A-La-Carte

Absolútne oprávnený hype okolo Monsieura Bruna Verjusa (2024/1)

Všetci milujú Bruna Verjusa. Jeho osobnosť, jeho kuchyňu, jeho reštauráciu Table v Paríži. Budúcnosť fine diningu patrí tomuto „novému starému“.


Bruno Verjus stojí v otvorenej kuchyni svojej reštaurácie Table a dirigujúc kuchársky tím často len minimálnymi gestami. Stačí jeden jeho pohľad a všetci vedia, čo majú robiť. Niečo také ovládajú len tí najväčší majstri. Bruno Verjus je vo fachu fine diningu naozaj veľkým majstrom. Tento muž je dôkazom, že aj z novinárov sa dá niečo stať. Napriek svojmu veku, ktorý sa blíži k 65 rokom, je z hľadiska rokov v pozícii šéfkuchára najväčším novým nádejou v oblasti fine diningu. Predtým bol okrem iného novinárom a rozhlasovým moderátorom so zameraním na gastronómiu. Od apríla 2013 autodidakt využíva svoje znalosti na tvorbu jednej z najlepších kuchýň v Paríži. Každé jedlo má svoj príbeh a skladá sa predovšetkým zo spektakulárne dobrých produktov a ich najlepšieho možného spracovania. Výsledok možno nazvať „sezónnou avantgardou“. Každé jedlo sa v každom detaile dotýka srdca. Začína sa to tu obvyklým denným šalátom z rôznych mikrosezónnych druhov zeleniny a byliniek. „Farby dňa“ – tak sa tu nazýva tento denne nanovo kreovaný tanier. Ingrediencie naň sú precízne roztriedené, povzbudzujúca marináda nebola nanovo vymyslená, ale je presne taká, akú človek túžobne očakáva a vníma ako vhodnú.

To sa ukazuje na surovo servírovanej sardinke, akú dostanete len zriedka. Je tu tanier s paradajkami, vysoko komplexný, rôzne pripravený, pre hosťa definitívne jedlo k danej téme. Je tu toto neuveriteľne vzdušné a ľahké baklažánové pyré ako podklad pre krabie mäso. Sú tu tieto nehanebne dobré šošovice so surovým mäsom z langusty a omáčkou z hláv týchto živočíchov. Prichádza teľacie brzlík s redukciou z homára…

Každý tanier je poctou dokonalému produktu. Mnoho ingrediencií prinášajú do podniku priamo producenti a obchodníci. Tak sa čerstvo ulovené nožovky ocitnú na tanieri už tridsať minút po love. Medzitým, kým sa mušle konzumujú, prebieha aj praktická náuka o tovare: „Ak sú takto veľké, takmer v nich nie je piesok, čo šetrí čistenie a umývanie a prináša viac chuti.“

Samozrejme, musíme hovoriť o tu servírovanom homárovi. Vylúpané homárie mäso sa nevarí, zohrieva sa v čistom masle (v ktorom boli predtým opražené homárie panciere) na 37 °C. „Mi-cru mi-cuit“ sa to tu nazýva (polosurové, polouvarené). Človek potrebuje nôž, pretože mäso je technicky vzaté síce teplé, ale stále surové. Takto dosiahnutá hĺbka chuti, sladká a šťavnatá, ako aj textúra sú fascinujúce. Neskôr príde hlava s opečeným chlebom na namáčanie.

Chuť na viac je tu nekonečná. V kuchyni získava omáčka založená na mäse pridaním ropušnice morský nádych. Táto esencia, finalizovaná bohatou dávkou masla a korenia, je minimalistickou a zároveň jednoducho skvelou omáčkou ku krátko opečenému steaku z tuniaka. Sú to práve takéto kombinácie s čerstvo pripravenými omáčkami, ktoré vytvárajú dokonalú harmóniu. Všetky pôsobia ľahko, hravo, a pritom majú hĺbku, ktorú je ťažké napodobniť.

