A-La-Carte

Jablko nepadá ďaleko od craftu (2015/2)

Prečo všetci, ktorí pijú remeselné pivo (craft beer), chcú zrazu aj osviežujúci jablčný mušt.


Text od Floriana Holzera

Možno sú teraz proti tomu protesty, ale: Tradičný mušt (Most) to dodnes v skutočnosti nikam nedotiahol. Iniciatívy tu boli a sú, o tom niet pochýb – staré odrody, moderná pivničná technika, odrodové plnenie do fliaš, pekné etikety, semináre o párovaní jedla s nápojmi, vzdelávanie someliérov na mušt. Veru. A hoci to môže byť úžasné, sedieť na drevenej lavičke a vychutnávať si trpký ovocný mušt k chlebu so slaninou, nad lokálny status sa mušt zatiaľ veľmi nedostal.

Iné je to v prípade cideru. Ten síce v skutočnosti nie je nič dramaticky odlišné, ale cider sa práve vezie na vlne, a to paradoxne v závetrí remeselného piva (Craft Beer). Majú remeselné pivo a jablčný mušt niečo spoločné okrem toho, že prebehla fermentácia a jej výsledok bol naplnený do fliaš? Nie tak celkom.

Okrem toho, že tam, odkiaľ pochádzajú súčasné najbežnejšie štýly remeselného piva – pivá typu ale, IPA, stouty a portery – vždy existovali aj cidre, ktoré v krčmách celkom prirodzene tiekli z vlastných výčapov. A navyše, v Anglicku a Írsku bolo možné pozorovať paralelný vývoj medzi pivom a cidrom, vie Brian Patton, ktorého mladý Brickmakers Ale & Cider House nepochybne predstavuje ohnisko týchto dvoch trendov v Rakúsku. Svoj veľký boom zažil cider v Anglicku a Írsku v 90. rokoch, spomína Patton, vtedy sa podával mrazený s kockami ľadu a považovalo sa to za extrémne trendy. Keď však trh ovládli niektorí veľkí producenti a ich mainstreamové cidre, v posledných piatich rokoch nastal podobný pohyb ako desať rokov predtým pri pive, „ľudia už viac nechceli piť priemyselné veci“. Vznikla malá scéna tvorcov „remeselného cideru“ (Craft Cider), ktorá v Anglicku a Írsku medzičasom zahŕňa už asi dvadsať prevádzok, a s individualitou výrobcov sa zmenili aj štýly jablčného muštu – silnejšie, trpkejšie, horkejšie, tmavšie a predovšetkým prirodzenejšie ako príjemne sladké ovocné striky.

To môže pri produkte, pri ktorom v Rakúsku vlastne nikto úplne presne nevie, o čo ide, viesť k trochu mätúcej rozmanitosti typov, ktorú však možno pre zjednodušenie rozdeliť do troch rôznych kategórií. Po prvé: „Muštový cider“, ovocný jablčný mušt, pri ktorom vystupujú do popredia arómy jadrového ovocia, možno dokonca rozpoznať špeciálnu odrodu, chladný, perlivý, čistý a v podstate zodpovedajúci ideálu domácich vinárov, páleníc a výrobcov ovocných štiav.

Franz Reisinger je ideálnym typickým zástupcom tohto druhu. Renomovaný výrobca ovocných štiav a nektárov z Jauerlingu vysoko nad Wachau sa počas svojich ciest dostal prirodzene aj do regiónov s ciderom/cidre, „ale tam mi to nikdy naozaj nechutilo“. Francúzske cidre mu pripadali zatuchnuté a staré, v Španielsku videl, ako sa jablčný mušt nalieva z veľkej výšky, ak sa niečo vylialo, posypalo sa to pilinami, v nádobách plávala octová matka, „to by u nás nebolo predajné“. Takže to skúsil sám podľa svojich zásad: Cox Orange a Renety, kvôli harmónii cukru a kyseliny, „a preto, že to chutí“; rýchlo a za studena spracované, dozreté v tlakovej nádrži, fermentácia zastavená chladením a filtráciou a nastavená na tlak 1,5 baru, kalibrovaná čerstvou jablčnou šťavou pre ďalšiu sladkosť a ovocnosť. Keby sa jablká nechali dozrieť a úplne prekvasili dosucha, pravdepodobne by sa dosiahlo až sedem percent alkoholu, odhaduje Reisinger; kvalitné stolové jablká majú predsa oveľa viac cukru ako klasické muštové jablká, ale pre takýto cider nevidí obzvlášť veľký trh.

