Text: Alexander Rabl Foto: poskytnuté
„Emmanuel mi otvoril oči,“ hovorí Simon Taxacher. Jeho Rosengarten bol doteraz považovaný za oázu frankofilnej haute cuisine podľa hesla: Langusty namiesto horských pstruhov. To by sa mohlo zmeniť. „Už sme v kontakte s pestovateľmi zeleniny z údolia. A ja sám vidím, keď som v prírode, veci, ktoré ma inšpirujú.“ Možno práve preto už túto zimu povýšil vynikajúce chrumkavé Blattl’n, ktoré inak podáva prinajlepšom vo vlastnom bistre, na úroveň gurmánskeho menu. Deň Taxacherovho osvietenia bol jedným z večerov minulého októbra. Vtedy Taxacher varil v Kirchbergu menu s Emmanuelom Renautom, najmladším šéfkuchárom s 3 hviezdami vo Francúzsku, ktorý v Megève ponúka nekompromisne regionálnu kuchyňu. O jeho Flocons de Sel viac už čoskoro. Simon Taxacher chce vystúpiť až na vrchol. Pochopil však, že tam rastie pichliač a nie ježe.
Pred 250 miliónmi rokov sa Alpy vyvrásnili, posúvali sa sem a tam, tlačili na seba a nakoniec sa usadili tam, kde ich nájdeme dodnes. Dnes čoraz viac gurmánov v reštauráciách medzi Ligúriou a Panóniou rozprestiera svoje obrúsky v očakávaní vydareného jedla. Nebolo to tak vždy. Strohosť a chudoba formovali kuchyňu obyvateľov Álp celé stáročia. Až s turistami z miest prišiel blahobyt, ktorý sa nasťahoval do špeciálne na to postavených päťhviezdičkových hotelov medzi Kitzbühelom a Svätým Moritzom. V hotelových palácoch sa jedlo, malé kozmopolitné svety samy osebe, tak ako ich poznali z miest. Čo mali domáci v hrncoch, zaujímalo prichádzajúcich len veľmi málo. Vo väčšine hotelov je to tak dodnes.
Len malá, ale neustále rastúca elita kuchárov a ich hostí sa počas prvej vlny cestovania do vtedy ešte neobjavených údolí a na nikdy nedobyté vrcholy zaujímala o to, ako by sa dalo to, čo rastie v horách, povýšiť na delikatesu. O sto rokov neskôr, z pohľadu masívu Mont Blanc alebo Grossglocknera pár sekúnd: hľadanie starých spôsobov spracovania prebieha živšie než kedykoľvek predtým. Špičkoví kuchári sa náhle vzdávajú homárov a hľadajú dokonalého horského pstruha. O znovuzrodení kuchyne Álp sa dnes diskutuje, rovnako ako o otázke, či čoskoro vznikne kuchyňa Álp 2.0 ako protiváha k severskej kuchyni. Predpoklady na to by tu už dávno boli.
Sekundu pred Mont Blancom, teda pred asi tridsiatimi rokmi, sa už niečo dialo, čo svet nezaznamenal, hostia hostinca Schatzbichl v Saalfeldene v Pinzgau však veľmi dobre. Namiesto pastierskych špízov tam bolo carpaccio z knedlí. Menu nieslo názov Pinzgauer Durchmarsch a bola to túra náročná na kondíciu cez Nidei, knedle a krapne. Hostia boli po nej takí zmorení, že zabudli povedať svetu, že tu, v kulinársky bezvýznamnom Rakúsku, vznikla malá senzácia. Bezpodmienečný regionalizmus. Slovo vtedy ešte nebolo v móde. Keď Schatzbichl raz zatvorili, zatvorili sa aj staré knihy receptov. Teraz bol čas na trocha Nouvelle Cuisine s foie gras, keňskými fazuľkami a ružovými kačacími prsiami. Ľudia to potrebovali.