Rozpolený čokoládový koláčik prichádza so štedrou porciou kaviáru Osietra na lyžičke. Intenzívna čokoláda sa najjemnejšie spája so slanosťou kaviáru. Niečo také je dnes vidieť po celom svete na Instagrame. Túto kombináciu, treba spomenúť, vynašiel Bruno Verjus. Že tu chutí aj dnes tak presvedčivo, spočíva možno v tom, že do ganache z peruánskej čokolády je primiešaných aj pár talianskych kapár. Aj keď sa ponúka veľa drahých luxusných surovín, skutočne pôsobivý je kreatívny prístup kuchyne k „normálnym“ veciam. Napríklad keď sa na záver podáva madlenka s ovocno-korenistým olivovým olejom z Grécka. Také je to jednoduché.

Jednoduchosť v ponuke je kľúčom ku šťastiu. Kde inde v špičkovej gastronómii ešte dostanete syr so šalátom ako medzijedlo pred dezertom? Táto suverénna úspornosť, tieto nebesky dobré omáčky vyvolávajú pri každom chode radostný obdiv. Pozoruhodné je aj to, že všetko toto sa deje v menu s vzácne zažívanou konzistenciou, prakticky neexistujú žiadne badateľné výkyvy.

Niekedy sa lístok prepisuje každý deň. „Každý deň prináša nové lahodné suroviny,“ hovorí Bruno Verjus, „a najväčším ocenením pre nás je, keď sa hostia vrátia.“ Bruno Verjus vždy pozorne počúva. Nielen pokiaľ ide o požiadavky hostí. „Človek niekedy počuje, kedy je produkt optimálne uvarený. Napríklad vtedy, keď teľací brzlík v prečistenom masle predvádza staccato.“ Bruno Verjus hovorí, že rád sedí vo svojej reštaurácii, aby si občas všetko pozrel aj z pohľadu hosťa. Ako pravdu má. Mladí kuchári vidia vo svojej ambícii síce svoje dokonalé taniere, ale nevidia, kto ich za akých okolností je.

„Keď denne píšem aktuálne menu, v konečnom dôsledku navrhujem reštauráciu, v ktorej som chcel vždy rád jesť. Som gastronóm a zároveň sa cítim na strane hostí. Table je v konečnom dôsledku výsledkom mojich skúseností ako hosť v reštauráciách za posledných štyridsať rokov.“ Každý tanier u Bruna Verjusa je poctou dokonalému produktu. Do Table prichádza mnoho dokonalých produktov. Niekedy stoja producenti nečakane o jedenástej doobeda v podniku so zeleninou alebo špeciálnym úlovkom, zvedaví, čo majster s tým urobí. Zároveň je to priateľský, úctivý rozhovor, ktorý zabezpečuje, že producenti budú aj v budúcnosti prinášať na Rue de Prague to najlepšie. Handrkovať sa o cenu by tu nikomu ani nenapadlo.

Človek mu verí každé slovo, keď hovorí, že „vždy chceme posunúť produkt na ďalšiu úroveň bez toho, aby sme stratili podstatu“. Textúra a základná charakteristika sa stopercentne rešpektujú. Dalo by sa tiež povedať: tu sa nič nerozvára. Okrem potrebných fondov na omáčky sa všetko robí à la minute. „Neverím na mise en place. Aký to má zmysel, keď človek pripravuje jedlo hodiny vopred? Varíme à la minute, aby sa naši hostia cítili živo, keď im servírujeme naše čerstvé sezónne produkty.“

Pravdivý, skutočný kuchár a hostiteľ. Je taký čistý, pretože nechce byť ničím iným. Iní kuchári sa totiž fatálne snažia byť umelcami, zabávačmi, úspešnými manažérmi. Bruno Verjus má už za sebou niekoľko kariér, so všetkými vzostupmi a pádmi, vrátane podrobnej sabatiky. Bruno Verjus, narodený v Roanne, študoval medicínu, nejaký čas žil v Číne a bol tam komerčne veľmi úspešne zapojený do medicínskeho priemyslu, predtým ako sa prostredníctvom foodblogu priblížil k profesionálnej gastronómii. Následne napísal knihy a získal určitú popularitu vďaka rozhlasovej relácii On ne parle pas la bouche pleine (S plnými ústami sa nehovorí), ktorú produkoval spolu so svojím priateľom Alainom Krugerom. Každú nedeľu večer na Radio France Culture obaja reflektovali všetky možné kulinárske témy.