Druhou kategóriou by boli tie cidre, pri ktorých je v popredí predovšetkým nekomplikovanosť a nespútaná piteľnosť. Do tohto oddelenia možno zaradiť takmer všetky veľké značkové cidre, napríklad „Bulmers“ a jeho podznačku „Strongbow“ z Herefordu v Anglicku, ktoré od roku 2008 patria do skupiny Heineken, alebo švédsky Kopparberg. Pri týchto produktoch ide, samozrejme, len podmienene o prírodné produkty, a keďže značkový cider musí každý rok a na každom mieste výroby (Bulmers sa čiastočne vyrába v Belgicku) chutiť rovnako, siaha sa tu po koncentráte jablčnej šťavy, karameli, glukózovom sirupe, fruktózovom sirupe, kyseline jablčnej alebo citrónovej, konzervačných látkach a, samozrejme, pridanej kyseline uhličitej. Napriek označeniam ako „naked apple“, „Premium Quality“ a „original“. Výsledkom sú rad radom perlivé, sladkasté, viac či menej jablkové, tendenčne však neutrálne nápoje s väčšinovým potenciálom a afinitou k regálom v supermarketoch.

Hoci aj v tomto sektore existujú ambiciózni výrobcovia, ku ktorým nepochybne patrí projekt „Goldkehlchen“ Evy Wildspergerovej a Adama Ernsta, ktorí sa zoznámili navzájom aj s ciderom počas zahraničného semestra na Novom Zélande. Prečo nie aj v Rakúsku?, znela otázka, a preto títo dvaja „querensteigeri“ začali pred dvoma rokmi s výrobou rakúskeho cideru s nárokmi na kvalitu: štajerské jablká Braeburn, ktoré sa zbierajú ručne, aby sa predišlo otlačeninám, ktoré by chutili „muštovo“, tri až štyri jablká na fľašu, „to robí Goldkehlchen relatívne drahým“, hovorí Adam Ernst. K tomu patrí moderný marketing, šetrí sa za to na cukre. Všade tam, kde bol v posledných dvoch rokoch v Rakúsku na scéne remeselný cider (Craft Beer), bol v každom prípade zastúpený aj cider Goldkehlchen, ktorý využil tento rozbeh. Koľko fľašiek Goldkehlchen sa plní, je tajomstvo, Adam Ernst však prezrádza, že tento rok to bolo o 250 percent viac ako v druhom polroku 2014.

A nakoniec tretia kategória, tá najzaujímavejšia. A tá, pri ktorej existuje skutočná blízkosť k ručne vyrábaným pivám, preto ich tu chceme nazývať „Craft Ciders“.

Ku ktorej patrí napríklad Andrea Vogel z Frankovska, mineralogička, ktorá v roku 2007 založila bio jablkový sad so starými bretónskymi odrodami jabĺk a z plodov lisuje pozoruhodne trpký, nadmieru komplexný, viacvrstvový jantárový „Sider“, ktorý má až desať objemových percent alkoholu a nemá vôbec nič spoločné s jablčným vínom (Äbbelwoi). Alebo Oliver's Cider and Perry z Ocle Pychard na ciderovej ceste v Herefordshire, ktorí majú v sortimente extrémne široké spektrum od tradičných anglických cidrov až po skôr extravagantné verzie: Vintage, Single Varietal, fľaškovo kvasené a – čím by možno definitívne bol nájdený chýbajúci článok k remeselnému pivu – cider kvasený s chmeľom. Tmavá farba, zrenie v dubových sudoch a používanie divokých kvasiniek sú samozrejmosťou.

Od tohto výrobcu má Brian Patton aj sudový cider v podniku Brickmakers, „asi polovica hostí, ktorí si ho tu vo Viedni objednajú, ho pošle späť“. Jasné, toto rozhodne nie je príjemný produkt, po „easy drinking“ ani stopy, kyslý, horký a tak trpký, že človeku stiahne hrdlo, ale zato aj extrémne komplexný a zaujímavý. Ten sa nelisuje zo stolového ovocia, ale z „Cooking Apples“ (varna jabĺk), ako vysvetľuje Brian Patton, „a tie sú skrátka horké, to k tomu patrí“.