Bol to rozkvet gurmánskych transportných firiem, ktoré mali zvučné mená z parížskych predmestí a privážali morské ryby a jahňacie chrbty do zimných stredísk ku kuchárom, pre ktorých sa regionálna strava hodila nanajvýš tak na jedlo pre personál. Skôr než si hostia stihli uvedomiť jednotvárnosť jedálnych lístkov v gurmánskych reštauráciách a začať ich vnímať ako obťažujúce, už boli aj preč. Keď sa hosť opýtal, či by bolo niečo z potoka za domom alebo z hôr, čašník sa ho s nadvihnutým obočím opýtal, či sa cíti dobre a či by radšej nechcel jesť v bufete pri vleku. Čím bohatší boli hostia v regióne, tým menej invenčné bolo to, čo prišlo na tanier – to bolo nepísané pravidlo.
„Keď nie sme v kuchyni, sme v prírode,“ hovoria Karl a Rudolf Obaueri. Obaja sa v detstve vo Werfene naučili vystačiť s málom a vedeli, čo s ním urobiť. „Na Veľkú noc sme každý dostali jedno Kracherl (limonádu),“ zaspomínal raz Rudolf. Potom prišiel kulinársky blesk zo zimnej sezóny v Zürse pre Karla a skúsenosť u Emila Junga v Štrasburgu pre Rudolfa. Naspäť v domovine prišla úplná jasnosť, že z každej bylinky, každého hríba a v podstate z každého kusa dobytka sa dá urobiť niečo skvelé. Moderná kuchyňa Álp, žijúca a varená už pred štvrťstoročím. Obaueri nemali problém dať na jedálny lístok krvavničky alebo bravčové rypáčiky.
Syr brali od farmára, tvaroh od gazdinej, palinu z pasienkov. Jahňacie z Werfenu a nie z Pyrenejí. Iba pri rybách sa tu a tam musí objaviť zásielka z Jadranu alebo Bretónska. Tak ako aj jahňacina rada niekedy prijme korenie z Indie. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Vo Werfene dostane hosť Alpy na tanieri, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete.
Pár hrebeňov ďalej pred viac ako dvadsiatimi rokmi servírovala Sissy Sonnleitnerová svoju vlastnú verziu alpskej kuchyne. Pozrela sa cez priesmyk Plöckenpass do Furlanska, vyliezla na hory a zrazu mala ideálny výhľad na to, čo ju malo presláviť. Karnskú horskú kuchyňu vtedy nikto neovládal tak dobre ako ona a pravdepodobne to tak zostalo dodnes. Aj tu spočíva čaro jedla v snahe o využitie menej ušľachtilých častí a nápaditom zapracovaní lokálnych syrov alebo zeleniny. Kto to chce zažiť ešte dôslednejšie, putuje do nádherného údolia Lesachtal do Maria Luggau a zje tam polievku a korutánske rezance v starodávnom hostinci Backwirt vedľa kláštora.
Obaueri a Sonnleitnerová v Rakúsku, Marc Veyrat vo francúzskych Alpách. Nasadil si veľký čierny klobúk a išiel do hôr v okolí Megève zbierať bylinky a mach. Veyrat ako jeden z prvých alpských kuchárov pracoval s prvkami molekulárnej kuchyne a zdôrazňoval tému zeleniny. Ryby pripravoval v drevených polenách. Na tanier položil kus zeme s machom, aby zdôraznil lokálne zakotvenie jedla. Varil výlučne z produktov regiónu. Na syrovom vozíku servíroval len výrobky zo Savojska. René Redzepi vtedy ešte nebol témou. Lyžiarsky úraz ukončil kariéru jedného z najvzrušujúcejších šéfkuchárov Európy. Jeden z jeho vtedajších najdôležitejších spolupracovníkov: Emmanuel Renaut.