Mimochodom: Verjus je skutočne jeho pravé priezvisko a nie umelecké meno. Po mnohých cestách a publicistických kulinárskych projektoch sa Bruno Verjus stal v 54 rokoch zrazu gastronómom. K podniku na Rue de Prague sa dostal šťastnou náhodou. Nájom je na parížske pomery relatívne lacný, navyše sa štvrť v dvanástom obvode rokmi zlepšila. Spočiatku bola reštaurácia zameraná výlučne na okolie. S niekoľkými málo zamestnancami ponúkal Bruno Verjus vtedy ešte 25-eurové obedové menu. V roku 2018 tu pracovalo už pár ľudí viac a bola prvá hviezda. Obdobie covidu prinieslo popri všetkých útrapách koncentráciu na kvalitu, nový, dnes fungujúci tím a napokon v roku 2022 druhú hviezdu. V aktuálnom rebríčku The World’s 50 Best Restaurants obsadzuje Bruno Verjus desiate miesto. Keď bude v júni v Las Vegas zverejnený nový rebríček, jednociferné poradové číslo sa zdá byť takmer isté.

Získať jedno z maximálne tridsiatich miest na sedenie v podniku je v niektorých termínoch skutočná výzva. Každý, kto o tom počuje, chce zažiť tento mix fine diningu, francúzskej klasiky a aj trochy domácej kuchyne. Skutočnosť, že menu stojí približne 400 eur za dvanásť až pätnásť chodov, vzhľadom na ponúkanú kvalitu takmer nikoho neodrádza. To, že sa všetko deje v otvorenej kuchyni a že hostiteľ a kuchári sú viditeľní a prístupní, je veľké šťastie pre celkovú atmosféru. Skoro je to, akoby človek sedel u Bruna Verjusa doma. To je od neho mimochodom aj presne tak zamýšľané.

Pravdepodobne sa s výnimkou homára len málo v tomto texte opísaných jedál momentálne v Table servíruje presne takto; všetko sa deje krátkodobo, spontánne. „Jedálny lístok často meníme. Ak treba, každý deň. V tomto ohľade nie som rád v zóne komfortu. Môj tím a ja nenávidíme rutinu.“ V otvorenej kuchyni vládne zábava. A áno, popri všetkej koncentrácii pri práci sa aj veľa smeje. „Ak to funguje dobre, počuje to celá Rue de Prague.“ O to zbytočnejšie sú preto pokusy konkurentov pretiahnuť niektorého z desiatich zamestnancov. Sú tu spokojní a šťastní. Vedia, čo jeden v druhom majú, a sú rokmi tak zohratí, že mnohé spontánne improvizácie idú ľahko od ruky. „Nové jedlá vytvárame praktickým varením, nie teoretickým skicovaním na papier.“ —

Adresa
Table Bruno Verjus
3 Rue de Prague, 75012 Paríž
Utorok až piatok,
obed a večera
table.paris

Právom preslávený je jeho homár „Mi-cru mi-cuit“, ktorý sa v na 37 °C temperovanom masle len zľahka zohreje.
© Stephane Riss
Bruno Verjus pri výdajnom pulte vo svojej reštaurácii Table. Prípravu každého jedla majster precízne pozoruje.
© Philippe Vaures
Table spája prednosti útulného bistra so spektakulárnou atmosférou otvorenej kuchyne na vysokej úrovni.
© Philippe Vaures
Kreácia čokoládový koláčik s kaviárom má tu svoje rodisko.
© Philippe Vaures
Jedlo „Farby dňa“ sa denne nanovo kreuje zo sezónnych produktov.
© Stephane Riss

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!