dobre fungujúceho servisu.“
Christian Grünwald