„Pre mňa neexistuje žiadna nová alpská kuchyňa. To, čo robíme, sme robili vždy,“ hovorí Renaut, v roku 2012 prvýkrát ocenený 3 Michelinskými hviezdami, šéfkuchár Flocons de Sel v Megève. Keď podnik získal toto ocenenie, celou branžou sa prehnal šepot. Tri hviezdy pre niekoho takého? Reštaurácia s v porovnaní s inými podnikmi prijateľnými cenami, ktorá sa takmer úplne vzdáva luxusných produktov? 140 eur stojí vo Flocons de Sel veľké menu. V ňom jedno z najlepších jedál roka, mille-feuille zo záhradnej zeleniny (v zime sa asi bude musieť improvizovať), s dominantnou chuťou orechov a hríbov, komplexná genialita. Rovnako ako klasická lyonská kuchyňa citujúca jedlo z šťučej peny a rakov z jazera Lac d’Annecy, kde Renaut päť rokov pracoval vo vývojovom oddelení u kuchárskej legendy Marca Veyrata. Potom odišiel do Paríža. „No keď som sa vrátil ako horský pionier z armády späť do domoviny, vedel som, že to musí byť tu a nie v meste s jeho módami a rozptýlením.“ Plody mora sú v Megève tabu. Nasleduje tým Renaut dogmatický regionalizmus svojich kuchárskych kolegov v Škandinávii? Žiadna dogma, skôr chuť. „Ryby a raky z jazera Lac d’Annecy sú jednoducho čerstvejšie a veľmi dobrej kvality.“ Takto sa človek rád nechá poučiť o regionálnej kuchyni.
Keď Markus a Christian Winklerovci, vtedy ešte vo svojej bizarnej reštaurácii v Söll, vydali svoju kuchárku pre horské chaty, mnohí čitatelia, ktorým sa po prvých stranách už zbiehali slinky, si pomysleli: Prečo to nemôžem dostať aj v reštaurácii? (Kto by sa už rád trápil doma so zemiakovými taštičkami „Schlipfkrapfen“, trhancami „Schmarren“ a „Blattl’n“ s jablkovým pyré?) Teraz je ten čas. Po presťahovaní Winklerovci radikálne zmenili líniu kuchyne a jednoznačne uprednostnili región. Že tým v oblasti už aj tak haute cuisine presýtenej oslovia nové publikum, môže byť vítaný efekt. Markus Winkler vidí v návrate k regionálnym hodnotám v kuchyni čokoľvek iné než nový trend, pretože to tu vždy bolo: „V Nome to len dohnali do extrému a používajú hlavne produkty, ktoré nikto nepozná. Ide predsa aj o to ‚ako‘, teda o realizáciu, a nie len o ‚čo‘, čo robí podnik takým vzrušujúcim.“ Na druhej strane by človek nemal vnímať tému pôvodu tak dogmaticky: „Produkty sa dajú zohnať rýchlejšie, takže nič nebráni tomu, priniesť niečo aj z mora. Ľudia by si však mali všimnúť, kde sedia. Dlho to tak nebolo: všade boli ustrice, husacia pečeň a všetko, čo priniesol Rungis. Človek nevedel, či sedí v Ríme alebo Osle. Ale keď letím do Japonska, chcem jesť japonsky. A keď niekto príde k nám do Kirchbergu, nemal by jesť ako v Tantris. Kopírovanie je naďalej zakázané. To robí veľkého kuchára. Vytiahnuť silné stránky z regiónu. Ak začnú Rakúšania teraz s machom na tanieri, nie je to nič autentické.“
Základom alpskej kuchyne sú produkty vysokohorského poľnohospodárstva, zverina a lesné plody z lesov a ryby z jazier a riek. Skombinované so stáročia starými znalosťami, ako ich urobiť jedlými. Hermann Obwexer, hostinský Rauter-Wirt z mestečka Matrei vo Východnom Tirolsku, rozpráva: „Knedle boli u nás vtedy každý deň. Počas veľkých sviatkov boli špekové knedle.“ Dnes už knedle u Rautera nie sú hlavnou témou, skôr jahňacina z pasienkov alebo päťročné (!) pstruhy a lipne z rieky Isel, divoké v rieke žijúce ryby svalnatej sily, chytené na mušku, niečo ako alpské hľuzovky medzi sladkovodnými rybami. Človek je s dojatím to, čo malo pred cestou na panvicu alebo do hrnca skutočne život. Niekedy kuchár vytiahne produkt z anonymity. Johanna Maierová urobila zo sivoňa z riečky Warme Mandling vo Filzmoose svoje podpisové jedlo. Jeho príbuzní z údolia Bluntautal pri Goldlingu sú uctievaní v reštaurácii Andreasa Döllerera. Takto sa staneš slávnou rybou: nechaj sa zaradiť dobrým kuchárom na jedálny lístok a čoskoro od teba budú chcieť autogram, dávaš rozhovory a bulvárna tlač žiada o domácu reportáž v tvojom sivoňom rybníku.