V každom prípade bolo pre neho prirodzené spojiť sa s Rakúšanom, ktorý na jednej strane vie, ako fungujú cidre v Írsku a Anglicku, čo možno naložiť na plecia rakúskemu publiku a ktorý predovšetkým surfuje na podobnej vlne ako Patton: Reinhold Barta, tvorca Gusswerku a priekopník remeselného piva v Rakúsku. Sládok strávil pred 15 rokmi dlhší čas v Írsku, zistil, že tam je pre malé regionálne pivovary celkom bežné robiť aj cider, pretože po prvé máte jablká pred dverami, po druhé tlakové nádrže v pivnici, ktoré umožňujú výrobu cidrov s krémovou perlivosťou a bez pridanej kyseliny uhličitej. A pretože cider sa tam po tretie považuje za celkom dobrý ovocný doplnok k pivám. „Tak som si pomyslel: Prečo by som nemal robiť cider?“ Presne tak, a od minulého roka teda varí jeden, jednak pre lokály Briana Pattona, jednak pre rad Gusswerk. S pivovarskými kvasnicami, ktoré sa pri pokusoch s najrôznejšími kvasnicami ukázali ako výkonné a atraktívne („podľa kvasiniek vyjde aj pri cideri niečo úplne iné“), so zmesou ovocných Arlet a trpkých kyslých muštových jabĺk z historických sadov v Mühlvierteli, bez cukru, bez pridanej kyseliny uhličitej. „Papagena“ – Barta týmto produktom mieri skôr na ženskú klientelu – chutí definitívne ako vydarený stred medzi vernosťou domácemu ovociu a trpkými cidrami z Írska, obohatený o štipku drsnej individuality, ktorú „Craft“ robí takou zvláštnou. Je to vzrušujúca záležitosť, hovorí Barta, koniec koncov sa treba starať o časy a množstvá zberu, pracovať rýchlo, „nemôžeš sa hrať ako pri pive, s druhmi chmeľu a rôznymi sladmi, máš len šťavu a jej kvasenie, na to nie je sládok zvyknutý“.

Cider každopádne v krátkom čase dokázal to, čo sa muštu napriek mnohým pokusom nikdy nepodarilo: byť cool a dobyť mestský priestor. Síce je ešte malý a nevýznamný, ale sedí po pravici remeselného piva, naturálneho vína, neo saké a kávy tretej vlny. Vitaj, cider.

Jablká a hrušky sa nesmú porovnávať, ale aj porovnanie najrôznejších jablčných muštov vyrobených z najrôznejších krajín a s najrôznejšími filozofiami otvára široké spektrum: kyselina uhličitá pridaná alebo nie, s jablčnou šťavou alebo nie, kvasené v tlakovej nádrži alebo nie, prísady alebo žiadne – je to široké jablkové pole.

Goldkehlchen, 4,5 %

Pekná prezentácia, fľaša, ktorú človek rád vezme do ruky. Perlenie
je dosť suché a aromaticky decentné, perlivé, ovocné, že obsahuje 4,5 % alkoholu, by človek ani nechcel veriť.

Krahu, 4,8 %

Juhoburgenlandský undergroundový projekt, vyrobený v ovocinárskej prevádzke v Pinkafelde, ktorý si našiel cestu do viedenskej scény. Muštový, trpký, sprostredkúva veľmi „rakúsky“ dojem, „Obi“ pre dospelých.

Papagena, 4,5 %

Ciderový projekt Reinholda Bartu, klasický priekopník medzi írskou kultúrou cideru a rakúskou kultúrou muštu. Trpký, divoký, markantný, ale stále rozpoznateľne jablkovo ovocný.

Cidre „Methode Reisinger“, 4,5 %

Cidre definovaný veľmi jablkovo-ovocne, jemne krémové perlenie, lákavá trieslovinovosť. Veľmi šarmantný produkt.

Stronbow

Jeden z lídrov na trhu, odjakživa dostupný v každej krčme, teraz ale marketingovo na postupe smerom k regálu v supermarkete. Výroba tu prebieha samozrejme priemyselne, pridáva sa to, čo je potrebné a čo nie je zakázané, mierne medicínske arómy, jablkové arómy pôsobia umelo, jemné horké tóny, ale aj štipka trpkosti.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!