Döllererov kolega z Jeunes Restaurateurs d’Europe, Thorsten Probost, vsádza v Oberlecher Griggeler Stuba na menu, ktorého zloženie sa denne mení, pretože mnoho ingrediencií je v Lechu len v minimálnom množstve. Napríklad určité kúsky z prasaťa z Hanseler Hof, zubáč z lechského rybníka, divé riečne raky alebo králik z Montafonu. O Probostovej obľúbenej téme, magických horských bylinkách, ani nehovoriac. Z nich vyrába perovo ľahké, takmer filigránske jedlá, ktoré dokazujú, že nielen turistika v horách, ale aj jedenie tam predlžuje náš život. Probost, jeden z najdôležitejších kuchárov u Wörthera v zámku Prielau, patrí spolu s Döllererom k mladým a obzvlášť vzrušujúcim kuchárom Álp. To, že nie všetko je vždy dostupné, je čaro alpskej kuchyne.
Veľkolepý Norbert Niederkofler sa od tohto leta vzdal radu podpisových jedál, ktoré preslávili Hubertus v St. Kassiane. Už žiadne červené krevety zo Sicílie a žiadna husacia pečeň z Francúzska. Namiesto toho pripravuje jedlo z teľacej a kuracej pečene. Pátra po rybách v okolí, zatiaľ však nachádza len sivoňa, a to je výzva pre neho aj jeho tím v kuchyni. Maslo z pasienkov a cmar sú pre Niederkoflera dôležité. Olivový olej už tak často nebude. Núti pestovateľov zeleniny k maximálnym výkonom. Čo robí v dlhej juhotirolskej zime? Pri poslednej návšteve začiatkom leta to sám nevedel presne. Zavárané by mohlo byť témou. Zo juhotirolského jablka sa dá zas urobiť všeličo, čo zahreje srdce jedákov. A tu nie je reč len o Niederkoflerovej Tarte Tatin, bombovom dezerte. Niederkofler a jeho filozofia by boli vedúcou osobnosťou pre Južné Tirolsko a súčasnú, s domovinou spätú kuchyňu. Nikto sa ho však nepýtal. Varia si ako všade inde svoje vlastné jačmenné polievočky.
V Rakúsku je zatiaľ v nedohľadne nikto, kto by na medzinárodnej scéne priniesol alpskému vareniu slávu. Niekto, kto vyjde do sveta a povie jedákom: Pozrite sa a ochutnajte, čo máme. Döllerer, Probost, Fankhauser, bratia Winklerovci, Maierová a Obaueri, nuž známe mená. Každému z nich by sa dalo veriť, že budú úplne v popredí, keď sa alpská kuchyňa stane medzinárodnou témou pre cestujúcich názorových lídrov v gastronómii a ich nasledovníkov.
Prečo ňou ešte nie je? Chýba veľa vecí. Nadregionálny záväzok. Možno aj odvaha na dôsledné vyhlásenie. Okrem toho chýba podpora verejnosti. Rakúsky politik a jeho pochvala avantgardného kuchára? Nemysliteľné. Ministerstvo životného štýlu dáva poriadne peniaze na domovské stránky, no pre podporu gastronómie ako nositeľa imidžu domácich produktov nemá veľa pochopenia. V Kodani zvážali – na účet štátu – desiatky gurmánskych pisateľov do krajiny a ukazovali im, čo Redzepi a jeho spolubojovníci majú v panvici. Vieme si predstaviť porovnateľnú akciu iniciovanú domácim ministrom? Nevieme.
Ukončime náš príbeh dobrou správou. Alexander Fankhauser, jeden z mála skutočne úspešných multitaskerov medzi kuchármi, rozpráva o svojom novom nápade, ktorým chce v zime otvoriť svoju reštauráciu. Vymyslel si, taký aký je, zemité meno: Dahoam isst dahoam (Doma sa je doma). Zemiakové taštičky, pečená pečeň a knedle, ktoré boli u Fankhausera na kopci ako citáty tirolskej kuchyne vždy, sa majú stať hrdinami a hlavnými aktérmi vlastného menu. To zaváňa dôslednosťou. Fankhauser hovorí o „nezameniteľnosti“ a o veciach, ktoré „môžu existovať len u nás“. Recepty a suroviny z regiónu. To je jedna vec, sebavedomejšie vystupovanie druhá. „Rozmanitosť údolí, typickosť hôr. Z toho niečo urobíme.“ A potom hovorí o kulinárskom formovaní ľudí krajinou, v ktorej žijú. To autentické – „keď to človek zvládne na vysokej úrovni, niet nič lepšieho.“ Kuchyňa, ktorú si predstavuje, si vyžaduje veľa: „Človek musí rozumieť svojmu remeslu. Jedlo z vnútorností a dobrá omáčka sú ťažšie na prípravu než carpaccio z tuniaka.“ Prichádzajú ťažké časy pre kulinárskych pozérov.
TU CÍTIŤ ALPY
Karl a Rudolf Obaueri
Skôr než sa niečo stane módou, majú to Obaueri zvyčajne už desať rokov na jedálnom lístku. Ich klasika: taštičky s krvavničkou a dusenou kapustou, ragú z bravčových nožičiek s bôbom, pstruhový závin.
Obauer, Markt 46, 5450 Werfen,
Tel.: 06468/52 12-0
www.obauer.com
Skôr než sa niečo stane módou, majú to Obaueri zvyčajne už desať rokov na jedálnom lístku. Ich klasika: taštičky s krvavničkou a dusenou kapustou, ragú z bravčových nožičiek s bôbom, pstruhový závin.
Obauer, Markt 46, 5450 Werfen,
Tel.: 06468/52 12-0
www.obauer.com
Johanna Maierová
K purizmu naklonená aromatická kuchyňa s ženským dotykom. Jej klasika: sivoň z riečky Warme Mandling v variáciách, jahňacie a teľacie z Filzmoosu v niekoľkých chodoch a Johannin tvarohový dezert.
Johanna Maier & Söhne v hoteli Hubertus
Am Dorfplatz 1, 5532 Filzmoos,
Tel.: 06453/82 04
www.hotelhubertus.at
K purizmu naklonená aromatická kuchyňa s ženským dotykom. Jej klasika: sivoň z riečky Warme Mandling v variáciách, jahňacie a teľacie z Filzmoosu v niekoľkých chodoch a Johannin tvarohový dezert.
Johanna Maier & Söhne v hoteli Hubertus
Am Dorfplatz 1, 5532 Filzmoos,
Tel.: 06453/82 04
www.hotelhubertus.at
Andreas Döllerer
Regionálne produkty, pripravené medzinárodne pestovanými technikami. Klasika: sivoň z Bluntau, jahňacie z Taury ako chrbát a ossobuco, dezert ako horské mlieko a jablko.
Döllerer’s Genießerrestaurant, Am Marktplatz 56 5440 Golling,
Tel.: 06244/42 20-0,
www.doellerer.at
Regionálne produkty, pripravené medzinárodne pestovanými technikami. Klasika: sivoň z Bluntau, jahňacie z Taury ako chrbát a ossobuco, dezert ako horské mlieko a jablko.
Döllerer’s Genießerrestaurant, Am Marktplatz 56 5440 Golling,
Tel.: 06244/42 20-0,
www.doellerer.at
Thorsten Probost
Bez modernizmov, bez okrás pripravené jedlá úžasnej stráviteľnosti. Klasika: ryby a raky z rybníka Zuger, Hanseler prasa, Juhu-hovädzina ako tatarák s dusenou cibuľou.
Griggeler Stuba v Burg Vital Resort, Oberlech 568 6764 Lech am Arlberg,
Tel.: 05583/31 40
www.burgvitalresort.com
Bez modernizmov, bez okrás pripravené jedlá úžasnej stráviteľnosti. Klasika: ryby a raky z rybníka Zuger, Hanseler prasa, Juhu-hovädzina ako tatarák s dusenou cibuľou.
Griggeler Stuba v Burg Vital Resort, Oberlech 568 6764 Lech am Arlberg,
Tel.: 05583/31 40
www.burgvitalresort.com
Alexander Fankhauser
Čiastočne radikálne prevedené regionálne recepty, pripravené skutočným majstrom sa stávajú delikatesou. Klasika: Zillertalská pečená pečeň, tirolské knedle opečené s vajcom a bielymi hľuzovkami.
Alexander v hoteli Lamark, Hochfügen 34, 6264 Fügenberg
Tel.: 05280/225,
www.lamark.at
Čiastočne radikálne prevedené regionálne recepty, pripravené skutočným majstrom sa stávajú delikatesou. Klasika: Zillertalská pečená pečeň, tirolské knedle opečené s vajcom a bielymi hľuzovkami.
Alexander v hoteli Lamark, Hochfügen 34, 6264 Fügenberg
Tel.: 05280/225,
www.lamark.at
Simon Taxacher
Zatiaľ stále naklonený francúzskej haute cuisine a práve v procese preorientovania. S regiónom spojené jedlá, ktoré sa čoskoro môžu stať klasikou, sú práve vo vývoji.
Rosengarten, Aschauer Straße 46, 6365 Kirchberg in Tirol
Tel.: 05357/42 01,
www.rosengarten-taxacher.com
Zatiaľ stále naklonený francúzskej haute cuisine a práve v procese preorientovania. S regiónom spojené jedlá, ktoré sa čoskoro môžu stať klasikou, sú práve vo vývoji.
Rosengarten, Aschauer Straße 46, 6365 Kirchberg in Tirol
Tel.: 05357/42 01,
www.rosengarten-taxacher.com
Emmanuel Renaut
Od tohto roku 3 hviezdami Michelin ocenený patrón Flocons de Sel v nóbl horskom stredisku.
Flocons de Sel, 1775 Route du Leutaz, 74120 Megève, Francúzsko
Tel.: +33/(0)450/21 49 99,
www.floconsdesel.com
Michael Rainer
Kuchyni naklonený hotel už viac ako tridsať rokov v obci národného parku Matrei vo Východnom Tirolsku. Klasika: pstruhy a lipne z rieky Isel, Matreier dobroty a v zime Ingsante Nigelen.
Rauterstube, Rauterplatz 3, 9971 Matrei in Osttirol,
Tel.: 04875/66 11
www.hotel-rauter.at
Od tohto roku 3 hviezdami Michelin ocenený patrón Flocons de Sel v nóbl horskom stredisku.
Flocons de Sel, 1775 Route du Leutaz, 74120 Megève, Francúzsko
Tel.: +33/(0)450/21 49 99,
www.floconsdesel.com
Michael Rainer
Kuchyni naklonený hotel už viac ako tridsať rokov v obci národného parku Matrei vo Východnom Tirolsku. Klasika: pstruhy a lipne z rieky Isel, Matreier dobroty a v zime Ingsante Nigelen.
Rauterstube, Rauterplatz 3, 9971 Matrei in Osttirol,
Tel.: 04875/66 11
www.hotel-rauter.at
Christian a Markus Winklerovci
V Schwedenkapelle ponúkajú bratia od minulého leta na región zameranú alpskú kuchyňu. Klasika: špenátové knedle so syrom Parmesan z Mariasteinu, chrumkavé prasiatko s kapustnými závitkami a pečenou zeleninou.
Schwedenkapelle, Klausenbach 67, 6370 Kitzbühel,
Tel.: 05356/658 70
www.schwedenkapelle.com
V Schwedenkapelle ponúkajú bratia od minulého leta na región zameranú alpskú kuchyňu. Klasika: špenátové knedle so syrom Parmesan z Mariasteinu, chrumkavé prasiatko s kapustnými závitkami a pečenou zeleninou.
Schwedenkapelle, Klausenbach 67, 6370 Kitzbühel,
Tel.: 05356/658 70
www.schwedenkapelle.com